Veríte „na koronu“? Konšpirácie majú blízko k schizofrénii a demencii, tvrdia vedci

Veríte na „na koronu“? Konšpiračné myslenie tkvie v type osobnosti, hovoria vedci

Nízke sebavedomie, demencia či schizofrénia. Experti vysvetľujú pôvod konšpiračného myslenia

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Túto otázku sme na dovolenke koncom minulých prázdnin dostali od miestnej taxikárky. Hrajúc jej hru sme prikývli, no nepozdávalo sa jej to. Argumentovala, že zatiaľ nik, koho viezla, <a href="https://zdravie.pluska.sk/ochorenia-a-z/covid-19">covid</a> nemal, ani nikoho takého nepoznal. Je teda vylúčené, aby niečo také existovalo. To bolo v lete. O trištvrte roka neskôr okrem korony verím aj v to, že už aj v bezprostrednom okolí taxikárky sa niekto s koronou vyskytol a pribúdajúcimi číslami nepochybuje, že to nie je chrípka, že ako príčina úmrtia sa nezapisuje „pre peniaze pre rodinu“ a že jediné, čo nás zachráni je „čipovanie“.

V<a href="https://www.kcl.ac.uk/policy-institute/assets/Coronavirus-in-the-UK-cluster-analysis.pdf"> britskom prieskume</a> King´s College London sa ukázalo, že podobné taxikárky tvoria až 11% populácie. Teda minimálne každý desiaty človek z vášho okolia možno aj teraz na sieti obhajuje, že vakcínou proti novému koronavírusu chce Bill Gates a Big Pharma ovládnuť naše myslenie.&nbsp;

Fenomén popieračov si prvýkrát vybavujem z čias zrútenia newyorských dvojičiek, ktoré podľa nich padli za obeť nie teroristom ale „false flag“ útoku americkej vlády s úmyslom radikálnejšej kontroly obyvateľstva. Nutkanie ľudí vysvetľovať si veci hoci za vlasy pritiahnutými presvedčeniami tu však bolo odpradávna. Podobne ako si prírodné javy v pradávnej minulosti ľudia odôvodňovali pôsobením božských síl, ktoré si môžu nakloniť či pohnevať, pramení z túžby mať nad nepredvídateľnosťou kontrolu. Podľa Roberta Sapolskeho, neurobiológa zo Stanfordu, nejde len o situačne podmienený náhodný postoj, ale o trváci sklon istého typu osobnosti.

„Psychológovia opakovane demonštrovali kľúčovú vlastnosť konšpiračného myslenia. Ľudia, ktorí veria v jeden typ sprisahania, pravdepodobnejšie ako náhoda budú veriť aj v ďalšie. Inými slovami, je to hlboká psychologická vlastnosť, svetonázor, ktorý presahuje daný prípad. Filozof Paul Thagard písal o našej potrebe vysvetlení, ktoré zabezpečia súvislosť nášho pohľadu na svet. Konšpirácia je extrémnym vyjadrením tejto potreby,“ napísal v komentári pre Wall Street Journal.

Takzvané metamagické myslenie, kam spadá aj viera v mentálnu telepatiu či ufo, americký expert v prednáške uverejnenej na youtube priraďuje k schizotypu, teda k osobnosti so sklonom k schizofrénii, prinajmenšom jej miernej forme. Samozrejme, prirovnávať niekoho, kto verí, že koronavírus je čínska biologická zbraň, k schizofrenikovi je prehnané. Sapolski však vidí spoločný menovateľ v túžbe zmaterializovať nehmatateľné, podobne ako uchopiť vieru v čosi nadpozemské do konkrétnych až obsedantných náboženských rituálov ako presný počet umytia rúk, jedla či odriekania zdravasov.

To mimochodom potvrdil aj vedec David Barron z Perdana University <a href="file:///C:/Users/dasa.balogova/Desktop/print/2021/2/tema%20uzkost%20a%20vztahy/The%20relationship%20between%20schizotypal%20facets%20and%20conspiracist%20beliefs%20via%20cognitive%20processes%20-%20ScienceDirect.html">v štúdii</a> spred troch rokov. Okrem prepojenia aspektov schizotypu a viery v spiknutia si všimol aj ďalšiu kľúčovú vec. „Analytické myslenie a metakognitívne faktory, teda schopnosť premýšľať o myslení, môžu vieru v konšpiračné teórie oslabiť."

Zdá sa, že viera v konšpirácie najviac pomáha úzkostlivým ľuďom, alebo im ochotnejšie podliehajú. Z 252 zdravotníckych pracovníkov<a href="https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7375774/"> v štúdii</a> z Ekvádoru, z ktorých bola takmer štvrtina presvedčená, že vírus vyvinuli umelo v laboratóriu, takmer tretina mala psychické ťažkosti a úzkostné poruchy. V porovnaní so zdravotníkmi, ktorí si pôvodom vírusu neboli istí, pravdepodobnejšie prežívali psychickú tieseň a boli menej spokojní v práci i v živote.

„Viaceré výskumy zistili, že vyššia miera konšpiračného myslenia súvisí s&nbsp;vyššou mierou prežívanej <a href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/unava-vyhorenie-depresia-co-robi-home-office-nasou-psychikou">úzkosti.</a> Ďalších charakteristík je skutočne veľké množstvo. Spomeniem len niektoré. Zaujímavé je napríklad, že ľudia s&nbsp;tendenciou veriť konšpiráciám vykazujú nižšiu sebaúctu, čo je zrejme aj dôvod, pre ktorý sa vymedzujú voči overiteľným faktom. V&nbsp;rámci konšpiračného presvedčenia - typického vedomím ‚ja viem viac než iní‘ - môžu zažívať pocit vlastnej hodnoty a&nbsp;kompetencie. Na druhej strane sa u&nbsp;nich objavujú častejšie narcistické črty, ktoré sú pravdepodobne kompenzáciou ich nižšej sebaúcty,“ komentuje bratislavský psychológ Dušan Fábik.

Ľudia s&nbsp;tendenciou veriť konšpiráciám vykazujú nižšiu sebaúctu. V&nbsp;rámci konšpiračného presvedčenia - typického vedomím ‚ja viem viac než iní‘ - môžu zažívať pocit vlastnej hodnoty a&nbsp;kompetencie.

Profesor neurológie a psychiatrie Bruce L. Miller popisuje možné neurologické pozadie sprisahaneckých postojov. „Falošné presvedčenia sú bežné pri neurodegeneratívnych poruchách, najmä demencii s Lewyho telieskami a frontotemporálnej demencii. Pre niekoho bez silnej gramotnosti v prírodných vedách môže byť interpretácia grafu údajov o covid infekciách rovnako náročná, ako pre niekoho s demenciou s Lewyho telieskami interpretovať tvár. Bez spoľahlivých zmyslových údajov môžu byť jednotlivci nútení hľadať ďalšie zdroje informácií, ktoré rezonujú s ich vlastnými pocitmi, vrátane konšpirácií popierajúcich existenciu hrozby,“ vysvetľuje odborník. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali informáciami, ktoré je ťažké vidieť a ktoré si vyžadujú zmeny v správaní, je pre mnohých z nás pohodlnejšie prijať upokojujúce údaje.

„Konšpiračné teórie môžu priniesť bezpečie a pokoj, rovnako ako u pacienta s frontotemporálnou demenciou, ktorý sa spokojne domnieva, že je bohatý,“ píše Miller na <a href="https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2772693">JAMA Network</a>, že upokojeniu v popieraní podstatne prikurujú sociálne siete.

Lisa Bortolotti, profesorka z University v Birminghame a Anna Ichino z Univerzity v Miláne však túto potrebu ľudí nevnímajú tak prísne. „Mnohé z týchto teórií sú nemožné a škodlivé a stalo sa bežným javom, že ich označujeme za iracionálne, ba až klamlivé. To, že sú príznakom duševných chorôb, je ale nepravdepodobné. Práve naopak. Náš výskum ukázal, že mnohé iracionálne presvedčenia sú pokusom o ochranu duševného zdravia reakciou na ľudskú potrebu kontroly, porozumenia a spolupatričnosti. Ak je niekto na vine, môžeme vesmíru prinavrátiť určitú rovnováhu tým, že sa pokúsime potrestať vinníkov za ich zlé správanie. Môžeme tiež zabrániť, aby nám ublížili nabudúce. Táto ilúzia kontroly prispieva k nášmu optimizmu do budúcnosti a pomáha nám efektívne zvládať nepriaznivé situácie,“ píšu odborníčky v <a href="https://theconversation.com/conspiracy-theories-may-seem-irrational-but-they-fulfill-a-basic-human-need-151324">The Conversation</a>.

Podľa klinickej psychologičky Miriam Pšenákovej z Bratislavy však existuje efektívnejší a úprimnejší spôsob, ako docieliť to isté. „Nájsť vinníka, jednoduchý návod či vysvetlenie naozaj dodáva pocit istoty. Konšpiráciám však ťažšie podliehajú ľudia, ktorí majú tendenciu overiť si zdroje informácií, delia informácie na jednotlivé detaily, ktoré samostatne zvažujú a následne sú schopní posúdiť, či spájanie týchto detailov do celku je adekvátne, alebo spolu vôbec nesúvisia, nepodliehajú aktuálnemu pocitu a majú vnútorný fokus kontroly. Nesú zodpovednosť za svoj život oni a nehádžu vinu na druhých.“

Nízke sebavedomie, demencia či schizofrénia. Experti vysvetľujú pôvod konšpiračného myslenia

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Nízke sebavedomie, demencia či schizofrénia. Experti vysvetľujú pôvod konšpiračného myslenia

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Slovenská speváčka bojuje s veľkou úzkosťou! Prezradila nám viac

8x proti úzkosti, panike a strachu: Tipy, ktoré prinesú uvoľnenie

Ranné bolesti hlavy či chrbtice ako príznak depresie. Čo potrebujete namiesto tabletiek?

Potravinové antidepresíva: Tieto vám zlepšia náladu na počkanie!

Ranná rutina proti úzkosti: Čo robiť pre lepší začiatok dňa?

Odborník: Rizikom home office je depresia a vyhorenie. Toto je riešením!

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás