Apríl 2020. Svet prežíva divné časy. Komu covid nesiahol na zdravie, prácu a blízkych, toho sa pokúša pripraviť aspoň o radosť z toho, čo mu zostalo. Život sa spomalil, niekde úplne zastavil. A v tom z éteru zaznie nová pieseň o depresiách, úzkostných stavoch a mentálnych démonoch. Na prvé počutie výborne načasovaný marketingový ťah, no veci niekedy naozaj nie sú také, aké sa zdajú. S koronakrízou nemá song nič spoločné.
„Skladba je o ťažkých psychických a emočných stavoch, ktoré som prežívala a stále prežívam. A myslím si, že nie som sama. Že je veľa ľudí, ktorí to takto majú,“ vyznáva sa Vanda (34) a sama ešte tak úplne neverí tomu, čo hovorí. Teda tomu, že o svojich stavoch hovorí tak otvorene.
Darček
Singel Human vydala pôvodne v španielčine, ale aby mu rozumelo viacej ľudí, pretextovala ho aj do angličtiny. „Je to pre mňa ťažká téma. Vnímala som svoje stavy ako strašnú hanbu,“ vykladá pomaly karty na stôl. Teda na lavičku pri Dunaji, na ktorej sedíme bezpečne meter od seba. Poznám ju sotva hodinu, ale depresia mi k nej akosi nejde. Cez rúško nevidím úsmev, ale oči sa jej smejú. Napadne mi, či by som si niečo všimla, keby som ju poznala dlhšie.
Nikto nemôže vedieť, ako sa cítite, ak mu to nepoviete. Buď si priznáte, že ste smutný, cítite sa zle a chcete s tým pracovať, alebo nie.
„Ani mnohí v mojom okolí nechápali, o čom hovorím. Vraj som bola vždy taká super, usmiata a veselá,“ neviní blízkych z toho, že jej nepomohli. „Nikto nemôže vedieť, ako sa cítite, ak mu to nepoviete. Buď si priznáte, že ste smutný, cítite sa zle a chcete s tým pracovať, alebo nie.“ A Vanda mlčala. Pokojne si nažívala vo svojej bublinke, kým jej nepraskla.
- VANDA KRAJČOVIČOVÁ (34)
- Speváčka a skladateľka sa narodila v Nitre. Počas štúdia na bilinguálnom španielskom gymnáziu strávila rok v Argentíne, ktorá jej učarovala. Po ukončení štúdia sociálnej a pracovnej psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave robila administratívu, aby zaplatila účty, odvody a po ôsmich hodinách sa mohla venovať tomu, čo ju baví – spevu a skladaniu hudby, ktorým žije od dvanástich rokov. No až posledných pár rokov v Argentíne sa aj živí spevom a jeho učením v Santa Fe na škole Estudio Vocal.
Facka
Písal sa rok 2013. Vanda mala v pláne nový album, ale producent, ktorého oslovila, ju bez vysvetlenia odmietol. Zložilo ju to. Nechápala, prečo to urobil, keď bolo všetko na dobrej ceste. No o 7 rokov je jej to už jasné. A vlastne je mu za to vďačná. „Vo mne sa nedalo vyznať. Bola som plná rozporov. Niečo iné som hovorila, iné spievala, inak som vyzerala, inak som sa umelecky vyjadrovala... Dodnes by som sa najradšej nepriznávala k niektorým svojim prejavom z toho obdobia,“ zamýšľa sa nad tým, kam by ju až dohnali démoni, keby ich nezastavila. Hanbila sa však za ne takmer aj sama pred sebou.
Jediný, kto poznal celú pravdu o jej stavoch, bola kamarátka psychologička. Ale žila 333 kilometrov západne. „Poprosila som ju, nech mi niekoho odporučí. Nemala som v tom čase veľa peňazí a keď som sa musela rozhodnúť, či pôjdem na hodiny spevu alebo na psychoterapiu, mala som v tom jasno,“ hovorí o intenzívnej liečbe, na ktorú sa vrhla.
