Stresu sa nikdy úplne nezbavíte. Ako ho využiť vo svoj prospech?

Kedy vzniká chronický a ako sa s ním vyrovnať, radí psychologička

Čo robí stres s vašim zdravím. Ako pôsobí akútny a ako chorobný stres?

V časopise Zdravie pracuje od roku 2001, prevažne sa venuje témam zameraným na prvú pomoc, dermatológiu, fyzioterapiu a zdravú výživu. Pravidelne pripravuje tipy na cvičenie.

Katarína Posluchová

„Stres je prežívanie a&nbsp;to sa zákonite viaže na&nbsp;vegetatívny nervový systém, ktorý je prepojený s&nbsp;telesnými orgánmi,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Elena Brozmanová. „<a href="https://www.benedictus.sk/antistresovy-olej" target="_blank" rel="noopener">Dlhodobý stres sa prejaví</a> v&nbsp;búšení srdca, zvýšenom krvnom tlaku či v&nbsp;celkovej slabosti.“ Vedci zistili súvislosť medzi stresom a&nbsp;zdravotnými ťažkosťami u&nbsp;vyše stopäťdesiattisíc ľudí. Práve prepojenie nervového systému s&nbsp;tráviacim sa zvyčajne skrýva za bolesťami žalúdka či za problémami s&nbsp;trávením v&nbsp;ťažkých životných situáciách. Niekomu sa zhorší ekzém, inému vyskočia na&nbsp;tvári vyrážky, začnú padať vlasy, objavia sa tiky alebo ho sekne.

So stresom sa často spájajú bolesti hlavy. V náročnom pracovnom či študijnom tempe si ani neuvedomíte, že väčšinu dňa presedíte a&nbsp;už sed ako taký je pre&nbsp;telo neprirodzená poloha. Chrbtica trpí, svaly okolo nej ochabujú a&nbsp;tuhnú… Môžu dokonca zovrieť cievy a&nbsp;tým ovplyvniť prietok krvi. Stres si rád sadá práve na&nbsp;krčnú chrbticu. Pomoc je jednoduchá, zachráni vás pravidelný pohyb alebo odborná masáž. Vďaka profesionálnym hmatom sa možno zbavíte nielen bolesti chrbta a&nbsp;hlavy, ale dosiahnete celkové uvoľnenie organizmu. Masáž podporuje tvorbu endorfínov a, naopak, znižuje <a rel="noopener" href="https://www.bloomrobbins.sk/collections/stres-a-spanok" target="_blank">produkciu stresových hormónov</a>.

Ak situáciu nevie riešiť, napätie pretrváva a&nbsp;pretaví sa do&nbsp;fyziologickej reakcie

<h3>Niekto kričí, iný uteká</h3> Jasné, bez stresu sa žiť nedá. „Stres vzniká ako reakcia na&nbsp;záťažovú situáciu,“ vysvetľuje PhDr. Elena Brozmanová. „Najväčšmi sa človek vybudí, keď sa cíti v&nbsp;ohrození, prípadne sa niečoho obáva. Ak situáciu nevie riešiť, napätie pretrváva a&nbsp;pretaví sa do&nbsp;fyziologickej reakcie.“ Výskumy ukázali, že stresovú situáciu ľudia najčastejšie riešia útekom, útokom alebo sociálnou oporou, z&nbsp;napätia sa jednoducho vyrozprávate svojim blízkym. Čoraz viac ľudí sa cíti stresovaných aj preto, lebo podnety, ktoré ich obklopujú, sú príliš intenzívne a&nbsp;je ich veľmi veľa. <h3>Ako reagujeme na&nbsp;stres</h3> Akútny Mozog – Začne mobilizovať celé telo, pripraví ho na silovú alebo rýchlostnú reakciu. Oči – Začnú sa rozširovať zrenice. Pľúca – Rozšíria sa priedušky, zrýchli dych, pľúca spotrebujú viac kyslíka. Srdce – Začne stúpať pulz i&nbsp;krvný tlak, srdce pumpuje na&nbsp;plné obrátky, aby dodalo organizmu väčšie množstvo kyslíka a&nbsp;glukózy. Pečeň – Uložený cukor glykogén, začne vo&nbsp;väčšom množstve premieňať na&nbsp;glukózu, aby mali svaly viac pohonných látok. Nadobličky – produkujú viac hormónu katecholamínu, ktorý sa nazýva aj hormón útoku. Žalúdok – Prestane tráviť, aby energiu mohli čerpať svaly. Krv – Spomaľuje sa jej prúdenie a&nbsp;zvyšuje zrážavosť pre&nbsp;prípad zranenia. Chronický Mozog – Mozgové bunky ohrozuje kortizol, dlhodobé pôsobenie tohto hormónu narúša vnímanie a&nbsp;môže viesť k vyčerpanosti, podráždenosti či k depresiám. Žalúdok – oslabuje sa prekrvenie žalúdočnej sliznice, čo môže vyústiť do&nbsp;vredov. Nadobličky – Produkujú kortizol, ktorý spomaľuje trávenie a&nbsp;oslabuje imunitu, adrenalín zvyšuje hladinu cukru i&nbsp;tlak. Pohlavné orgány – Dlhodobý stres tlmí produkciu pohlavných orgánov. Krv – Zvýšený krvný tlak a&nbsp;pulz oslabuje pružnosť ciev. <h3>Záťaž vás štartuje</h3> Na druhej strane však odborníci varujú pred súčasnou devalváciou pojmu stres. Existujú dve skupiny záťaže: distres a&nbsp;eustres. Prvý vyvoláva u&nbsp;človeka negatívne pocity, škodí mu a&nbsp;zaťažuje ho. Druhý je pozitívny a&nbsp;môže vás podnietiť na&nbsp;lepšie výkony. „Štandardná záťaž je nevyhnutná na&nbsp;to, aby človek niečo urobil,“ objasňuje odborníčka. „Dôležité je, aby ste sa so&nbsp;stresom vedeli vyrovnať. Musí ho vystriedať útlm, počas ktorého sa organizmus zregeneruje a&nbsp;znova načerpá sily na&nbsp;‚stres‘.“ So záťažou sa musíte vyrovnať, či už behom, rozhovorom s&nbsp;priateľmi, relaxáciou, alebo meditáciou. Populárne sú kurzy bubnovania alebo kreatívneho kreslenia, fičí aj box alebo záhradkárčenie či ručné práce. Ak pracujete manuálne, uvoľníte sa skôr pri hudbe či pri filme, ak podávate denne psychické výkony, najlepšie vás stresu zbaví ručná robota.

<h3>Kedy vyhľadať pomoc?</h3> Chorobný stres vzniká vtedy, keď sa skracuje obdobie relaxácie. Keď nasleduje záťaž za záťažou a&nbsp;nemáte čas vydýchnuť si. Niekto zvládne viac, iný menej. „Sme veľmi rozdielni v&nbsp;takzvanej frustračnej tolerancii. To, čo mňa vytočí, zaťaží, druhý nemusí ani postrehnúť. Ak už stres ohrozuje vaše zdravie, ovplyvňuje správanie a&nbsp;nepomáha klasický oddych, obráťte sa na&nbsp;odborníka,“ nabáda psychologička. Možno sa budete diviť, ako sa na&nbsp;ten svoj stres inak pozriete. &nbsp;

Čo robí stres s vašim zdravím. Ako pôsobí akútny a ako chorobný stres?

Autor článku

Katarína Posluchová

Výber pre vás

Čo robí stres s vašim zdravím. Ako pôsobí akútny a ako chorobný stres?

Autor článku

Katarína Posluchová

Súvisiace články

Potíte sa, keď ste v strese? Psychologička vám poradí zvládnuť emócie

Cítite nepríjemné stuhnutie chrbta a krku? Zachráni vás jeden cvik

Nechty dokážu prezradiť, čo sa deje vo vašom tele. Akú diagnózu vám ukazujú?

Výber pre vás