MENU
zdravy-zivot

Čo robí stres s vašim zdravím. Ako pôsobí akútny a ako chorobný stres?

Žijem v ustavičnom strese.

Súvisiace témy

Zdravý život

Čo robí stres s vašim zdravím. Ako pôsobí akútny a ako chorobný stres?

Naháňajú vás termíny, ničí počasie, mali by ste sa s deťmi učiť a prehlbuje sa partnerská kríza? Nepodliehajte stresu, inak vám sadne na vnútorné orgány, pleť a chrbát. Budete sa diviť, čo všetko vás bude bolieť!

„Stres je prežívanie a to sa zákonite viaže na vegetatívny nervový systém, ktorý je prepojený s telesnými orgánmi,“ vysvetľuje psychologička PhDr. Elena Brozmanová. „Dlhodobý stres sa prejaví v búšení srdca, zvýšenom krvnom tlaku či v celkovej slabosti.“ Vedci zistili súvislosť medzi stresom a zdravotnými ťažkosťami u vyše stopäťdesiattisíc ľudí. Práve prepojenie nervového systému s tráviacim sa zvyčajne skrýva za bolesťami žalúdka či za problémami s trávením v ťažkých životných situáciách. Niekomu sa zhorší ekzém, inému vyskočia na tvári vyrážky, začnú padať vlasy, objavia sa tiky alebo ho sekne.

Nezakrúti vám krkom

So stresom sa často spájajú bolesti hlavy. V náročnom pracovnom či študijnom tempe si ani neuvedomíte, že väčšinu dňa presedíte a už sed ako taký je pre telo neprirodzená poloha. Chrbtica trpí, svaly okolo nej ochabujú a tuhnú… Môžu dokonca zovrieť cievy a tým ovplyvniť prietok krvi. Stres si rád sadá práve na krčnú chrbticu. Pomoc je jednoduchá, zachráni vás pravidelný pohyb alebo odborná masáž. Vďaka profesionálnym hmatom sa možno zbavíte nielen bolesti chrbta a hlavy, ale dosiahnete celkové uvoľnenie organizmu. Masáž podporuje tvorbu endorfínov a, naopak, znižuje produkciu stresových hormónov.

Ak situáciu nevie riešiť, napätie pretrváva a pretaví sa do fyziologickej reakcie
Elena Brozmanová, psychologička

Niekto kričí, iný uteká

Jasné, bez stresu sa žiť nedá. „Stres vzniká ako reakcia na záťažovú situáciu,“ vysvetľuje PhDr. Elena Brozmanová. „Najväčšmi sa človek vybudí, keď sa cíti v ohrození, prípadne sa niečoho obáva. Ak situáciu nevie riešiť, napätie pretrváva a pretaví sa do fyziologickej reakcie.“ Výskumy ukázali, že stresovú situáciu ľudia najčastejšie riešia útekom, útokom alebo sociálnou oporou, z napätia sa jednoducho vyrozprávate svojim blízkym. Čoraz viac ľudí sa cíti stresovaných aj preto, lebo podnety, ktoré ich obklopujú, sú príliš intenzívne a je ich veľmi veľa.

Ako reagujeme na stres

Akútny

Mozog – Začne mobilizovať celé telo, pripraví ho na silovú alebo rýchlostnú reakciu.
Oči – Začnú sa rozširovať zrenice.
Pľúca – Rozšíria sa priedušky, zrýchli dych, pľúca spotrebujú viac kyslíka.
Srdce – Začne stúpať pulz i krvný tlak, srdce pumpuje na plné obrátky, aby dodalo organizmu väčšie množstvo kyslíka a glukózy.
Pečeň – Uložený cukor glykogén, začne vo väčšom množstve premieňať na glukózu, aby mali svaly viac pohonných látok.
Nadobličky – produkujú viac hormónu katecholamínu, ktorý sa nazýva aj hormón útoku.
Žalúdok – Prestane tráviť, aby energiu mohli čerpať svaly.
Krv – Spomaľuje sa jej prúdenie a zvyšuje zrážavosť pre prípad zranenia.

Chronický

Mozog – Mozgové bunky ohrozuje kortizol, dlhodobé pôsobenie tohto hormónu narúša vnímanie a môže viesť k vyčerpanosti, podráždenosti či k depresiám.
Žalúdok – oslabuje sa prekrvenie žalúdočnej sliznice, čo môže vyústiť do vredov.
Nadobličky – Produkujú kortizol, ktorý spomaľuje trávenie a oslabuje imunitu, adrenalín zvyšuje hladinu cukru i tlak.
Pohlavné orgány – Dlhodobý stres tlmí produkciu pohlavných orgánov.
Krv – Zvýšený krvný tlak a pulz oslabuje pružnosť ciev.

Záťaž vás štartuje

Na druhej strane však odborníci varujú pred súčasnou devalváciou pojmu stres. Existujú dve skupiny záťaže: distres a eustres. Prvý vyvoláva u človeka negatívne pocity, škodí mu a zaťažuje ho. Druhý je pozitívny a môže vás podnietiť na lepšie výkony. „Štandardná záťaž je nevyhnutná na to, aby človek niečo urobil,“ objasňuje odborníčka. „Dôležité je, aby ste sa so stresom vedeli vyrovnať. Musí ho vystriedať útlm, počas ktorého sa organizmus zregeneruje a znova načerpá sily na ‚stres‘.“ So záťažou sa musíte vyrovnať, či už behom, rozhovorom s priateľmi, relaxáciou, alebo meditáciou. Populárne sú kurzy bubnovania alebo kreatívneho kreslenia, fičí aj box alebo záhradkárčenie či ručné práce. Ak pracujete manuálne, uvoľníte sa skôr pri hudbe či pri filme, ak podávate denne psychické výkony, najlepšie vás stresu zbaví ručná robota.

Kedy vyhľadať pomoc?

Chorobný stres vzniká vtedy, keď sa skracuje obdobie relaxácie. Keď nasleduje záťaž za záťažou a nemáte čas vydýchnuť si. Niekto zvládne viac, iný menej. „Sme veľmi rozdielni v takzvanej frustračnej tolerancii. To, čo mňa vytočí, zaťaží, druhý nemusí ani postrehnúť. Ak už stres ohrozuje vaše zdravie, ovplyvňuje správanie a nepomáha klasický oddych, obráťte sa na odborníka,“ nabáda psychologička. Možno sa budete diviť, ako sa na ten svoj stres inak pozriete.

 

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Pomôže mi ionoforéza na spotené dlane? Niekedy mi z nich pot kvapká

Aplikácia ionoforézy je príjemná, pociťujete pri nej iba mierne mravčenie a nie je finančne taká náročná. Ide o špeciálnu vaničku s vodou, kde si ponoríte ruky alebo nohy a nastavíte program na ionoforézu. Zariadenie pracuje ako vodný kúpeľ, cez ktorý vedie slabý elektrický jednosmerný prúd. Časový interval kúpeľa a intenzita „elektrického prúdu“ sa postupne zvyšujú. Jeden kúpeľ trvá päť až desať minút. Minimálny počet ošetrení je desať, ale dajú sa podľa potreby opakovať. Niektoré pracoviská vaničky požičiavajú aj na domáce použitie. Odporúčam vám však navštíviť kožného lekára, pretože pravdepodobne máte hyperhidrózu, nadmerné potenie. Dermatológ vás vyšetrí a bude pátrať po príčine ťažkostí. Hyperhidróza totiž môže súvisieť s viacerými ochoreniami, napríklad štítnej žľazy či s cukrovkou. Hoci – potiť sa môžete aj bez zjavnej príčiny, napríklad pri strese, ako píšete. Lekár ďalej zistí, či sa nadmerne potíte len na rukách, chodidlách a v podpazuší, čo asi bude váš prípad, alebo po celom tele. Ionoforéza sa totiž dá vykonávať iba na rukách a nohách.

čítať viac
Hana Zelenková
MUDr. Hana Zelenková
Dermatologička

Je možné, aby zubná pasta spôsobovala citlivosť zubov?

Zubné pasty by nemali vyvolať citlivosť zubov. Je však pravda, že bieliaci účinok väčšiny bieliacich zubných pást je založený na ich jemnom brúsnom účinku, od ktorého sa očakáva očistenie zuba od pigmentov z návykových látok a zo stravy. To môže mať na zub zjasňujúce účinky. Za istých okolností však tento brúsny efekt môže obnažiť mikrokanáliky zuboviny na krčku zuba, čo by mohlo spôsobiť citlivosť na studené a mechanické podnety. Riešením je prejsť na zubnú pastu typu „sensitive“ alebo „rapid“. V prípade pretrvávajúcej citlivosti navštíviť stomatológa, ktorý citlivý krčok ošetrí špeciálnym lakom.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia