V časopise Zdravie pracuje od roku 2001, prevažne sa venuje témam zameraným na prvú pomoc, dermatológiu, fyzioterapiu a zdravú výživu. Pravidelne pripravuje tipy na cvičenie.

Katarína Posluchová

Najčastejšie sú pády a&nbsp;následné zlomeniny, vykĺbeniny, pomliaždeniny, prípadne krvácajúce rany. Ak sa člen domácnosti pošmykne, treba odhadnúť rozsah zranenia, poskytnúť mu prvú pomoc alebo zavolať záchranku. „Pri každom páde z&nbsp;výšky, ktorá prekračuje výšku tela, teda aj z&nbsp;druhého stupienka rebríka alebo zo&nbsp;stoličky, je vysoká pravdepodobnosť poranenia chrbtice,“ varuje prezident SČK a&nbsp;záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. „Stokrát sa nič nestane, ale stoprvý sa môžu zlomiť stavce a&nbsp;hrozí riziko poškodenia miechy s&nbsp;ochrnutím. Definitívnu odpoveď o&nbsp;rozsahu zranenia dá až röntgenové vyšetrenie.“

Po páde môže nasledovať opuch s&nbsp;oneskorením niekoľko desiatok minút až pár hodín. A to tak v&nbsp;prípade zlomeniny, ako aj len pri silnom náraze. Podozrenie na&nbsp;zlomeninu vzniká, až keď po úraze vypukne náhla bolesť, ktorá obmedzuje alebo úplne znemožňuje pohyb. „Ak sa vyskytnú všetky tri príznaky, poskytnite prvú pomoc znehybnením,“ radí záchranár.

Zranenú ruku zaveste do&nbsp;trojrohej šatky a&nbsp;odprevaďte postihnutého do&nbsp;nemocnice na&nbsp;odborné chirurgické vyšetrenie. Ak ide o&nbsp;zlomeninu dolnej končatiny a&nbsp;po úraze ju pacient nemôže zaťažiť, zavolajte záchrannú službu.

Odhadnúť poškodenie chrbtice je pre&nbsp;laika veľmi ťažké. Aj pri zlomeninách stavcov sú príznaky veľmi chudobné. „Ak sa po páde objaví pocit slabosti, únik moču, stolice alebo pocit mravčenia naraz v&nbsp;oboch dolných končatinách, volajte záchrannú službu a&nbsp;s postihnutým nehýbte,“ radí doktor Dobiáš. „Bolesti chrbta sa môžu objaviť aj pri páde z&nbsp;malej výšky. Platí to hlavne u&nbsp;ľudí, ktorí už v&nbsp;minulosti mali problémy s&nbsp;chrbticou.“

Ak existuje reálne riziko poškodenia chrbtice, s&nbsp;postihnutým nehýbte. Nechajte ho ležať na&nbsp;podlahe. Telo i&nbsp;končatiny obložte dekami, vankúšmi a&nbsp;podobne, aby sa nemusel hýbať, a&nbsp;zavolajte záchrannú službu. V prípade, keď končatinami môže hýbať, neobjavilo sa mravčenie či svalová slabosť, dajte mu tabletu proti bolesti a&nbsp;uložte ho do&nbsp;vodorovnej polohy.

Hlava toho vydrží skutočne veľa. Navyše, pri páde si ju podvedome chránime rukami. Ani pády na&nbsp;hlavu však netreba podceňovať. Postihnutého majte radšej pod kontrolou. „Ak si po údere nepamätá, čo sa stalo tesne pred úrazom, je zmätený alebo ho napína na&nbsp;vracanie, prípadne vracia, ide o&nbsp;príznaky otrasu mozgu a&nbsp;je potrebné odborné vyšetrenie,“ radí záchranár. Pozorne sa pozrite postihnutému do&nbsp;očí. Ak má každú zreničku inak roztiahnutú, môže ísť o&nbsp;krvácanie do&nbsp;mozgu. Okamžite volajte tiesňovú linku. „V takomto prípade je pacient väčšinou v&nbsp;bezvedomí, nereaguje ani na&nbsp;hlasné oslovenie. Tiesňovú linku volajte aj v&nbsp;prípade, keď sa po údere do&nbsp;hlavy objavia pod obidvomi očami presvitajúce modré krvné podliatiny. U detí sledujte ich reakcie. Ak sa dieťa správa po páde tak ako obvykle, hrá sa, má chuť do&nbsp;jedla, je v&nbsp;poriadku. Keď je iné ako bežne, napína ho na&nbsp;vracanie alebo je apatické, choďte na&nbsp;detskú pohotovosť,“ hovorí Viliam Dobiáš.

Nielen pád z&nbsp;výšky, ale aj predvianočné leštenie pohárov či čistenie kapra sa môžu ľahko skončiť reznou alebo aj tržnou ranou. Lekárov s&nbsp;nimi väčšinou nenavštívite, niekedy by to však bolo namieste. „Ošetrenie na&nbsp;chirurgickom pracovisku si vyžaduje rana, ktorá je rozšírená, jej okraje sú od&nbsp;seba vzdialené,“ radí odborník. „Platí to hlavne pre&nbsp;rany na&nbsp;tvári a&nbsp;odkrytých častiach tela. Ak je v&nbsp;rane cudzie teleso, nevyberajte ho. Miesto obviažte tak, aby ste telesom nehýbali, a&nbsp;vyhľadajte chirurgickú pohotovosť. Neplatí to, samozrejme, v&nbsp;prípade špendlíka zapichnutého v&nbsp;prste,“ dodáva s úsmevom doktor Dobiáš. Ak rana nie je hlboká a&nbsp;okraje sú nepravidelné, krátko si opláchnite ranu vodou a&nbsp;okolie umyte mydlom. Potom priložte obväz a&nbsp;približne 10 minút na&nbsp;ranu tlačte. Tlak zastaví krvácanie.

To, či máte rebrá zlomené, alebo len narazené, sa dozviete približne po dni. Obe zranenia totiž bolia rovnako. Oblasť rebier nemôžete znehybniť ako ruku alebo nohu a&nbsp;musíte predsa dýchať. Rebrá sa pri tom pohybujú, takže pociťujete bolesť. Nepríjemné pocity zmiernia lieky proti bolesti. Obrňte sa trpezlivosťou. Narazené rebrá vás môžu bolieť aj tri týždne.

Ťažkosti niekedy zmierni stiahnutie hrudníka elastickým obväzom. „Postihnutý sa musí najprv pomaly zhlboka nadýchnuť, vydýchnuť a&nbsp;potom zadržať dych,“ približuje prvú pomoc záchranár. „Počas zadržania dychu obviažte dolnú časť hrudného koša. Po troch až štyroch otáčkach okolo hrudníka už môže postihnutý dýchať. Rebrá doobväzujte. Ak obväz bolesť zhorší, dajte ho preč. Ak sa bolesť v priebehu jedného, dvoch dní nezmierni, vyhľadajte odborníka. Čerstvú zlomeninu rebier nevidieť ani na röntgene skôr ako po dvadsiatich štyroch hodinách.“

Asi najčastejšie sa pád končí modrinou. V lepšom prípade ju schováte pod oblečenie. Horšie je, ak ste si pred vianočným večierkom buchli čelo. Podkožné krvné vlásočnice prasknú a začnú krvácať. Nahromadená krv sa postupne „vyleje“ a steká na dol. Najprv ju máte nad okom, potom pod ním, neskôr sa dostane na líce a pri tom všetkom mení farbu. Modrinu však možno zmierniť. Platí tu rokmi overený recept starých mám. Po udretí si na&nbsp;miesto priložte studený, tvrdý predmet, napríklad aj lyžicu. Výborne to funguje najmä na&nbsp;hlave. „Chlad zužuje cievy, ale nie okamžite a&nbsp;úplne. Krvácanie kdekoľvek na&nbsp;tele nezastavuje chlad, ale tlak. Pritlačte si udreté miesto o&nbsp;zárubňu dverí. Krvácanie sa v&nbsp;momente zastaví,“ zdôrazňuje prezident SČK.

Pri upratovaní riskujú obzvlášť starší ľudia. Mnohí majú problém už pri chôdzi, ale odvážne sa púšťajú do&nbsp;vešania záclon. S pribúdajúcim vekom sa prirodzene spomaľujú reflexy a&nbsp;môže sa aj narušiť koordinácia. „Starší ľudia však okrem koordinácie strácajú aj súdnosť. Po rovine chodí babka s&nbsp;paličkou, ale vylezie na&nbsp;stoličku postavenú na&nbsp;stole. Smerom hore jej to trvá dlho, ale na&nbsp;podlahu sa dostane za sekundu. Krček stehnovej kosti to tak prekvapí, až sa zlomí,“ predstavuje najbežnejšiu prax lekár. „Pri úrazoch nerozhoduje až tak diagnóza, ale funkčný vek. Ak dokáže starší človek stáť na&nbsp;jednej nohe bez pomoci desať sekúnd, mal by zvládnuť aj rebrík. Niektorí starší ľudia však mávajú závrat pri záklone hlavy. Tí by nemali pracovať vo&nbsp;výške, rizikoví sú aj ľudia s&nbsp;osteoporózou,“ upozorňuje doktor Dobiáš.

Viete podať prvú pomoc pri domácich úrazoch? Zopakujte si ju so záchranárom

Autor článku

Katarína Posluchová

Výber pre vás

Viete podať prvú pomoc pri domácich úrazoch? Zopakujte si ju so záchranárom

Autor článku

Katarína Posluchová

Súvisiace články

Buďte v pohybe s Marošom Molnárom. Zvládnete jeho kruhový tréning?

Slováci chcú chodiť na preventívne prehliadky napriek covidu

Kolená vo forme! Pomôže vám ich spevniť aj jednoduchý cvik

Máte suché sliznice? Odborníčka prezradí ako sa prejavujú a čo ich zvlhčí

Výber pre vás