Spať spolu či oddelene? Dlhšie či kratšie? Čo hovorí výskum

Tipy na lepší spánok, koho sa oplatí pribrať do postele?

Zle či málo spávate? Čo vám pomôže a čo nemá zmysel?

Väčšina dospelých nespí sama. Zdieľajú posteľ so životným partnerom, dieťaťom alebo dotieravým domácim miláčikom. Podľa nedávnej štúdie prezentovanej na výročnom stretnutí Americkej akadémie spánkovej medicíny by sa nám malo spať lepšie spolu ako osamote.&nbsp; Záleží však od toho, s kým ste v posteli.

Takmer 1000 dobrovoľníkov odpovedalo na online dotazník o tom, ako často zdieľajú svoju posteľ a s akým partnerom: s milencom, dieťaťom, iným členom rodiny, domácim miláčikom alebo ďalšou osobou. Informovali tiež o kvalite svojho spánku .

Dobrovoľníci, ktorí spali väčšinu nocí s romantickým partnerom, uviedli, že majú menšiu nespavosť, viac spia a rýchlejšie zaspávajú v porovnaní s tými, ktorí spali sami. Na druhej strane rodičia, ktorí zdieľali posteľ s dieťaťom, cítili pokles kvality svojho spánku, mali závažnejšiu nespavosť, väčšiu únavu a častejšie zaspávali počas dňa. Ľudia, ktorí spali s iným členom svojej rodiny, mali tiež tieto problémy, ale v menšej miere.&nbsp;

Tráviť noc osamote je podľa výsledkov štúdie spojené s častejšou depresiou, slabšími sociálnymi vzťahmi a menej uspokojivým životom. „Zdá sa, že spánok s romantickým partnerom alebo manželským partnerom má väčší prínos na kvalitu spánku, znižuje riziko spánkového apnoe, závažnosť nespavosti a celkovú kvalitu spánku,“ povedal Brandon Fuentes, hlavný autor štúdie.

Ľudia, ktorí spali sami, síce uvádzali depresívnejšie stavy ako ostatní, to ale neznamená, že všetci ľudia, ktorí spávajú sami, sú na tom rovnako. Tak isto to neznamená, že všetci ľudia, ktorí spia s partnerom, majú pokojné noci. Protipríkladov je veľa: chrápajúci partner, alebo taký, ktorý si k sebe ťahá celý paplón... Ich partneri zrejme radšej strávia noc sami.

Deti a dospievajúci potrebujú viac spánku ako dospelí a starší ľudia. Podľa štúdie publikovanej v Nature uskutočnenej na respondentoch vo veku 38 až 73 rokov existuje súvislosť medzi dĺžkou spánku a dobrým zdravotným stavom mozgu. Optimálna doba spánku pre túto vekovú skupinu&nbsp; bola sedem hodín.

Z oddychu najviac profituje časť mozgu zodpovedná za rozhodovanie a časť potrebná pre krátkodobú pamäť. Vedci poznamenávajú, že nielen spánková deprivácia, ale naopak aj nadmerne dlhý spánok sú spojené s výrazným poklesom kognitívnych funkcií. Zdá sa teda, že kompenzovanie bezsennej noci dospávaním nemá na mozog žiadny priaznivý vplyv .

Spať spolu či oddelene? Dlhšie či kratšie? Čo hovorí výskum

Súvisiace články

Neviete sa v tomto teple dobre vyspať? 5 tipov ako si pomôcť

5 izbových rastlín, ktoré vám zaručene vylepšia spánok

Milovanie po 50? Lepšie ako v mladosti, toto robia zrelí ľudia v posteli

Prekvapivý liek na problémy s pamäťou: Takto by ste mali spať, zistili vedci

Výber pre vás