Keď stres spôsobuje fyzickú bolesť: Ako rozpoznať psychosomatické ťažkosti?

Psychika dokáže telo zničiť: Kedy sú bolesti len v hlave a kedy ide o skutočný problém?

Fyzické bolesti bez príčiny? Možno za ne môže myseľ

Redakcia

Rozbolí vás žalúdok pred dôležitým meetingom, pred návštevou svokrovcov vám stiahne hrdlo a po náročnom období vás skolí neidentifikovateľná únava?! Ak vám to znie povedome, vitajte vo svete psychosomatiky.

Psychologička Dominika Neprašová v&nbsp;rozhovore opisuje, ako naše telo dokáže reagovať na stres, aj keď si to vôbec neuvedomujeme. „Chodila som po doktoroch, podstúpila všetky vyšetrenia a stále som nevedela, prečo mi je zle. Výsledky boli negatívne, ale ja som sa cítila hrozne,“ hovorí o svojej vlastnej skúsenosti. Až keď pochopila, že za jej problémami je dlhodobý stres a <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/dokazu-sny-predpovedat-buducnost-skor-potlacene-emocie" target="_blank">potláčané emócie</a>, mohla sa z toho začať dostávať.

Bolesti, závraty, tráviace ťažkosti...

Psychosomatické príznaky sú obrovským chameleónom. Napodobňujú reálne choroby, no klasické vyšetrenia nič neukážu. Ľudia trpia bolesťami hlavy, nevoľnosťou, migrénami, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/mate-pocit-vam-srdce-prilis-busi-kedy-je-dovod-obavy" target="_blank">bušením srdca</a> či tráviacimi problémami, ktoré sa objavujú vždy v určitých situáciách.

„Proces, keď sa psychický problém premietne do tela, sa volá somatizácia,“ vysvetľuje psychologička. Náš mozog sa snaží upozorniť na problém, no keď ho ignorujeme, začne si hľadať cestu cez telo. A tak vzniká začarovaný kruh – čím viac sa stresujeme kvôli svojmu zdraviu, tým horšie nám je.

Dlhodobý stres môže meniť štruktúru mozgu

Stres sa neprejavuje len pocitom úzkosti – môže doslova meniť náš mozog. Chronické napätie poškodzuje <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/radi-zasnivate-pocas-dna-pravdepodobne-tym-zlepsujete-mozog" target="_blank">hypokampus</a>, centrum pamäte a učenia, čo vedie k zhoršenej koncentrácii, zabúdaniu a celkovej mentálnej vyčerpanosti.

Mali ste niekedy fyzické bolesti, ťažkosti bez zjavnej príčiny?

„Mám klienta, ktorý ma presviedča, že si nič nepamätá. V skutočnosti zažil tak veľa stresu, že jeho mozog jednoducho prestal zaznamenávať informácie,“ opisuje psychologička. Dobrou správou je, že náš mozog je plastický – dokáže sa obnovovať. Pomáha pohyb, kvalitný spánok, vyvážená strava či špeciálne techniky na zvládanie stresu.

Lieči nás smiech? Áno, a je to vedecky dokázané!

Ak stres ničí telo, môže ho pozitívne myslenie naopak liečiť? Výskumy ukazujú, že áno! Smiech, radosť a dobré vzťahy znižujú hladinu stresového hormónu kortizolu a podporujú imunitný systém. „Keď máme v živote viac smiechu a pozitívnych emócií, doslova si posilňujeme zdravie. Preto existujú klauni v nemocniciach – smiech zlepšuje hojenie a pomáha zvládnuť bolesť,“ vysvetľuje Dominika Neprašová.

<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/smejte-vybuch-rehotu-nezadrziavajte-smiech-lieci" target="_blank">Smiech </a>navyše podporuje tvorbu endorfínov, ktoré fungujú ako prirodzené analgetiká. Čím viac pozitívnych momentov si do života vedome vložíme, tým lepšie sa naše telo dokáže vyrovnať so stresom.

Ako odlíšiť psychosomatiku od skutočnej choroby?

Ako teda vieme, že naše problémy sú „len“ psychosomatické? Hlavný rozdiel je v tom, že pri klasickom ochorení lekári nájdu objektívnu príčinu – zápal, vírus, hormonálnu nerovnováhu. Pri psychosomatike vyzerá všetko v poriadku, no my sa cítime zle. „Keď som podstúpila všetky možné vyšetrenia a výsledky boli perfektné, no mne bolo stále zle, uvedomila som si, že problém bude inde,“ opisuje psychologička.

Lekári dnes už častejšie posielajú pacientov s nevysvetliteľnými ťažkosťami k psychológovi či psychiatrovi. Prvým krokom je uvedomiť si, že stres môže mať obrovský vplyv na naše telo – a že to nie je len „v hlave“.

Ako sa zbaviť psychosomatických problémov?

Psychosomatické prejavy nezmiznú samy od seba – je potrebné aktívne zmeniť prístup k svojmu telu aj mysli. Pomáhajú dýchacie cvičenia, meditácia, pravidelný pohyb, ale aj obyčajná psychohygiena, napríklad rozhovory s blízkymi. Skvelou technikou je vizualizácia – predstaviť si pokojné miesto, ktoré vo vás vyvoláva pocit bezpečia.

„Mozog nerozozná rozdiel medzi realitou a predstavou, takže keď si vizualizujeme niečo príjemné, telo na to fyzicky reaguje uvoľnením,“ hovorí odborníčka. Podstatná je aj prevencia – vyhýbanie sa <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/chronicky-stres-ako-pricina-vaznych-chorob-aj-rakoviny" target="_blank">chronickému stresu</a>, digitálnemu preťaženiu a nájdenie rovnováhy medzi prácou a odpočinkom.

Čo sa ešte dozviete v rozhovore?

Ak vás táto téma zaujala, určite si pozrite reláciu Talky so Šlacim a celý videorozhovor s&nbsp;psychologičkou Dominikou Neprašovou – je plný praktických tipov a inšpirácie, ako si udržať duševnú aj fyzickú pohodu!

Keď stres spôsobuje fyzickú bolesť: Ako rozpoznať psychosomatické ťažkosti?

Súvisiace články

Čítate si výsledky od lekára? Vedci varujú pred rizikom

7 odborníkov radí, ako si v 2025 privolať do života spokojnosť a zdravie

Kolonoskopia: Príprava, priebeh, komplikácie. Vysvetľuje lekár

Výber pre vás