Bojíte sa šoférovať? Ako sa zbaviť strachu? Poradí vám psychologička

Bojíte sa šoférovať či sedieť v aute ako spolujazdci? Čo sa s tým dá urobiť? 

Amaxofóbia je strach zo šoférovania. Ako sa jej zbaviť? 

Michaela Galambošová

Všimli ste si? Sú vodiči a&nbsp;vodiči. Aj vy máte pocit, že niektorí sa narodili s&nbsp;volantom v&nbsp;ruke? Všetky situácie zvládajú ľavou zadnou, jazdia bezpečne, nestresujú a&nbsp;šoférovanie si doslova užívajú. Existuje však aj druhá, nemalá skupina. Patria tam vodiči, ktorým už len samotná predstava šoférovania spôsobí úzkostné stavy. Fóbia zo šoférovania však nie je výlučne doménou nežnejšieho pohlavia. Dá sa vôbec prekonať? 

&nbsp;„Ako prekonať strach zo šoférovania?“ Tak znie názov jedného z&nbsp;mnohých fór na internete zaoberajúcich sa témou, ktorá môže výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie. Nečudo. Niekedy bolo auto v&nbsp;rodine symbolom lepšieho sociálneho statusu alebo výsledkom dlhoročného šetrenia, dnes je už nutnou výbavou. Dve autá v&nbsp;domácnosti sú už taktiež bežnou realitou. „Jazdím ako šoférka autobusu,“ píše jedna z&nbsp;diskutujúcich. Dozvedám sa, že má svoje obľúbené trasy aj autom, ktorými jazdí už roky. Jazdiť mimo nich u&nbsp;nej neprichádza do úvahy. „Mám vodičský preukaz už tri roky. Pri prvej jazde som nabúrala do druhého auta. Odvtedy som nesadla za volant,“ priznáva ďalšia účastníčka diskusie, ktorej manžel kúpil auto. Automat s&nbsp;parkovacou kamerou, veľkosť nákupnej tašky, s&nbsp;ktorým sa dá zaparkovať kdekoľvek. Nepomohlo. Po niekoľkomesačnom státí v&nbsp;garáži sa rozhodli auto predať.

Bojíte sa šoférovať? 

Do diskusie sa zapojil aj Pavol, dvadsaťtriročný murár. Pre svoj strach zo šoférovania utŕžil už od kamarátov množstvo urážok. Bojí sa. Na fušky chodí autobusom alebo prosí kolegov, aby ho zviezli. Sám priznáva, že hanba je preňho znesiteľnejšia, než predstava sadnúť si za volant. Na klinickú psychologičku Miroslavu Smolovú z&nbsp;Michaloviec sa ľudia obracajú aj s&nbsp;týmto problémom. „Úzkosť patrí k&nbsp;negatívnemu psychologickému stavu vplývajúceho na správanie vodiča pri šoférovaní, najmä v&nbsp;dôsledku možných chýb spôsobených nedostatočnou pozornosťou a&nbsp;koncentráciou, čo vedie k&nbsp;ťažkostiam v&nbsp;efektívnom rozhodovaní a&nbsp;v&nbsp;správnom mentálnom spracovaní. Fóbické úzkostné poruchy definuje intenzívny strach z&nbsp;konkrétnych objektov a&nbsp;situácií,“ približuje situáciu, pričom zdôrazňuje, že neprimeranosť strachu si ľudia sami uvedomujú.&nbsp;

Strach zo šoférovania, odborne nazývaný amaxofóbia, sa zaraďuje medzi špecifické fóbie. „Prejavujú sa psychické príznaky ako napätie, strata kontroly, strach zo smrti a&nbsp;taktiež vegetatívne symptómy ako búšenie srdca, mdloby, potenie, ťažkosti s&nbsp;dýchaním. Prítomná je aj anticipačná úzkosť, ktorá vedie k&nbsp;vyhýbavému správaniu. Klinická závažnosť fóbií závisí od intenzity, ako i&nbsp;obsahu. Klinické príznaky amaxofóbie sa často vyskytujú u&nbsp;osôb, ktoré prežili dopravné nehody,“ doplňuje klinická psychologička. A&nbsp;s&nbsp;čím sa stretáva v&nbsp;praxi? „Pacienti sa sťažujú na nadmernú úzkosť počas jazdy autom v&nbsp;pozícii vodiča alebo spolujazdca. Prejavuje sa u&nbsp;nich vyhýbavé správanie, desivé sny o&nbsp;dopravných nehodách. V&nbsp;niektorých prípadoch amaxofóbia zásadne ovplyvňuje život ľudí tým, že zasahuje do ich každodenného života a&nbsp;mobility,“ dodáva. Viaceré výskumy preukázali, že úzkosť môže negatívne ovplyvniť prispôsobenie vodiča zmenám v&nbsp;jazdnom prostredí, čo môže viesť k&nbsp;zhoršeniu jazdného výkonu a&nbsp;k&nbsp;zvýšenému riziku kolízie. To, čoho sa teda úzkostný vodič najviac obáva, sa môže stať realitou.

Postupné vystavovanie sa obávanej situácii za pomoci psychoterapeutického vedenia a&nbsp;stanovenie reálne dosiahnutých cieľov v&nbsp;terapeutickom pláne posilňuje vodiča v&nbsp;dosahovaní vlastnej účinnosti, ako úzkosť manažovať a&nbsp;regulovať, čím dochádza k&nbsp;postupnému vyhasínaniu opísaného problémového správania

„Dávam si čas. Verím, že jedného dňa sa vo mne niečo zmení a&nbsp;ja naberiem odvahu,“ píše ďalšia účastníčka diskusie, u&nbsp;ktorej sa úzkosť zo šoférovania prejavila už v&nbsp;autoškole. Podpísalo sa to aj na výsledku. Vodičák spravila na tretíkrát. Čakanie situáciu nezlepší. „Samotný faktor času bez nášho aktívneho pričinenia nič zásadné v&nbsp;našom fóbickom probléme nevyrieši. Čakanie nie je odporúčanou stratégiou, najmä pre jej nežiaduci posilňujúci účinok, predstavuje skôr vyhýbavé správanie, ktoré úzkosť zintenzívňuje. Postupné vystavovanie sa obávanej situácii za pomoci psychoterapeutického vedenia a&nbsp;stanovenie reálne dosiahnutých cieľov v&nbsp;terapeutickom pláne posilňuje vodiča v&nbsp;dosahovaní vlastnej účinnosti, ako úzkosť manažovať a&nbsp;regulovať, čím dochádza k&nbsp;postupnému vyhasínaniu opísaného problémového správania,“ zdôrazňuje Miroslava Smolová. Na začiatok stačí stanoviť si malý cieľ. Aj cesta autom do vedľajšej dediny môže byť pre vodiča obrovským víťazstvom.&nbsp;

Ak cítite, že strach zo šoférovania vás obmedzuje v&nbsp;každodennom fungovaní, pretože si musíte hľadať odvoz, vyhľadajte odbornú psychologickú pomoc. „V&nbsp;terapii je dôležité hodnotenie špecifických stresorov a&nbsp;emocionálneho stavu vodiča, identifikovanie záujmového správania vodiča, ako aj identifikácia „spúšťačov“ na ceste a&nbsp;rizikového správania pri jazde. Táto časť intervencie zahŕňa aj psychoedukáciu, ktorá je špeciálne zacielená na integráciu vzdelávania o&nbsp;riziku a&nbsp;bezpečnosti na cestách, kognitívnych procesoch, a&nbsp;porozumenie úzkosti, ktorá súvisí s dopravnou situáciou. Tréning vodiča je rovnako zacielený aj na stratégie v&nbsp;uvoľňovaní svalového a&nbsp;emočného napätia v&nbsp;pozícii vodiča, metódy zvládania úzkosti so zameraním na správanie v&nbsp;dopravnej situácii. Vodič si vedie edukačný materiál o&nbsp;strese a&nbsp;denník vodiča s&nbsp;cvičeniami na riešenie vnímaných dopravných situácií,“ približuje metódy terapie odborníčka.&nbsp;

Strach zo šoférovania môže mať rôzne podoby. Podľa slov odborníčky Miroslavy Smolovej niektorí vodiči môžu pociťovať úzkosť iba v&nbsp;špecifických jazdných situáciách alebo poveternostných okolnostiach. Určite aj vy poznáte vodičov, ktorí zásadne nešoférujú pri poľadovici, v&nbsp;hmle či po zotmení. Úzkosť môže byť taktiež súčasťou širšieho modelu vyhýbania sa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;fóbiou. „Niektorí opisujú miernu úzkosť alebo zdráhanie viesť vozidlo, zatiaľ čo iní uvádzajú úplné vyhýbanie sa viesť motorové vozidlo. Obsah toho, čoho sa obávajú, môže byť pre niektorých situačne špecifický, napríklad dopravné kolízie v&nbsp;pozícii šoféra alebo spolujazdca, uviaznutia v&nbsp;premávke, iných vodičov kritizujúcich ich jazdu, strach o&nbsp;členov rodiny ako i&nbsp;kombinácia týchto možností, ktoré posilňujú intenzitu úzkosti,“ tvrdí Miroslava Smolová. Čakanie na vhodný okamih len posilní váš strach.

Úzkostného vodiča za volantom nie je ťažké identifikovať. Pre úzkostné jazdné správanie je charakteristické:&nbsp; Prehnané opatrné správanie za volantom: nadmerné dodržiavanie odstupu od iných vozidiel, jazda výrazne pod rýchlostným limitom, nadmerné znižovanie rýchlosti a&nbsp;podobne. Nedostatočný výkon ovplyvnený úzkosťou: napríklad používanie nesprávneho jazdného pruhu, úzkostné reakcie charakterizované chaotickým správaním a&nbsp;zvýšenou frekvenciou chýb pri riadení.&nbsp;

Správne návyky, prax a&nbsp;konzultácia u&nbsp;odborníka vám pomôžu vybudovať si zdravšie sebavedomie za volantom a&nbsp;osvojiť si správne návyky. Stanovte si malé ciele. Tie vám pomôžu vybudovať si zdravé sebavedomie. 

Nečakajte na správny čas. Ten nikdy nepríde. Dobrého šoféra z vás spraví len prax. Okrem odbornej psychologickej pomoci vám pomôžu kondičné jazdy.

Čo robiť, ak záchvat panickej úzkosti dostanete priamo za volantom? „Ak dôjde k&nbsp;náhlym prejavom paniky, napríklad plytkému, rýchlemu dýchaniu, pocitu nedostatku vzduchu, pocitu na odpadnutie a&nbsp;podobne, je potrebné vedieť, že dochádza k&nbsp;hyperventilácii. Je možné ju regulovať dychom. Snažíme sa vtedy dýchať nosom do brucha a&nbsp;pomaly vydychujeme,“ delí sa s&nbsp;praktickým tipom klinická psychologička Miroslava Smolová. S&nbsp;panickým záchvatom klientov „z&nbsp;ničoho nič“, priamo za volantom sa v&nbsp;praxi nestretla. Podľa jej slov ľudia trpiaci strachom zo šoférovania veria presvedčeniu, že na to nemajú, boja sa, majú veľký stres, a&nbsp;preto radšej nesadnú za volant. „V&nbsp;terapii sa postupuje tak, že človeka najprv edukujem o&nbsp;podstate úzkosti, aby vedel, čo ju zhoršuje, čo naopak pomáha, ako treba nad ňou prebrať kontrolu. Postupne zvláda nároky a&nbsp;tak nedochádza k&nbsp;vyhroteniu, respektíve k&nbsp;spomenutej panike.“ Ak sú obavy príliš silné, vždy je možné zastaviť auto v&nbsp;bezpečnej zóne, napríklad na najbližšom parkovisku, zavolať blízkym, prípadne sa poistiť tým, že budete šoférovať s&nbsp;niekým, komu dôverujete.

Bojíte sa šoférovať? Ako sa zbaviť strachu? Poradí vám psychologička

Súvisiace články

Psychoterapeutka: Varovné príznaky ženského alkoholizmu vyzerajú nevinne

Tajné signály nášho tela. Čo znamená chuť na čokoládu, čipsy alebo chlieb?

Posilní imunitu a pôsobí protizápalovo. Kedy si dať na zeler pozor?

Ako nenaletieť podvodníkom, ktorí vás chcú obrať o peniaze?

Nemôžete schudnúť? TIETO črty prezradia, že ste emociálny jedák

Dlhodobý stres spomaľuje chudnutie. Ktoré vitamíny a minerál pomôžu?

Výber pre vás