Všimli ste si? Sú vodiči a vodiči. Aj vy máte pocit, že niektorí sa narodili s volantom v ruke? Všetky situácie zvládajú ľavou zadnou, jazdia bezpečne, nestresujú a šoférovanie si doslova užívajú. Existuje však aj druhá, nemalá skupina. Patria tam vodiči, ktorým už len samotná predstava šoférovania spôsobí úzkostné stavy. Fóbia zo šoférovania však nie je výlučne doménou nežnejšieho pohlavia. Dá sa vôbec prekonať?

Ako autobusár

 „Ako prekonať strach zo šoférovania?“ Tak znie názov jedného z mnohých fór na internete zaoberajúcich sa témou, ktorá môže výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie. Nečudo. Niekedy bolo auto v rodine symbolom lepšieho sociálneho statusu alebo výsledkom dlhoročného šetrenia, dnes je už nutnou výbavou. Dve autá v domácnosti sú už taktiež bežnou realitou. „Jazdím ako šoférka autobusu,“ píše jedna z diskutujúcich. Dozvedám sa, že má svoje obľúbené trasy aj autom, ktorými jazdí už roky. Jazdiť mimo nich u nej neprichádza do úvahy. „Mám vodičský preukaz už tri roky. Pri prvej jazde som nabúrala do druhého auta. Odvtedy som nesadla za volant,“ priznáva ďalšia účastníčka diskusie, ktorej manžel kúpil auto. Automat s parkovacou kamerou, veľkosť nákupnej tašky, s ktorým sa dá zaparkovať kdekoľvek. Nepomohlo. Po niekoľkomesačnom státí v garáži sa rozhodli auto predať.

Do diskusie sa zapojil aj Pavol, dvadsaťtriročný murár. Pre svoj strach zo šoférovania utŕžil už od kamarátov množstvo urážok. Bojí sa. Na fušky chodí autobusom alebo prosí kolegov, aby ho zviezli. Sám priznáva, že hanba je preňho znesiteľnejšia, než predstava sadnúť si za volant. Na klinickú psychologičku Miroslavu Smolovú z Michaloviec sa ľudia obracajú aj s týmto problémom. „Úzkosť patrí k negatívnemu psychologickému stavu vplývajúceho na správanie vodiča pri šoférovaní, najmä v dôsledku možných chýb spôsobených nedostatočnou pozornosťou a koncentráciou, čo vedie k ťažkostiam v efektívnom rozhodovaní a v správnom mentálnom spracovaní. Fóbické úzkostné poruchy definuje intenzívny strach z konkrétnych objektov a situácií,“ približuje situáciu, pričom zdôrazňuje, že neprimeranosť strachu si ľudia sami uvedomujú. 

Čakáte na zázrak?

Strach zo šoférovania, odborne nazývaný amaxofóbia, sa zaraďuje medzi špecifické fóbie. „Prejavujú sa psychické príznaky ako napätie, strata kontroly, strach zo smrti a taktiež vegetatívne symptómy ako búšenie srdca, mdloby, potenie, ťažkosti s dýchaním. Prítomná je aj anticipačná úzkosť, ktorá vedie k vyhýbavému správaniu. Klinická závažnosť fóbií závisí od intenzity, ako i obsahu. Klinické príznaky amaxofóbie sa často vyskytujú u osôb, ktoré prežili dopravné nehody,“ doplňuje klinická psychologička. A s čím sa stretáva v praxi? „Pacienti sa sťažujú na nadmernú úzkosť počas jazdy autom v pozícii vodiča alebo spolujazdca. Prejavuje sa u nich vyhýbavé správanie, desivé sny o dopravných nehodách. V niektorých prípadoch amaxofóbia zásadne ovplyvňuje život ľudí tým, že zasahuje do ich každodenného života a mobility,“ dodáva. Viaceré výskumy preukázali, že úzkosť môže negatívne ovplyvniť prispôsobenie vodiča zmenám v jazdnom prostredí, čo môže viesť k zhoršeniu jazdného výkonu a k zvýšenému riziku kolízie. To, čoho sa teda úzkostný vodič najviac obáva, sa môže stať realitou.

Postupné vystavovanie sa obávanej situácii za pomoci psychoterapeutického vedenia a stanovenie reálne dosiahnutých cieľov v terapeutickom pláne posilňuje vodiča v dosahovaní vlastnej účinnosti, ako úzkosť manažovať a regulovať, čím dochádza k postupnému vyhasínaniu opísaného problémového správania

„Dávam si čas. Verím, že jedného dňa sa vo mne niečo zmení a ja naberiem odvahu,“ píše ďalšia účastníčka diskusie, u ktorej sa úzkosť zo šoférovania prejavila už v autoškole. Podpísalo sa to aj na výsledku. Vodičák spravila na tretíkrát. Čakanie situáciu nezlepší. „Samotný faktor času bez nášho aktívneho pričinenia nič zásadné v našom fóbickom probléme nevyrieši. Čakanie nie je odporúčanou stratégiou, najmä pre jej nežiaduci posilňujúci účinok, predstavuje skôr vyhýbavé správanie, ktoré úzkosť zintenzívňuje. Postupné vystavovanie sa obávanej situácii za pomoci psychoterapeutického vedenia a stanovenie reálne dosiahnutých cieľov v terapeutickom pláne posilňuje vodiča v dosahovaní vlastnej účinnosti, ako úzkosť manažovať a regulovať, čím dochádza k postupnému vyhasínaniu opísaného problémového správania,“ zdôrazňuje Miroslava Smolová. Na začiatok stačí stanoviť si malý cieľ. Aj cesta autom do vedľajšej dediny môže byť pre vodiča obrovským víťazstvom. 

Pokračovanie na ďalšej strane