Dánski vedci: Skráťte čas detí pred obrazovkami! Tie čísla sú extrémne

Vďaka obrazovkám sa deti nenudia, ale potrebujú limity, aby ich psychika neutrpela. Dôležité je myslieť aj na ich psychomotorický vývoj. Po narodení sa mozog dieťaťa vyvíja, štruktúruje sa a to trvá až do 24. roku života, ale v prvých rokoch je tento proces masívny. „Vytvárajú sa nové nervové spojenia a súčasne sa eliminujú tie, ktoré nie sú funkčné,“ vysvetľuje MUDr. Karolína Čičáková vo svojom článku o vplyve obrazoviek na vývoj mozgu.

Deti, ktoré od malička pozerajú do obrazoviek neprimerane dlho sa môžu oneskoriť vo vývoji reči a neskôr môžu mať problém so sústredením sa. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby deti do 5 rokov netrávili pred obrazovkami viac ako hodinu denne. Úplne malé deti by kontakt s obrazovkami nemali mať vôbec a to do jedného roka.

Je samozrejme vhodné rozlišovať ako sa s obrazovkami pracuje, či dieťa len pasívne pozerá reklamy či rozprávky, alebo sa učí napríklad programovať, čo podnecuje jeho kreativitu. A k tomu podľa doktorky neexistuje univerzálna pravda, kľúčový je prístup rodiča.

Dlhodobé vystavenie detí obrazovkám môže mať rôzne dopady na vývoj detského mozgu.

Neuroplasticita a vývoj mozgu: Detský mozog je vysoko plastický, čo znamená, že sa rýchlo mení a prispôsobuje na základe skúseností. Obrazovky, najmä interaktívne, môžu stimulovať kognitívny rozvoj a zlepšiť zručnosti ako riešenie problémov a koordinácia oko-ruka. Napríklad vzdelávacie aplikácie môžu podporovať učenie a zlepšovať jazykové schopnosti.

Už ste počuli náš podcast?

Dopaminová regulácia a odmeňovací systém: Obrazovky, najmä videohry a sociálne médiá, môžu stimulovať dopaminový systém, ktorý je spojený s pocitom odmeny a potešenia. Nadmerná stimulácia môže viesť k zvýšenej závislosti na obrazovkách, znižovaniu pozornosti a zvýšeniu impulzivity. Dlhodobá expozícia môže mať za následok zmeny v odmeňovacom systéme, čo môže ovplyvniť motiváciu a schopnosť sústrediť sa na iné aktivity.

Kognitívne a emocionálne zdravie: Dlhodobé používanie obrazoviek je spojené s negatívnymi dopadmi na kognitívne a emocionálne zdravie detí. Môže spôsobiť problémy so spánkom, čo ovplyvňuje celkový vývoj mozgu a kognitívne funkcie. Okrem toho môže viesť k zvýšenému stresu a úzkosti, keď deti neustále porovnávajú svoje životy s idealizovanými obrazmi na sociálnych sieťach.

Sociálne interakcie: Interakcie cez obrazovky môžu nahradiť tradičné formy hry a osobné interakcie, ktoré sú dôležité pre rozvoj sociálnych zručností. Deti, ktoré trávia veľa času pred obrazovkami, môžu mať obmedzené príležitosti na rozvoj empatie, emocionálneho porozumenia a schopnosti riešiť konflikty.

Podľa nedávnej štúdie Univerzity Južného Dánska môže obmedzenie času detí pred obrazovkami výrazne zlepšiť duševné zdravie a ich správanie. Deti trávia pred obrazovkami niekedy sedem až osem hodín denne, čo môže viesť k zvýšenému stresu. Vedci odporučili tento čas minimalizovať až na 3 hodiny týždenne!

Dánsky výskum ukázal, že deti, ktoré takto výrazne obmedzili čas strávený pred obrazovkami, sa už po dvoch týždňoch lepšie správali a cítili sa emocionálne stabilnejšie. Správa bola zverejnená v JAMA Network Open.

Predchádzajúci výskum publikovaný v JAMA Pediatrics pritom ukázal, že pre deti mladšie ako 3 roky je najlepšie úplne vylúčiť čas pred obrazovkami, pretože to môže zabrániť vývojovým oneskoreniam. Výskum priniesol zistenia, že bábätká a batoľatá, ktoré pozerajú na obrazovky, majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich prejaví atypické zmyslové správanie spojené s poruchami nervového vývoja, ako je autizmus a porucha pozornosti či hyperaktivita (ADHD).

Rodičia by mali sledovať a regulovať čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami. Podpora fyzických aktivít a osobných interakcií môže výrazne prispieť k lepšiemu duševnému a fyzickému zdraviu detí. Videochatovanie je výnimkou, pretože môže mať pozitívne sociálne prínosy pre rozvoj dieťaťa.