Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Výdobytky modernej doby nám pomáhajú zlepšovať komfort nášho života, avšak za každou pridanou hodnotou je aj veľký otáznik. Často podceňované modré svetlo z&nbsp;digitálnych zariadení dokáže ohroziť naše zdravie. „Jedna z&nbsp;definícií, ktorou by sme mohli charakterizovať súčasnú dobu je, že je to doba extrémne opticky náročná. Na oči sú kladené extrémne vysoké nároky a&nbsp;dostávajú zabrať v&nbsp;každom smere. Je to spôsobené predovšetkým častým pozeraním na blízke a stredné vzdialenosti, ktoré sú pre oko veľmi namáhavé, ale hlavne neustálym obklopovaním sa modrým svetlom,“ vysvetľuje refrakčná špecialistka Lívia Šidlová z Nitry.

Svetlo, ktoré vstupuje do oka, je možné rozdeliť do farebného spektra podľa jeho vlnových dĺžok. Svetlo vytvára zrakový vnem, poznáme svetlo viditeľné a&nbsp;neviditeľné. Problematické svetlo je práve to neviditeľné, ktoré sa nachádza na okrajoch farebného spektra - na jednej strane je infračervené svetlo, na strane druhej ultrafialové.

Do pásma ultrafialového svetla spadajú UV lúče, ktoré pochádzajú zo slnka a&nbsp;spomínané modré svetlo, ktorého zdrojom sú všetky umelé svetlá, žiarovky, LEDky, obrazovky, či už ide o&nbsp;televízor, notebook alebo smartfón, ktorý prakticky nepúšťame z&nbsp;ruky. „Je známe, že UV žiarenie poškodzuje biologické tkanivá a&nbsp;jeho nežiadúce účinky sa prejavujú napríklad spálením pokožky. Čo sa týka očí, riziko UV žiarenia a modrého svetla spočíva v&nbsp;tom, že len jeho časť je pohltená rohovkou, zvyšok dopadá až priamo na sietnicu. Pokiaľ oči nie sú chránené, koledujeme si o&nbsp;zvýšené riziko vzniku katarakty, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/hrozi-vam-degeneracia-makuly-otestujte-svoj-zrak" target="_blank">degenerácie makuly </a>či pterýgia,“ varuje odborníčka.

Okrem týchto hrozivo znejúcich ochorení modré svetlo ovplyvňuje naše <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/jana-kovalcikova-biologicke-hodiny-mi-este-netikaju" target="_blank">biologické hodiny</a>. Východom a&nbsp;západom slnka je úplne prirodzene riadený cirkadiánny rytmus človeka, teda zjednodušené povedané naše spánkové hodiny. Keď slnko zapadne, ľudské oko prestane dostávať dávku modrého svetla, ktorá ho udržovala v&nbsp;bdelom stave. Začne sa vyplavovať hormón melatonín, ktorý naopak utlmuje fyzickú aktivitu a&nbsp;človek zaspí. „A&nbsp;presne tu prichádzame na koreň problému spôsobeného modrým svetlom. Po západe slnka zapíname svetlá, oddychujeme pred televízorom a&nbsp;deň zakončujeme nekonečným scrollovaním na sociálnych sieťach. Modré svetlo tak stále blokuje <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/5-overenych-tipov-ktore-vam-zaistia-kvalitny-spanok" target="_blank">tvorbu melatonínu</a> a&nbsp;mozog neustále dostáva signál ‚Je deň! Musíme byť v&nbsp;strehu!‘ Keď potom odložíme telefón a&nbsp;snažíme sa zaspať, nejde to tak ľahko a&nbsp;aj keď zaspíme, spánok často býva plytký a&nbsp;prerušovaný,“ dodáva.

Celosvetový priemer strávený za obrazovkami predstavuje približne 7 hodín denne. Samozrejme priemer ovplyvňujú rozvojové krajiny, malé deti, starší ľudia a&nbsp;stále vysoké percento ľudí &nbsp;pracujúcich manuálne. Tínedžeri a&nbsp;ľudia pracujúci v&nbsp;kanceláriách strávia bežne 10 až 13 hodín v&nbsp;umelom osvetlení a&nbsp;svetle z&nbsp;monitorov. Pri takomto dlhom čase strávenom upreným hľadením na obrazovku sa stretávame ešte s&nbsp;jedným častým problém a&nbsp;to<a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/poradna-zdravia/mam-zazltnute-ocne-bielka-cervene-zilky-co-to-znamena" target="_blank"> syndrómom suchého oka</a>.

Príčina je prostá – pri pohľade dlho upreným jedným smerom zabúdame žmurkať. Oči tým pádom nie sú dostatočne zvlhčované slzným filmom, sú suché, podráždené a&nbsp;začervenané. „Riešením je obmedziť používanie elektronických zariadení a&nbsp;maximalizovať pobyt na prirodzenom dennom svetle. Pri práci na počítači pomáha napríklad pravidlo 20-20-20, t. z. každých 20 minút upriamiť svoj zrak na 20 sekúnd na predmet vo vzdialenosti približne 20 stôp – teda cca 6 metrov. Ďalším riešením sú špeciálne dioptrické šošovky – sklíčka, ktoré dokážu pohltiť škodlivé modré svetlo. Je možné ich vyrobiť s&nbsp;predpísanou dioptriou, ale tiež v&nbsp;nedioptrickej verzií. Ich používanie počas dňa je optimálne, večer a&nbsp;pred spaním priam nevyhnutné,“ radí jednoducho Lívia Šidlová.

Ak sa chceme baviť o&nbsp;jednoduchších riešeniach, tak je to v&nbsp;prvom rade, aby sme si uvedomili, koľko času reálne strávime pozeraním na akúkoľvek obrazovku a&nbsp;ako tento čas vieme obmedziť. Pri práci či zábave si skúsme uvedomiť, ako často žmurkáme. Odborníčka odporúča viac žmurkať.

„U&nbsp;detí je trošku iné. Nie modré svetlo – to prirodzené potrebujú k&nbsp;zdravému vývinu. Najlepší ‚liek‘, ktorý môžu dostať, je <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/detom-hrozi-slepota-ak-neprestanu-robit-jednu-beznu-cinnost-varuje-doktor" target="_blank">pobyt vonku na prirodzenom svetle</a>, v&nbsp;ideálnom prípade hraním kolektívnych športov, ktoré podporujú správny rozvoj periférneho videnia. Aj keď syndróm suchého oka bol v&nbsp;minulosti doménou predovšetkým starších ľudí a&nbsp;ľudí v&nbsp;produktívnom veku, dnes sa s&nbsp;ním stretávame aj u&nbsp;detí, keďže ich oči tiež zažívajú digitálny zrakový stres,“ objasňuje odborníčka.

Detské oko pri nadmernom pozeraní na blízku vzdialenosť zažíva nadmernú záťaž, detské oko rastie predovšetkým na zadnom póle, tým pádom sa napínajú tkanivá, hlavne sietnica a&nbsp;v&nbsp;budúcnosti môže dosť k&nbsp;jej nenávratnému poškodeniu. Pri tomto procese sa deti stávajú krátkozraké, problematické je pre nich ostré videnie na väčšie vzdialenosti. Rovnako dôležité je dbať na neprerušovaný hlboký detský spánok, ktorý je nesmierne dôležitý z&nbsp;hľadiska ich vývinu.

Bežne zažívame „astenopické potiaže“. Týmto termínom sú označované všetky problémy či nepríjemnosti, ktoré možno na prvý pohľad ani nie sú spájané so zrakom. „Ide o&nbsp;bolesť hlavy, tlak na spánkoch či pri koreni nosa, migrénu, pálenie, začervenanie očí, pocit cudzieho telesa či piesku v&nbsp;očiach, zhoršené videnie, problém so zaostrovaním do blízkej či ďalekej vzdialenosti, zvýšenú únavu či dokonca nevoľnosť. To všetko sú problémy, s&nbsp;ktorými za nami do očnej optiky zákazníci prichádzajú. Tieto ťažkosti môžu prezrádzať neriešenú optickú vadu či nosenie nevyhovujúcej korekčnej pomôcky a&nbsp;mali by byť indikátorom pre vyhľadanie pomoci očného špecialistu,“ &nbsp;varuje odborníčka.

Na jednej strane je oftalmológ – očný lekár a&nbsp;na strane druhej optometrista – refrakčný špecialista. Očný lekár sa venuje prevencií pri pravidelných preventívnych prehliadkach, lieči ochorenia a&nbsp;rieši akútne poúrazové stavy a&nbsp;operácie. Optometrista je špecialista v&nbsp;oblasti predpisovania správnej korekcie, teda predpis dioptrií. Zo západných krajín ako je Nemecko, Rakúsko, pomaly aj Česko, začína vanúť trend optometrie. Tento trend spočíva vo vzájomnej kooperácií týchto dvoch profesií, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Už ste počuli náš podcast?

„Snahou Očnej Optiky je odbremeniť očných lekárov, ktorých je nedostatok, uvoľniť preplnené čakárne a&nbsp;dať im priestor venovať sa očným ochoreniam. Máme kapacity na to, aby sme našim zákazníkom ponúkli odborné meranie zrakovej ostrosti a&nbsp;precízne nastavenie správnej korekcie,“ tvrdí refrakčná špecialistka. Optometrista má na každého zákazníka vyhradený dostatok času. Samotné meranie trvá približne 30 minút a&nbsp;začína dôverným rozhovorom so zákazníkom, keď optometrista zisťuje anamnézu, sprievodné ochorenia, užívané lieky či úrazy, aby získal všeobecný pohľad na pacientov celkový stav a&nbsp;vedel posúdiť všetko, čo môže byť späté so zrakom. „Nasleduje prístrojové meranie – tzv. objektívna refrakcia. Meria sa na prístroji autorefraktokeratometer. Tento prístroj meria prípadne refrakčné vady priamo na oku. Nasleduje subjektívna refrakcia. Tu sa vychádza zo zákazníkových osobných pocitov a&nbsp;dojmov. Po nasadení skúšobnej obruby optometrista meranému predkladá rôzne sklíčka a&nbsp;nastavuje pre zákazníka tú najlepšiu korekciu. Pýta sa, či je to lepšie, horšie, porovná sa kvalita videnia a&nbsp;ostrosť pri čítaní písmen na vzdialenej LCD obrazovke, tzv. optotype. Po stanovení dioptrií nasledujú rôzne testy pre potvrdenie správnosti merania,“ vysvetľuje optometristka.

Od určitého veku meriame aj čítanie na krátke vzdialenosti. Stretáme sa s&nbsp;javom ľudovo nazývaným „choroba krátkych rúk“, keď si zákazníci potrebujú napríklad knihu oddialiť, aby boli schopní prečítať drobný text. V&nbsp;takomto prípade je nevyhnutná aj korekcia do blízka. Problémy s&nbsp;čítaním začíname pociťovať okolo 40 roku, avšak vzhľadom k&nbsp;opticky náročnému prostrediu aj skôr. „Podľa štatistík Očnej Optiky MANIA viac ako 50 % zákazníkov si pri výbere voľne dostupných dioptrických okuliarov „nahadzuje“ dioptrie a prichádzajú do očnej optiky s&nbsp;nesprávnymi dioptriami. Ďalšou veľkou chybou je, že používajú voľne zakúpené <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/dioptricke-slnecne-sosovky-mal-vam-zamestnavatel-zabezpecit-okuliare" target="_blank">okuliare</a> na čítanie, ale používajú ich prakticky celodenne. Ľudia si sami navolia nevhodnú veľkosť dioptrií, následkom čoho dochádza k&nbsp;zhoršeniu zraku,“ upozorňuje odborníčka a&nbsp;odporúča využiť bezplatné meranie zraku v&nbsp;očnej optike, ktoré je rovnako odborné ako u&nbsp;očného lekára. Výhodou optometristu je navyše to, že je zároveň aj očný optik. To znamená, že po meraní vie zákazníkovi ponúknuť konkrétny typ okuliarových šošoviek, ktoré mu zabezpečia dokonalé videnie v&nbsp;každom ohľade a&nbsp;taktiež odporučiť vhodný typ dioptrického rámu, ktorý bude rovnako estetický ako funkčný a&nbsp;praktický.

Pozeráte stále do mobilu či na počítač? Oči vystavujete vážnym diagnózam

Mgr. Karolína Trnovcová

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás

Pozeráte stále do mobilu či na počítač? Oči vystavujete vážnym diagnózam

Mgr. Karolína Trnovcová

Súvisiace články

Vysoká rýchlosť a zlý zrak? Dovolenku autom nemeňte na horor

Horúce noci prichádzajú: Pozor, mozog môže dostať zabrať!

Dioptrické, slnečné či šošovky... Mal by vám zamestnávateľ zabezpečiť okuliare?

SERIÁL Zdravé leto: Ako riešiť úpal a na plienku cez kočík zabudnite!

Prebdená noc útočí v mozgu na pamäť! A nepomôžu ani dva dni disciplíny

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Plus TV

Máte doma magnézium, ktoré sa menej vstrebáva? Čo s ním?

Recept na medovníčky priamo od cukrárky: Kristína Popová prezradila, ako si pečenie užiť

Horoskop Zdravia na december: Kto bude zdravý a koho potrápi choroba?!

Výber pre vás