Zobral ihlu, pichol do chorej kravy a nakazil vlastné deti. Aj také boli začiatky očkovania

Očkovanie začalo šialenými nápadmi, ukázali však ako správne

Nakaziť naschvál vlastné deti kravskými kiahňami? To je odvaha

Pravé kiahne si v minulosti vyžiadali milióny životov. Tí, čo chorobu prežili, boli už voči nej imúnni, ale oveľa zaujímavejšie bolo, že v&nbsp;bezpečí boli aj všetci tí, ktorí prichádzali do styku s kravami. Najimúnnejšie boli dojičky. V čase epidémií sa mohli starať o chorých bez akéhokoľvek rizika, lebo si prešli chorobou známou ako kravské kiahne. Ich názov prezrádza, že napádajú hlavne hovädzí dobytok, prenášajú sa však aj na človeka. Deje sa tak najmä kontaktom s pľuzgiermi, ktoré sa chorému dobytku tvoria na vemene.

Jednému múdremu statkárovi to nedalo. Benjamin Jesty žil v dedine Yetminster na juhu Anglicka. V roku 1774 mal tridsaťsedem rokov a štyri roky bol šťastne ženatý. S Elisabeth mali dvoch synov a novonarodenú dcérku. Jesty bol výborný pozorovateľ a vedel si spojiť zdanlivo nesúvisiace fakty. Keď prepukla jedna z mnohých lokálnych epidémií kiahní, neochorel ani on, ani dojičky Anne a&nbsp;Mary. Pamätal si, že ešte ako chlapec prekonal kravské kiahne a&nbsp;vedel, že si ochorením prešli aj obe mladé ženy. Napadlo mu, že ak by sa aj jeho žena a deti nakazili od kráv, ochráni ich to pred pravými kiahňami.

Jesty našiel na susednej farme kravu so zjavnými príznakmi kiahní. Vzal veľkú ihlu na šitie, trochu ňou rozškrabal ramená manželke a synom a do raniek preniesol infekčný materiál z pľuzgierov na kravskom vemene. Po „zákroku“ sa spokojne vrátili domov. O pár dní mali obaja chlapci mierne lokálne prejavy infekcie a zakrátko vyzdraveli. Horšie dopadla Elisabeth. Choroba ju drapla až tak, že sa Jesty obával o jej život. Nakoniec sa však z&nbsp;toho dostala. Farmárov pokus dopadol úspešne.&nbsp;

Celá akcia niesla známky dôslednej prípravy. Benjamin Jesty si uvedomoval riziko, do ktorého sa púšťa. To, čo zrejme úplne neodhadol, bola reakcia okolia.<strong> Cielený prenos choroby zo zvieraťa na človeka sa považovalo za odporný čin. Jestyho okolie označilo za netvora a hlboko ním opovrhovalo. Všade ho sprevádzali nadávky a preklínanie</strong>. Čas však zahojil nielen škrabance na ramenách manželky a synov, ale postupne zmiernil aj nepriateľstvo Jestyho okolia. Hlavne, keď sa ukázalo, že tak manželka, ako synovia na pravé kiahne nikdy neochoreli.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Jestyho odvážny čin takmer upadol do zabudnutia. Našťastie sa tak nestalo. Edward Anthony Jenner bol rodinný lekár z Gluocesterského grófstva. Aj tu v&nbsp;Berkeley bolo známe, že dievčatá, ktoré sa starajú o&nbsp;kravy, sú imúnne voči pravým kiahňam. Napadlo mu, že ochranný účinok by sa mohol dosiahnuť nielen prenosom z dobytka na človeka, ale aj z&nbsp;chorého človeka na zdravého. Chvíľu musel čakať, kým sa v jeho okolí objaví niekto s kravskými kiahňami, ale v máji roku 1796 sa konečne dočkal.

Mladá dojička Sarah Nelmsová mala zreteľné lézie kiahní na ramenách a ruke. V sobotu 14. mája 1796 preniesol Jenner trochu hnisu z&nbsp;jej pľuzgieru a&nbsp;do ranky na ramene osemročného Jamesa Phippsa, zdravého syna ich záhradníka. O niekoľko dní sa u chlapca začali prejavovať mierne prejavy ochorenia – sťažoval sa na bolesť v podpazuší, mal zvýšenú teplotu, bolela ho hlava a stratil chuť do jedla. Asi po desiatich dňoch bol však opäť fit. Vtedy Edward Anthony Jenner urobil niečo, čo farmár Benjamin Jesty spraviť nemohol. Po siedmich týždňoch naočkoval malému Jamiemu pravé kiahne. Žiadne prejavy ochorenia sa u chlapca nevyskytli.

Nasledujúci rok poslal Jenner článok so svojimi výsledkami Kráľovskej komisii pre rozvoj vzdelávania, vrcholnej vedeckej inštitúcii vo Veľkej Británii. Tá mu príspevok vrátila s poznámkou, že ak nechce prísť o svoju vedeckú reputáciu, mal by sa v budúcnosti vyvarovať podobných nápadov. Jenner sa nevzdal, kravskými kiahňami naočkoval ďalších päť detí a výsledky publikoval v roku 1798 v brožúrke „Skúmanie príčin a efektu Variolae Vaccinae, choroby objavenej v niektorých západných okresoch Anglicka, hlavne v Gluocesterskom grófstve a známou pod menom kravské kiahne“. Aj táto publikácia vyvolala zmiešané reakcie lekárskej komunity. V jej názve sa ale objavilo niečo fascinujúce, čo poznáme dodnes. Z latinského vaccinia – kravský, sa odvodila vakcinácia.

Edward Anthony Jenner sa narodil 17. mája 1749 v Berkeley v Anglicku. V štrnástich rokoch sa začal medicínsky vzdelávať. Praktické znalosti pochytil ako felčiarsky učeň, teoretické v nemocnici svätého Juraja v Londýne. Ako dvadsaťštyri ročný stal rodinným lekárom. Zaujímal sa o geológiu, robil pokusy s ľudskou krvou, zaoberal sa ochorením, ktoré je dnes známe ako angina pectoris. Ako biológ študoval kukučky a bol to on, kto prvý popísal správanie sa vyliahnutých mláďat v hniezdach pôvodných obyvateľov. Skúmal tiež sťahovanie vtákov a zimný spánok ježkov. Pocta, ani posmech za objavenie očkovania proti kiahňam ho nezmenili. Pri svojom dome v Chantry vybudoval skromný altánok, v ktorom očkoval chudobných bez nároku na odmenu. Zomrel doma 26. januára 1823.

Otec vakcinácie

Po neúspechu s presviedčaním oficiálnych kruhov o tom, aká dôležitá je vakcinácia, zvolil Jenner iný postup. Daroval očkovací materiál každému, kto mal oň záujem. Takto sa čoraz viac lekárov presviedčalo o účinnosti vakcinácie a Jennerova metóda začala dobýjať Anglicko. V roku 1802 dal vojvoda z Yorku príkaz na zaočkovanie celého britského vojska. Počas vojen sa v krátkom čase a na pomerne malom priestore zhromaždilo veľa mužov z rôznych oblastí krajiny. Veľká časť z nich sa nikdy nestretla s prenosnými chorobami a tak boli na ne veľmi náchylní. Kiahne nevynímajúc.

Z pohľadu vývoja vakcinácie sa dá Francúzsko - Pruská vojna v rokoch 1870 - 1871 hodnotiť ako obrovská klinická štúdia. Celá nemecká armáda bola povinne zaočkovaná. Z jej 800-tisíc mužov ochorelo na kiahne 8 643, z nich zomrelo len 459. Z miliónovej nezaočkovanej francúzskej armády kiahne postihli 125-tisíc mužov, z nich viac ako 23-tisíc zomrelo. Navyše to boli práve francúzski vojaci, ktorí naštartovali veľkú epidémiu kiahní v Európe. Po prehre Francúzska sa veľa vojakov dostalo do zajatia v&nbsp;Nemecku, kde civilné obyvateľstvo nebolo zaočkované. A tak sa ich nielen veľa nakazilo, ale viac ako 160-tisíc z&nbsp;nich aj zomrelo. Postupne sa infekcia rozšírila do ďalších krajín Európy, kde si v priebehu piatich rokov vypýtala pol milióna obetí.

Jennerova reputácia rástla. V roku 1802 mu britský Parlament odhlasoval odmenu 10-tisíc libier, o päť rokov neskôr dostal ďalších 20-tisíc. No bol aj častým terčom vtipov a karikatúr s kravskými črtami u pacientov, ktorí dostali „jeho“ vakcínu. Po smrti ho nazvali „otcom imunológie“, „človekom, ktorého dielo zachránilo viac životov, ako práca ktokoľvek iného“ a&nbsp;vyhlásili ho za jedného z&nbsp;najväčších Britov v histórii. Má pomníky v&nbsp;gloucesterskej katedrále aj v Kensingtonských záhradách v&nbsp;Londýne. Po Jennerovi sú pomenované oddelenia nemocníc, ulice, ale aj mestečká v&nbsp;Spojených štátoch. Dokonca aj jeden kráter na mesiaci.

Po uznaní prínosu Edwarda Jennera v boji s&nbsp;kiahňami napísal farár z mestečka neďaleko Jestyho bydliska list, v ktorom označil farmára Benjamina Jestyho za prvého „vakcinátora“. List poslal jednému z členov parlamentu a tiež riaditeľovi novovzniknutého Ústavu na vakcináciu proti kiahňam. Jestyho predvolali pred odbornú komisiu. Odborníkov presvedčil a za zásluhy ho okamžite po skončení vypočúvania odviedli do maliarskeho ateliéru, kde známy portrétista zvečnil jeho podobizeň. Obraz môžete i dnes vidieť v Múzeu dorsetského grófstva.

Zobral ihlu, pichol do chorej kravy a nakazil vlastné deti. Aj také boli začiatky očkovania

Súvisiace články

Môže vás nakaziť covidom už zaočkovaný človek? Musíte sa pred ním chrániť?

Niektoré lieky vyvolávajú závislosť. Čo robiť, aby sa vás to netýkalo?

Mávate nečakané opuchy? Bolesti brucha? Môže ísť o vážne ochorenie!

Tento liek proti alergii radikálne znižuje úmrtnosť na covid, zachránil už milióny

Stručný prehlaď: Čo vieme o vakcíne AstraZeneca? Je bezpečná?

Pomôže vám vrátiť čuch tréning? Rozprávali sme sa s ORL lekárom

Pacienti naliehajú: Chronicky chorých očkujte prednostne!

Je ivermektín „zázračným“ liekom proti covidu? Toto hovoria odborníci

Výber pre vás