VÁŠ PRÍBEH: To, čo má teraz každý druhý, bolo u Mišky prejavom rakoviny

Váš príbeh: Prejavy rakoviny boli dlhodobé, ale 26-ročná Miška ich nepodozrievala

VÁŠ PRÍBEH: Nikdy by vám nenapadlo, že ide o príznak rakoviny! Ani Miške

Príbeh Michaely Žemberovej (26) potvrdzuje, aké sú preventívne vyšetrenia dôležité a&nbsp;že človek by mal počúvať svoje telo. V&nbsp;relácii Dobré správy zo <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/" target="_blank">ŽIVOTA</a> porozprávala o&nbsp;prejavoch zákernej choroby, o&nbsp;liečbe a&nbsp;o&nbsp;tom, ako ju to zmenilo.

Aká bola Miška ešte pred rakovinou, ako vyzeral tvoj život?

Bola iná. Keď sa teraz spätne pozerám sama na seba, aká som bola, samozrejme, že mi to moje staré ja chýba. Niekedy menej, niekedy viac, ale myslím si, že som všetky tie maličkosti brala ako samozrejmosť. Už ma môj život ako keby začínal nudiť. Pripadal mi strašne stereotypný a&nbsp;nebavilo ma to. Keď sa na to spätne pozerám, mala som aj mám dokonalý život. Ja sa naň už teraz veľmi teším, nemôžem sa dočkať. Myslím si, že na jednej strane to bolo možno aj na niečo dobré, že ma to prebralo a&nbsp;uvedomila som si, že niektoré veci naozaj nie sú samozrejmosť a&nbsp;nemám s&nbsp;tým rátať, že to môže byť naďalej tak, ako to bolo. V&nbsp;niečom to bolo možno aj dobré.

Diagnostikovali ti rakovinu lymfatických uzlín v&nbsp;pokročilom štádiu (Hodgkinov lymfóm) vo februári tohto roka. Ako si reagovala na to, keď ti oznámili diagnózu?

Povedala by som, že v&nbsp;pohode, lebo mozog má ako keby takú schopnosť, že všetky zlé veci, ktoré sa stali, dokáže zjednodušiť, a&nbsp;spätne mi to nepripadá až také hrozné, ako to bolo, ale viem, že v&nbsp;tom danom momente to bolo pre mňa veľmi ťažké. Mala som pár dní na to, aby som to spracovala, pretože mi to povedali telefonicky. V&nbsp;piatok som sa to dozvedela, mala som víkend na to, aby som to spracovala, a&nbsp;v&nbsp;pondelok som si po tú informáciu išla už oficiálne k&nbsp;svojej doktorke, takže som bola už viac-menej pripravená na to, čo ma čaká, a&nbsp;hovorila som si, že každá správa, ktorú sa dozviem, už môže byť len lepšia, že už ma asi naozaj nič horšie nečaká. Poplakala som si, pogooglila som, čo ma vlastne čaká, a&nbsp;rozmýšľala som, čo mi to môže priniesť. Buď sa teda opustím, budem sa ľutovať a&nbsp;budem si to sama sebe nejakým spôsobom zhoršovať, alebo si proste poviem, že to je časť môjho príbehu, ktorú musím prekonať a&nbsp;zvládnuť. Tak som si zvolila druhú možnosť a&nbsp;že to možno v&nbsp;budúcnosti bude nie úplne pekná, ale spomienka na to, čo ma vlastne vyformovalo.

Mali lekári podozrenie už počas preventívneho sona prsníkov? Vtedy ti kontrolovali aj pazuchy.

Ma som ísť po dvoch rokoch na klasickú preventívnu prehliadku. Keď som sa snažila objednať, povedali mi, že majú termín až v&nbsp;septembri 2023 alebo mi môžu dať skorší termín, samozrejme, za príplatok. V&nbsp;tomto som vždy bola strašný flegmatik a&nbsp;celkovo som strašne lenivý človek, čiže rada veci odkladám, ale neviem, čo sa vtedy stalo. Povedala som si, že sa radšej objednám skôr a&nbsp;budem mať už potom po zvyšok roka s&nbsp;doktormi pokoj. Irónia. Dali mi termín na január a&nbsp;mala som nejakú predtuchu, že by som naozaj mala ísť na to sono skôr, a&nbsp;tam zistili, že na pazuchách sú nejaké nálezy. Nezdalo sa im to, tak ma poslali k&nbsp;mojej obvodnej lekárke, stadiaľ som musela ísť na röntgen, na CT, k&nbsp;hematologičke a&nbsp;nakoniec na biopsiu uzliny.

Ako sa Miške prejavovala rakovina? Čítajte na ďalšej strane...

Na sociálnych sieťach si uviedla, že niekedy ťa tá pazucha bolela tak veľmi, že si nemohla ani spať. Čo boli ďalšie príznaky ochorenia?

V&nbsp;septembri sme sa vrátili z&nbsp;dovolenky a&nbsp;ja som začala byť chorá. Považovala som to za normálne, pretože sme predsa len prišli z&nbsp;veľkej horúčavy do viac-menej chladného počasia, takže som si to vysvetľovala tak, že som ochorela. Mala som naozaj veľký kašeľ a&nbsp;ten neprestával, až pokým mi nasadili chemoterapiu, čiže som vlastne kašľala možno sedem mesiacov v&nbsp;kuse. Dokázala som to tlmiť liekmi, pastilkami a&nbsp;sirupmi, ktoré som si sama kupovala v&nbsp;lekárni, ale naozaj som to len tlmila, vôbec to nezmizlo. Ďalej som pociťovala bolesť pazúch. Ale tým, že som robila maderoterapiu, myslela som si, že som sa len presilila, ale tá bolesť bola naozaj v&nbsp;noci veľmi intenzívna a&nbsp;musela som si dávať tabletky na jej tlmenie. Neskôr sa mi začalo objavovať aj nočné potenie, to takisto vymizlo, až keď mi nasadili chemoterapiu. A&nbsp;okrem toho sa mi spravil výsev, vyzeralo to, ako keby som mala ekzém, a&nbsp;bolo to v&nbsp;tých miestach, kde sú lymfatické uzliny. Aj to postupne vymizlo, pretože som s&nbsp;tým bola u&nbsp;špecialistky. Povedala, že to je v&nbsp;poriadku, že to je zo stresu, dala mi mastičku, tou som si to natierala a&nbsp;ono to zmizlo. Dlho trval len ten kašeľ a&nbsp;nočné potenie.

Čo ti pomáhalo z&nbsp;psychického hľadiska?

Určite mi najviac pomáha rodina, priateľ, jeho rodina, všetky moje kamarátky, kamaráti, známi. Tí mi v&nbsp;najťažších chvíľach dodali oporu a&nbsp;podporu, ktorú som na­ozaj potrebovala. Ale tým, že priateľ chodí do práce, bývam väčšinou dní aj sama. Je to irónia, ale mne začalo pomáhať z&nbsp;psychickej stránky o&nbsp;tom rozprávať a&nbsp;natáčať o&nbsp;tom videá na TikTok a&nbsp;dávať to aj na iné sociálne siete. Pre mňa to je akýsi denníček a&nbsp;lekári mi takisto poradili, že mám robiť všetko, čo mi pomôže k&nbsp;psychickej pohode. Takže som sa rozhodla, že o&nbsp;tom budem natáčať videá a&nbsp;budem ľuďom ukazovať, ako boj s&nbsp;rakovinou vyzerá, pretože si myslím, že nie každý to zažije buď na vlastnej koži, alebo sa mu nejaká takáto choroba vyskytne v&nbsp;rodine, a&nbsp;tým, že sa to stalo mne, môže sa to stať hocikomu inému. Mne by toto ani vo sne nebolo napadlo. Keby mi niekto pred rokom bol povedal, že budem takto vyzerať, že budem mať rakovinu, vysmiala by som ho. Myslím si, že je dobre pripomínať ľuďom, že to, čo majú v&nbsp;živote, nemusí byť samozrejmosť a&nbsp;naozaj si treba vážiť všetko.

Musela si podstúpiť šesť cyklov liečby, dokopy dvanásť chemoterapií, ktoré si už ukončila. Trvalo to pol roka. Ako sa teraz cítiš?

Cítim sa už veľmi dobre, pomaly čerpám silu a&nbsp;energiu, takže verím, že to všetko bude v&nbsp;poriadku, ale už sa viac-menej začínam zmierovať aj s&nbsp;tým, že do konca života budú určité pochybnosti. Písalo mi to aj viacej ľudí, tá komunita je skvelá, pretože komunikujeme, a&nbsp;písali mi aj to, čo ma čaká, že to nie je také hrozné. Dostávala som upokojujúce správy, ale takisto mi píšu, že sa s&nbsp;tým proste treba naučiť žiť. Pochybnosti môžu byť do konca života. Cítim sa veľmi dobre. Snažím sa na toto obdobie po liečbe, ktoré bude teraz azda bezpečné, pripravovať a&nbsp;veľmi sa teším na to, čo ma ešte čaká.

Donedávna si čakala na výsledok vyšetrenia, ktoré malo určiť, či ešte máš rakovinu. Dá sa povedať, že si chorobu úspešne porazila?

Samozrejme, teraz budem už stále monitorovaná, aby sa včas vedelo všetko podchytiť, keby náhodou. Ale o&nbsp;takých veciach ani nerozmýšľam, dostala som od života druhú šancu, neskutočne si ju vážim a&nbsp;chcem si užiť každú stotinu sekundy. Na všetko, čo mi život ešte nachystá, som pripravená. Takže, áno, teoreticky môžem povedať, že som zvíťazila. Poviem pravdu, na ten deň, keď mi oznámili výsledky, nezabudnem do konca života. Cestovali sme do Bratislavy s&nbsp;maminou a&nbsp;priateľom a&nbsp;ja som sa veľmi bála. Veľmi som dúfala v&nbsp;čo najlepšie výsledky, ale na druhej strane som rátala so všetkými možnosťami, aby som nebola veľmi sklamaná. Keď mi pani doktorka oznámila, že výsledky sú v&nbsp;poriadku, neviem ani opísať ten výbuch emócií, čo vo mne zavládol. Smiech, plač, všetko dokopy, pretočil sa mi žalúdok. Cítim to v&nbsp;sebe doteraz. Veľmi rada som pozerala zahraničné videá, kde si uzdravení zazvonili zvoncom na odzvonenie chorobe, a&nbsp;preto keď mi mamina nasadila na hlavu korunku a&nbsp;dala do ruky zvonec, strašne sme sa obidve rozplakali od radosti. Ten deň bol jeden z&nbsp;najkrajších, aké som kedy zažila. Spravili sme si pekný výlet v&nbsp;Bratislave, mne spadol obrovský kameň zo srdca a&nbsp;užívala som si to naozaj naplno. Keď sme sa vrátili domov, išla som prekvapiť niektorých svojich najbližších a&nbsp;oznámiť im tú skvelú správu. Na ich výrazy nikdy nezabudnem. Bol to úžasný deň. Naozaj krásny. Želám všetkým, ktorí bojujú a&nbsp;potrebujú sa uzdraviť, aby im bolo dopriate, že im lekár túto správu oznámi. Každý si to zaslúži.

Ako zvládala chemoterapie? Dozviete sa na ďalšej strane...

Ako si zvládala chemoterapie? Bolo to veľmi náročné?

Teraz spätne mi to pripadá tak, že to bolo ťažké, ale nie tak veľmi. Viem, že v&nbsp;tom danom momente som mala veľa takých, keď som veľmi plakávala, želala som si, aby sa to celé už skončilo. Podstúpila som prvé dva cykly agresívnejšej chemoterapie, keď som musela byť aj hospitalizovaná. Tie boli pre mňa oveľa ťažšie, keďže celkovo to moje telo znášalo veľmi zle. Vypadali mi vlasy a&nbsp;strácala som všetku silu. Bola som veľmi unavená, mala som problém aj prejsť z&nbsp;izby do izby, neustále som pri sebe niekoho potrebovala.

Chemoterapia bola aj dosť ťažká na žalúdok. Neudržala som v&nbsp;sebe žiadne jedlo, takže som veľmi prudko schudla, a&nbsp;do toho som musela brať veľa tabletiek, ale teda, chvalabohu, po tých dvoch cykloch sa ukázalo, že liečba zaberá. Mohla som si potom vybrať menej agresívne formy chemoterapie, ktoré mi odporučili lekári. Chvalabohu, to som už zvládala o&nbsp;dosť lepšie, aj keď tá sila, samozrejme, nebola stopercentná, ale zvládla som robiť viac vecí. Mala som štyri cykly tejto slabšej chemoterapie, už som začala chápať svoje telo, vedela som, kedy potrebuje pokoj, kedy si už môžem dovoliť niečo viac. Keď sa na to spätne pozerám, bola to veľmi ťažká skúška, ale som veľmi pyšná na seba, svoje telo, že to s&nbsp;takým prehľadom zvládlo a&nbsp;ani raz ma nepodrazilo.

Tým, že si spoznala zákernosť tohto ochorenia, čo vravíš na hoaxy, podľa ktorých sa rakovina dá vyliečiť konzumáciou zamrazených citrónov? Nie je to tak dávno, čo český herec Jaroslav Dušek povedal, že je to niečia voľba. Ako reaguješ na takéto vyjadrenia?

Ten rozhovor som nevidela, písalo mi viacero ľudí, nech to radšej ani nepozerám. Každý má svoj názor. Viem, že niektorí ľudia by naozaj tie chemoterapie nepodstúpili. Viacerí mi aj písali, že sú oveľa väčšie zlo než samotná rakovina. Keď sa človek naozaj ocitne v&nbsp;takejto situácii, ani som nerozmýšľala, že by som začala riešiť nejaké iné veci. Chcela som ísť na chemoterapiu, chcela som sa vyliečiť čo najskôr a&nbsp;je mi jasné, že je to veľmi veľký zásah do tela, ale pokiaľ ma to uzdraví, je to dobrá vec. Myslím si, že keby zaberali aj iné veci – jasné, že môžu –, nikto by nechodil na chemoterapie.

Kto pri tebe od začiatku stál a&nbsp;najviac ti pomáhal?

Veľmi veľa ľudí. Spoznala som pravú tvár niektorých ľudí, čo takto spätne vnímam ako veľmi pozitívnu vec, ale stáli pri mne naozaj všetci. Moja rodina, priateľ, priateľova rodina, moje kamarátky a&nbsp;napísali mi takí ľudia, o&nbsp;ktorých sa mi ani nesnívalo, že ma budú v&nbsp;niečom takomto podporovať. A&nbsp;tí ľudia, o&nbsp;ktorých som si myslela, že je samozrejmé, že v&nbsp;tom budú so mnou, tí sa mi obrátili chrbtom. V&nbsp;tomto bola tá choroba dobrá, že mi ukázala, kto je pravý priateľ a&nbsp;kto za to naozaj stojí.

Ako rakovina ovplyvnila tvoj vzťah s&nbsp;partnerom? Ste si teraz ešte bližší?

Určite áno. Náš vzťah som považovala za dostatočne silný aj predtým, ale myslím si, že toto ho stopercentne posilnilo. Zistila som, že je to pre mňa ten pravý chlap do života a&nbsp;že sa naňho môžem stopercentne vo všetkom spoľahnúť, pretože mi bol neskutočnou oporou počas celej liečby. Neskutočne mi aj psychicky pomáhal, bol pri mne, keď mi bývalo zle. Do konca života mu to chcem vracať. Som veľmi šťastná a&nbsp;hrdá na neho, lebo to naozaj zvládol ako pán.

Čo by si na záver odkázala ostatným bojovníkom s&nbsp;rakovinou?

Viem, že je to určite ťažké a&nbsp;veľakrát je to naozaj psychicky aj fyzicky náročné, ale ten boj stojí za to a&nbsp;je dôležité vydržať a&nbsp;potom počkať na to, čo život prinesie. Určite to bude už len dobré.

VÁŠ PRÍBEH: To, čo má teraz každý druhý, bolo u Mišky prejavom rakoviny

Súvisiace články

Diskrétna finta proti rakovine: Toto robte 21-krát mesačne, zistili vedci

Jedlom proti jesennej depresii! Táto zelenina upraví aj tlak a zruší únavu

Znižuje krvný tlak a podporuje chudnutie! Máte ju doma určite aj vy

Môže za vysoký krvný tlak aj nádory pažeráka. Jete ju denne a nemusíte!

Vykašliavate hlien? Podľa farby zistite, o akú chorobu ide

Chudnite sezónne: Tento jesenný plod obmedzí chuť na sladké aj kašeľ

Toto sú nenápadné príznaky rakoviny, na ktorú zomrela Suzanne Somers

Sladké ako skrytý spúšťač? Vedci odhalili súvislosť s prekvapivou chorobou

Hrozba rakoviny číha na každú ženu zo zrkadla. Aká je najlepšia ochrana?

Stáva sa vám toto na toalete? Spôsob ako zistiť, či nejde o príznak rakoviny

Výber pre vás