Hmyz, superpotravina tohoto storočia. Kedy ho začneme hltať vo veľkom?

Kedy sa hmyz stane súčasťou nášho jedálnička? Odborníci odporúčajú čím skôr

Hmyz je podstatne výživnejší a výrazne ekologickejší ako hovädzie mäso

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Ak by vás zaujímalo, ako chutia&nbsp;smažené múčne červy so šalátom, cvrčky ma masle, veľké larvy potemníka s cesnakom a čili, africké koníky opečené doružova, fritované šváby či iné "pochúťky" z hmyzu, môžete zájsť do Brna, kde v libanonskej a indickej reštaurácii občas pripravuje podobné mňmky mladý „hmyzí“ šéfkuchár Milan Václavík.&nbsp;

„Z pohľadu výživy má hmyz vynikajúce zloženie, lepšie ako akékoľvek mäso,“ tvrdí docentka Ing. Marie Borkovcová, PhD., entomologička z&nbsp;Mendelovej univerzity v&nbsp;Brne. „Nebyť predsudkov, hmyz by sa mohol pokojne stať ideálnou potravinou.“ Podľa šéfkuchára Václavíka ňou aj bude: „Má vysoký obsah kvalitných bielkovín a nenasýtených mastných kyselín. Nie nadarmo sa nazýva surovinou tretieho tisícročia." Pred pár rokmi sa v Holandsku konala medzinárodná konferencia o hmyze v strave, ktorá riešila i to, ako nakŕmiť ľudstvo v roku 2050, keď nás už bude deväť miliárd.

"Budúcnosť nevidím v nejakých hmyzích reštauráciách, ale v tom, že za extrémne nízke náklady sa vychová hmyz a nahradí sa ním mäso, obohatí chlieb, pridá do müsli tyčiniek a podobne. Len treba prekonať psychickú bariéru, že hmyz je odporný. Preto robíme osvetu, aby k nemu ľudia pristupovali v pohode. Veď chuťovo ani odborník nespozná, ak je súčasťou guláša či hamburgerov,“ predpokladá šéfkuchár.

Jeden z obchodných reťazcov v Belgicku už burgery s pätnásťpercentným obsahom hmyzu dokonca predáva. „Nevidíte ich, všetko vyzerá ako normálny rezeň,“ vraví Karolien Servaesová z firmy, ktorá plánuje hmyzie „hamburgery“ a nátierky vyvážať aj do ďalších štátov Európy vrátane Slovenska.

„Pýtate sa, prečo jesť niečo, čo vyzerá hnusne? Lákavé farebné veci v&nbsp;prírode sú väčšinou jedovaté,“ usmieva sa „hmyzí“ kuchár a&nbsp;sype na&nbsp;panvičku veľké, koníky sťahovavé, známe aj ako saranče, obarené horúcou vodou. „Chyťte ich za hrebienky na&nbsp;nohách a&nbsp;odhryznite. Hrebienky môžu škrabať v&nbsp;hrdle, ale stehienka nevyhoďte, to by bola škoda,“ figliarsky vysvetľuje zvedavým hosťom reštaurácie.

Zážitkom sa stáva príprava švába argentínskeho. Veľké štvorcentimetrové „hmyzáky“ padajú do&nbsp;rozpáleného oleja a&nbsp;okamžite zdvojnásobujú svoj objem. „Ako popkorn,“ usmieva sa Milan Václavík a&nbsp;odporúča: „Môžete ho zjesť celého alebo rozhrýzť a&nbsp;vypľuť tvrdé chitínové časti, prípadne odtrhnite hlavičku a&nbsp;vycucajte mu zadok.“ Hostia bez rozpakov chrúmajú aj tento chod. Pre tých najodvážnejších má Milan pripravených ešte väčšie šváby madagaskarské.&nbsp;

Viac ako dve miliardy ľudí považuje hmyz za bežnú súčasť potravy. „Okrem Severnej Ameriky a&nbsp;Európy sa konzumuje na&nbsp;všetkých kontinentoch,“ vraví entomologička Borkovcová. Ide v&nbsp;podstate o&nbsp;superpotravinu – z&nbsp;výživového hľadiska človeku na&nbsp;celý deň vystačí jediná hrsť hmyzu. Na internete nájdete dokonca tabuľky nutričných hodnôt podľa druhu. Odborníci na entomofágiu, teda využitie hmyzu ako potraviny, usporiadali pred piatimi rokmi veľkú konferenciu, z ktorej vyplynulo, že budúcnosť potravinovej bezpečnosti ľudstva je práve v tejto hávedi.

„Otázka neznie, či by sme mali konzumovať hmyz, ale kedy s&nbsp;tým začneme,“ vyjadril sa holandský entomológ Marcel Dicke. Organizácia pre&nbsp;výživu a&nbsp;poľnohospodárstvo pri OSN na&nbsp;chov a&nbsp;konzumáciu hmyzu už svet dokonca vyzvala. Kým na&nbsp;produkciu jedného kila cvrčkov stačia dva kilogramy krmiva, pričom jedlých je až osemdesiat percent dopestovaného objemu, na&nbsp;jedno kilo hovädzieho dobytka treba osem kilogramov krmiva a&nbsp;len štyridsať percent zvieraťa sa dá skonzumovať. Hmyz má navyše mnohonásobne vyššiu reprodukčnú schopnosť, oproti dobytku produkuje len zlomok skleníkových plynov a&nbsp;je menej pravdepodobné, že by na&nbsp;ľudí prenášal infekcie ako cicavce alebo vtáky.

Zdá sa, že prakticky neexistuje argument proti jeho veľkochovu a&nbsp;využitiu v&nbsp;potravinárstve. Docentka Borkovcová sa už dnes snaží presadiť konzumáciu hmyzu vo&nbsp;forme výživových tyčiniek a&nbsp;drinkov v&nbsp;nemocniciach a&nbsp;zariadeniach pre&nbsp;ťažko chorých a&nbsp;starých ľudí, ktorí nedokážu prijať toľko stravy, aby obsahovala dostatok výživných látok. Zatiaľ jej v&nbsp;tom však bráni legislatíva, ktorá chrobáky, červíky a&nbsp;ďalšiu háveď za potravinu nepovažuje.

Psychológ Paul Rozin zistil, že aj keď väčšina ľudí vyspelého sveta považuje hmyz za nechutný, zďaleka ho neodmietame úplne. Až tri štvrtiny respondentov uviedli, že skôr by zjedli hmyz ako surové kozie mäso a&nbsp;polovica by radšej zhltla chrobáky, než by mali vydržať desať minút stredne silnej bolesti.

Na svete existuje asi tisícosemsto druhov jedlého hmyzu, pričom väčšina sa nekonzumuje dospelá, ale v&nbsp;štádiu larvy alebo kukly. Hmyz obsahuje 4x viac bielkovín ako mäso, je bohatší na vitamíny, proteíny, železo aj aminokyseliny, obsahuje minerály, stopové prvky a, naopak, má málo cholesterolu. Vyhnúť sa mu teda oplatí jedine vtedy, ak trpíte alergiou na morské plody.

„Začiatkom 19. storočia sa v&nbsp;bratislavských „ružových hostincoch“ popri ceste k Hradu podávali chrústy ako lahôdka, pražili sa do&nbsp;polievok. Mešťania tam na&nbsp;ne s&nbsp;obľubou chodili,“ opisuje etnologička Mgr. Katarína Nádaská, PhD. „V období burčiaku a&nbsp;mladého vína sa zase do&nbsp;papierových kornútikov sypali pražené mravčie kukly, ktoré sa jedli ako oriešky. Deti na&nbsp;dedinách, keď pásli husi, si opekali cvrčky či modlivky. Konzumácia hmyzu na&nbsp;Slovensku teda nebola nijako výnimočná.“

Pre odvážlivcov, ktorí by si chceli opiecť šváby či larvy sami, má kuchár Milan zopár praktických rád:

Hmyz je podstatne výživnejší a výrazne ekologickejší ako hovädzie mäso

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás

Hmyz je podstatne výživnejší a výrazne ekologickejší ako hovädzie mäso

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Súvisiace články

8 letných SUPERpotravín proti rakovine, cukrovke či Alzheimeru

3 x rýchla večera zo superpotravín proti chorobám srdca, rakovine i nadváhe

Superpotravina alebo otrava? Expert o palmovom oleji, jeho závery budete ľutovať

Výber pre vás