Rozhovor s Petrom Marcinom: Ľudia na ulici mi občas vynadajú

Peter Marcin: V súčasnosti som takmer ako ľudový liečiteľ

Rozhovor: Peter Marcin priznáva, že humor nie je žiadna sranda

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Zasiahla korona nejako výraznejšie do vašej práce?

Asi ako u všetkých umelcov, lebo my sme museli prestať pracovať v marci a trvá to dodnes, vlastne sme zavretí non-stop. V lete to bolo síce voľnejšie, no divadlá vtedy nehrajú a hromadné akcie boli zakázané. Napríklad mne sa zrušili predstavenia po Slovensku naplánované na marec, tak sme ich presunuli na október a následne na máj budúceho roka. Lístky sú vypredané vyše trištvrte roka, ale ľudia predstavenie stále nevideli. A sú takí zlatí, že vstupenky zatiaľ nevracajú.

Ale v&nbsp;televízii vás vidno.

Natáčanie Susedov sme na jar museli zrušiť a program Neskoro večer sme neskôr nakrúcali aspoň v&nbsp;rúškach, ale bez divákov. V&nbsp;lete sa to uvoľnilo a&nbsp;stihli sme natočiť celú sériu Susedov. Takže som mal šťastie, že aj keď v&nbsp;obmedzených podmienkach, ale mohol som robiť aspoň v&nbsp;televízii.

Nepadol vám jarný „oddych“ aj trochu dobre?

Všetko zlé je na niečo dobré. Už vtedy som hovoril, že sa ľudia aspoň môžu venovať svojim rodinám, športovať, chodiť s&nbsp;deťmi do prírody a&nbsp;nie shoppingovať. Na druhej strane neviem, či niekto urobil štatistiku&nbsp;či sa nezvýšila rozvodovosť. Niekde v&nbsp;zahraničí vraj áno, tak by ma celkom zaujímalo, ako sú na tom Slováci. No už je toho veľa,&nbsp;je to aj nápor na psychiku.

Že si doma ideme vzájomne na nervy?

Myslím skôr na médiá. Nepočujete, nečítate a&nbsp;nevidíte nič iné, len o&nbsp;koronakríze, vystúpenia politikov ku korone. Mne na sociálnu sieť, kde mám desaťtisíce fanúšikov, píšu ľudia po každom vysielaní, akí sú šťastní, že vidia v&nbsp;televízii aj nejakú zábavnú reláciu a&nbsp;môžu si oddýchnuť. Ja som teraz ľudový liečiteľ! Dúfam, že ľudí trošku liečim od ich starostí, keď si zapnú Neskoro večer alebo Susedov.

Vraj ste, pokiaľ ide o&nbsp;prácu, dosť prísny a&nbsp;vážny človek. Aj kričíte, rozčuľujete sa?

Humor nie je žiadna sranda a&nbsp;disciplína na natáčaní musí byť. Ja som zároveň aj režisér Susedov a&nbsp;vždy musím situáciu trochu strážiť, lebo keď sa to príliš uvoľní, treba aj pevnú ruku. Ale na 99,9 percenta je dobrá nálada. Len niekedy treba riešiť aj technické veci a&nbsp;podobne, a&nbsp;keď to začne škrípať, ja ako správny neurotik vybuchnem. Ale za 20 sekúnd už ani neviem, že som sa rozčúlil. Moja diagnóza je, že vyštartujem z&nbsp;nula na stovku za sekundu, ale zo stovky na nulu to mám tiež za sekundu.

Pokračovanie rozhovoru&nbsp; &gt;&gt;&gt;&gt;

Andy Kraus sa prezentuje ako hypochonder. Aj vy sa po zdravotnej stránke tak pozorne sledujete?

Hypochonder nie som, no na druhej strane, ak cítim, že niečo nie je v&nbsp;poriadku, nechodím a&nbsp;nevzdychám čo mi je, radšej sa hneď obrátim na odborníkov. Lekárom dôverujem. Na preventívne prehliadky chodím dvakrát do roka. Mám dobrého doktora, ktorý mi robí každý rok väčšiu preventívku a raz za polrok si ma zavolá a&nbsp;urobí takú malú kontrolu, cholesterol a&nbsp;podobne. Takto si pekne zistí, či som neprestal cvičiť, to by mu hneď vyskočilo. Rok je dlhá doba a&nbsp;ak by som len ležal na gauči, nehýbal sa, môžu sa poriadne zhoršiť výsledky.

Kedysi ste závodne hrali volejbal, teraz športujete pravidelne?

Veľmi rád chodím von, som vášnivý turista, alebo idem aspoň na prechádzku. Bývam v&nbsp;Lamači, odtiaľ sa prejdem cez les na Kačín a&nbsp;späť, čo je svižnou chôdzou asi hodinka a&nbsp;štvrť. V&nbsp;lete rád plávam a&nbsp;asi tri roky sa venujem paddleboardingu, pri ktorom treba udržiavať na doske na vode rovnováhu a&nbsp;výborne sa pri tom posilňujú vnútorné svaly držiace chrbticu. Perfektné je na to Neziderské jazero v susednom&nbsp;Rakúsku, lebo je hlboké maximálne dva metre. A&nbsp;keď zamrzne, výborne sa na ňom korčuľuje, aj to mám overené.

No a v&nbsp;zime si chodievam zabehať do posilňovne na páse, lebo vonku ma hneď chytí hrdlo, od detstva som na neho citlivý. Keby som sa v&nbsp;mraze prebehol, na druhý deň mám zápal pľúc. Takže s&nbsp;cvičením to nepreháňam, ale som aktívny.

A aby som nezabudol spomenúť bicyklovanie, ktoré mám rád. Tento rok som si zaobstaral aj elektrický bicykel, lebo niektoré kopce sú už nad moje sily. Tak aby som netlačil do kopca. Elektrický bicykel ale nefunguje tak, že si sadnete a veziete sa. Musíte krútiť pedálmi, inak zastanete. A je len na vás, akú mieru výpomoci od elektromotora si zvolíte. Na rovine ho úplne vypnem a na strmom kopci zapnem naplno. Vďaka tomu sa môžem dostať na krásne výlety, kam by som sa na normálnom bicykli nevybral. Odporúčam každému.

Prezradili ste na seba, že po rozbalení vianočných darčekov sa spod stromčeka okamžite vzdialite a vášnivo hráte počítačové hry. Naozaj?

No jasné! Lebo nejaká hra pod stromček vždy príde. A&nbsp;keďže medzi sviatkami sa nenatáča a&nbsp;dva-tri týždne mám skutočne voľno, tak počítačová hra je pre mňa naozaj príjemný relax. Čiže áno, opustím rodinu, samozrejme, nie na celý večer, ale hneď idem skontrolovať hru, ktorú som dostal. Mám rád hlavne akčné a&nbsp;strategické hry, s&nbsp;tými sa vyhrám.

Možno je to dobrá protiváha k&nbsp;vašej práci, že konečne nemusíte nikoho zabávať vy, ale naopak vy sa bavíte.

Áno, bavím sa. A&nbsp;v&nbsp;robote nemôžem nikoho zabiť, na rozdiel od hry...

Nie je únavné byť tým, od ktorého sa čaká, že vždy a&nbsp;všade rozdáva a&nbsp;vyvoláva úsmevy?

Únavná a&nbsp;namáhavá je príprava. Už stáť na javisku únavné nie je, to je čerešnička na torte. Ale to vymýšľanie a&nbsp;pochybnosti, či to bude dobré, či to zafunguje, či sa ľudia budú baviť, to je dosť náročné na psychiku. A&nbsp;je to aj nevďačné, lebo nikto hercovi nevynadá, ako hral Otela, ale hocikto sa pustí do komika, humoristu – jój, to bola sprostosť, to bolo otrasné. Na dramatickú rolu takéto hodnotenie nepočujete, aj keď bola zle zahraná. Navyše, každý môže mať iný zmysel pre humor. A veľa ľudí dokonca nemá žiadny.

Na ulici či v&nbsp;obchode od vás ľudia nečakajú, že budete sypať vtipy z&nbsp;rukáva?

Ako ktorí. Sú veľmi príjemní a&nbsp;slušní fanúšikovia, ktorí sa usmejú a&nbsp;nikdy im neodmietnem podpis či selfie. Potom sú takí, čo mi hneď tykajú – servus, povedz nejaký vtip.&nbsp;Potom je kategória tých, čo ma nemajú radi, vidím to na nich, no a&nbsp;potom je štvrtá skupina ľudí, čo ma snáď aj majú radi, ale nechápu, prečo sa neusmievam. Dokonca mi vynadajú – čo ste taký zachmúrený, čo sa mračíte! Ja čítam lístok od manželky, čo mám nakúpiť, a&nbsp;oni vezmú až osobne a&nbsp;urazia sa, že sa&nbsp;neusmievam.

Túžili ste si zahrať vážnu úlohu v&nbsp;nejakom filme, no natáča sa veľmi málo. Nechytíte sa toho aj ako producent či režisér?

Ku&nbsp;štyridsiatke som si na manželkin podnet vydal hudobný album a bol celkom úspešný. Tak že by som si k&nbsp;šesťdesiatke venoval film? Pouvažujem o&nbsp;tom.

Rozhovor s Petrom Marcinom: Ľudia na ulici mi občas vynadajú

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás

Rozhovor s Petrom Marcinom: Ľudia na ulici mi občas vynadajú

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Súvisiace články

Rozhovor: Obľúbená Spievanka takmer vyhorela a prestala spievať pre deti

ROZHOVOR: Doma neviem oddychovať, hovorí Kristína Svarinská

Viktor Vincze: S mojou ženou mi je dobre a nepotrebujem od nej oddychovať

Výber pre vás