Lekár: Zubný kaz netreba hneď vŕtať. Kedy stačí zub sledovať?

Treba riešiť zubný kaz či zlomený zub, ak vás nebolí?

Lekár: Zuby si môžete poškodiť aj príliš horlivým čistením

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Stomatológ MDDr. Ľuboš Ždinák vysvetľuje, aké sú hlavné príčiny bolestí zubov a ako pri nich lekár zvyčajne postupuje.

Aké sú podľa vašich skúseností najčastejšie dôvody bolesti zubov?

Medzi tie najčastejšie patrí zubný kaz, najrozšírenejšie zubné ochorenie vyskytujúce sa v dutine ústnej. Spolu s rozvíjajúcim sa kazom môže dochádzať až k zápalu zubnej drene, pulpitíde, ktorú sprevádzajú najmä výrazné, niekedy aj pulzujúce bolesti.

Ak sa v&nbsp;zube začne tvoriť zubný kaz, kedy to začne bolieť?

Demineralizácie a plytké zubné kazy zväčša nebolia. Vďaka preventívnym prehliadkam stomatológ vie zistiť prítomnosť aj malých zubných kazov a tým predísť vzniku hlbokých kazov, niekedy aj čisteniu koreňových kanálikov.&nbsp;Rozhodujúcim faktom pri tom, ako sa stomatológ rozhodne, teda či je nutné čistenie koreňových kanálikov, je rozsah kazu a prítomnosť zápalu v dreňovej dutine.

Niekedy my pacienti nevieme presne rozlíšiť, ktorý zub to bolí. Vy to viete vždy zistiť?

V istých momentoch šírenia zápalu pacient naozaj nemusí vedieť presnú lokalizáciu boľavého zuba. Sériou vyšetrení sa vtedy snažíme príčinný zub zistiť. Je to napríklad skúška vitality, ktorou sa snažíme zistiť, či daný zub časom neodumrel. Ďalšou je skúška poklopom, kedy malým poklepaním dôjdeme na príčinu. Samozrejmou súčasťou vyšetrenia je aj röntgenologické vyšetrenie ako intraorálne snímky, teda ústnej duriny, ortopantomogram, teda röntgenový záznam hornej a dolnej čeľuste, poprípade 3D CT. Sledujeme možné prejasnenia, najčastejšie v okolí koreňov zubov.

Môže neriešený zubný kaz spôsobiť aj niečo horšie, ako samotnú bolesť?&nbsp;

Vyeskalovaním neriešeného zubneho kazu, ktorý prešiel cez tvrdé zubné tkanivá, cez dreň až do kosti, je absces. Ide o produktívny zápal, pri ktorom je nutný zásah zubného lekára. Terapia spočíva buď v&nbsp;incízii - narezaní abscesu, extrakcii - vytiahnutí príčinného zuba, alebo vo vyčistení koreňových kanálikov - endodoncii. Mali by ste ale vedieť, že v istých okamihoch je neriešenie prítomnosti abscesu až život ohrozujúci&nbsp;stav, hrozí otrava krvi.

Treba riešiť aj prasknutý či zlomený zub, ak nebolí?

Maličká prasklinka v zubnej sklovine väčšinou nevyvolá bolesť. Liečba závisí od &nbsp;rozsahu prasklín. Maličké infrakcie sa len sledujú, neošetrujú. Väčšie praskliny sa konzervatívne ošetria výplňou. Veľké a rozsiahle zlomeniny spravidla vedú k&nbsp;extrakcii, vytrhnutiu zuba, a jeho vhodnej náhrade.

Zvyknú bolieť zuby aj pre nočné škrípanie zubami, o&nbsp;ktorom možno ani sami nevieme?

V dnešnej dobe sa s bruxizmom v ambulanciách stretávame čoraz viac. Príčinou škrípania je stres, psychické napätie. V počiatočných štádiách tomu asi veľa pozornosti nevenujete. No pri väčšom mechanickom poškodení je škrípanie sprevádzané aj citlivosťou zubov pre veľkú stratu zubnej skloviny. Vhodnou terapiou je zhotovenie náhryzovej dlahy, ktorú nosíte v noci, respektíve návšteva čeľustného ortopéda.

Čo ešte môže vyvolať pocit bolesti zubu?

V menšom percente prichádzajú do ambulancie pre bolesti aj pacienti so zápalom ďasien, gingivitídou. Tento zápal je sprevádzaný okrem bolesti aj opuchom a krvácavosťou v okolí zuba. Svojpomocná cesta, ako sa ho zbaviť, spočíva v dôkladnej ústnej hygiene, poprípade sa treba obrátiť na dentálnu hygieničku.

Nemôžeme si spôsobiť problém, ak sa snažíme príliš „poctivo“ čistiť si zuby?

Nevhodným umývaním zubnou kefkou môže dôjsť k poškodeniu zubov a mäkkých tkanív, vzniknú citlivé zubné krčky a ustúpenie ďasien. Väčšinou za to môže príliš silný tlak počas čistenia a&nbsp;nevhodná kefka s&nbsp;malým počtom tvrdých štetín. Ideálna kefka je mäkká, s čo najviac štetinami. Pacienti zvyknú často tvrdiť, že po použití mäkkých kefiek nemajú pocit dobre umytých zubov. No stačí len o pár minút dlhšie čistiť a výsledok je zaručený. A aj bez poškodenia.

Ako často si teda máme čistiť zuby, aby sme sa vyhli boľavým problémom?

Podľa dnešných guidelines platí, že umytie zubov dvakrát denne postačuje, optimálne ráno a večer. Či pred raňajkami alebo po nich záleží od ich zloženia. Po kyslých raňajkách, napríklad mliečnych alebo ovocných, sa neodporúča hneď vziať kefku a čistiť.

Zubný kaz je infekčné ochorenie, ktoré sa môže dostaviť už po prerezaní prvého zuba. Pri vzniku kazu zohrávajú hlavnú úlohu tri hlavné príčiny: prítomnosť baktérii, konzumácia cukrov a čas. Ako prevencia stačí pravidelná hygiena ústnej dutiny, obmedzenie užívania cukrov a pravidelné preventívne prehliadky u stomatológa.

Najjednoduchšou formou prevencie zubného kazu, paradontózy, gingivitídy či&nbsp;halitózy je dôsledné a&nbsp;pravidelné čistenie zubov. Podľa májového prieskumu si však 42 percent dospelých a&nbsp;až 67 percent detí umýva zuby nesprávne. „Medzi najväčšie nedostatky patrí krátka doba čistenia zubov, nízka frekvencia umývania, silný tlak a&nbsp;prílišné trenie, zanedbávanie medzizubných priestorov i&nbsp;jazyka, nesprávny výber zubnej pasty, no najmä nesprávna technika čistenia,“ hovorí o&nbsp;výsledkoch Inés Peško Juríková, ktorá stojí za prieskumom. Povlak zo zubov treba odstraňovať krúživými alebo stieracími pohybmi zhora nadol, ale nie šúchaním do strán, zľava doprava, upozorňujú odborníci.

Desatoro správneho čistenia zubov

2.Vykonávajte krúživé pohyby, prípadne stieracie zhora nadol, a&nbsp;ich kombináciu.

3.Zuby si čistite aspoň dva razy denne, ráno a&nbsp;večer.

4.S&nbsp;umývaním zubov počkajte aspoň 30 minút po dojedení, kyselinami oslabenú sklovinu si tak nepoškriabete.

5.Po jedle si ústnu dutinu vypláchnite čistou vodou.

6.Na zuby pri čistené netlačte, nevyvíjajte zvýšené trenie, siahajte radšej po mäkkej zubnej kefke.

7.Nezabúdajte na medzizubné priestory, používajte zubné nite a medzizubné kefky.

8.Vyberajte správnu zubnú pastu. Zaujímajte sa najmä o&nbsp;tie s&nbsp;obsahom fluóru. Pre remineralizáciu sú vhodné aj zubné pasty s&nbsp;obsahom hydroxyapatitu, vápnika alebo s&nbsp;ich kombináciou. Pozor na RDA pasty, teda ich schopnosť mechanického čistenia. Tie s&nbsp;hodnotou nad 250 sú rizikové.

9.Čistite si aj jazyk, používajte škrabku na to určenú.

10.V&nbsp;prípade akýchkoľvek problémov vyhľadajte svojho zubného lekára alebo dentálneho hygienika.

Lekár: Zuby si môžete poškodiť aj príliš horlivým čistením

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás

Lekár: Zuby si môžete poškodiť aj príliš horlivým čistením

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Súvisiace články

Chyby, pre ktoré pribúdajú roztoče vo vašej domácnosti

Ošetrenie zubných kazov bez vŕtania a bolesti, o čo ide?

5 častých príčin, prečo vás nadúva, skúste sa im vyhnúť

Potraviny, ktoré ničia svaly. Toto NEJEDZTE po športovaní

Jana Kovalčiková: Biologické hodiny mi ešte netikajú

Máte z kávy zažltnuté zuby? 3 spôsoby, ako si udržať zdravý úsmev

Výber pre vás