Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Austrálski vedci v najnovšej štúdii upozorňujú na alarmujúci fakt: horúčavy zhoršujú stav kardiovaskulárneho zdravia a do roku 2050 môžu viac ako zdvojnásobiť počet úmrtí spojených so srdcovými chorobami. „Keď je horúco, naše srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby nám pomohlo ochladiť sa. Tento zvýšený tlak môže byť nebezpečný, najmä pre ľudí so srdcovými ochoreniami,“ vysvetľuje profesor Peng Bi z Univerzity v Adelaide.

Štúdia publikovaná v prestížnom European Heart Journal analyzovala dáta z Austrálskej databázy zaťaženia chorobami. Vedci vypočítali, že až 7,3 % úmrtí na srdcové ochorenia môže byť priamo spojených s extrémnymi teplotami. Kardiovaskulárne ochorenia spôsobené horúcim počasím Austrálčanom podľa vedcov medzi rokmi 2003 a 2018 v priemere ročne „vzali“ kumulatívnych 49.483 rokov života. A ak sa nič nezmení, do roku 2050 toto číslo môže narásť na dvojnásobok alebo dokonca trojnásobok.

Profesor Bi a jeho tím použili predikčný model založený na dvoch scenároch klimatickej zmeny od OSN. V miernejšom scenári, kde by sa emisie stabilizovali, sa stratí priemerne 139 828 rokov života ročne. Ak však budeme pokračovať v neudržateľnom raste emisií, toto číslo sa môže zvýšiť až na 161 095 rokov ročne.

„Mnohí z nás už pocítili, ako nepríjemne nás horúčavy ovplyvňujú, ale ešte presne nevieme, koľko ľudí reálne trpí alebo umiera kvôli teplotným extrémom,“ varuje Peng Bi. Preto podľa neho potrebujeme lepšie pochopiť, ako bude toto zaťaženie rásť v budúcnosti.

Dáta ukazujú, že úmrtia sú spojené predovšetkým s neschopnosťou organizmu vyrovnať sa s extrémne vysokými teplotami. Vedci preto apelujú na opatrenia na zmiernenie klimatických zmien aj na stratégie adaptácie. „Naše výsledky zdôrazňujú potrebu investovať do verejných zdravotných kampaní, urbanistických ochladzovacích projektov a zlepšenia reakcií zdravotníctva na horúčavy,“ hovorí profesor.

Medzi odporúčané opatrenia patrí aj individuálna prevencia: ľudia by mali v extrémnych horúčavách vyhľadávať chladnejšie miesta, piť dostatok vody a v prípade zdravotných komplikácií okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Aj keď sa štúdia zameriava na Austráliu, jej závery sú relevantné pre celý svet. Klimatická zmena nepozná hranice a jej dopady na zdravie sú globálnou výzvou. Rovnako ako v Austrálii, aj v Európe a iných častiach sveta vidíme nárast zdravotných problémov spojených s horúčavami.

Profesor Peng Bi zdôrazňuje, že je najvyšší čas začať konať: „Ako sa klimatická zmena zrýchľuje, riziká spojené s extrémnymi teplotami budú len rásť. Potrebujeme lepšie systémy adaptácie a verejné investície do ochrany zdravia obyvateľstva.“

Je teda jasné, že horúčavy už dnes predstavujú vážne zdravotné riziko. Ak nezačneme konať teraz, budúca generácia bude čeliť oveľa závažnejším dôsledkom klimatickej krízy.

Už ste počuli náš podcast?

Horúčavy ako tichý nepriateľ srdca: Čo sa stane do roku 2050? Vedci varujú...

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Výber pre vás

Horúčavy ako tichý nepriateľ srdca: Čo sa stane do roku 2050? Vedci varujú...

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Súvisiace články

Čítanie kníh predlžuje život, znižuje tlak, bráni demencii

Sadnete a chudnete: Nový trend chodenia do práce ušetrí zdravie

Klimatická kríza súvisí s obezitou: 10 dopadov na zdravie

Výber pre vás