Ako dlho ste túto noc spali? Povedzte číslo a my vám prezradíme ...

Túto súvislosť objasňuje nedávna štúdia uverejnená v časopise Journal of the American Heart Association. Dr. Santiago Clocchiatti-Tuozzo, postdoktorand na Yale School of Medicine a autor štúdie, pre magazín Medical News Today zdôrazňuje význam spánku pre udržanie dlhodobého zdravia. Štúdia zistila, že u osôb vo veku 40 až 69 rokov, ktoré spali viac ako 9 hodín alebo menej ako 7, sa zistili zvýšené hladiny mozgových biomarkerov spojených s mozgovou príhodou a demenciou.

Vplyv dĺžky spánku na zdravie je významný a dobre zdokumentovaný. Nedostatočný alebo nadmerný spánok sa spája s rôznymi ochoreniami, ako sú cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak a depresia. Americká kardiologická asociácia dokonca zaradila spánok medzi kľúčové zložky ovplyvňujúce kardiovaskulárne zdravie spolu so stravou a cvičením.

Štúdie navyše poukázali na súvislosť medzi neoptimálnym trvaním spánku a zvýšeným rizikom mozgovej príhody, ischemickej choroby srdca, poklesu kognitívnych funkcií a demencie v neskoršom veku. Priama súvislosť medzi dĺžkou spánku a zdravím mozgu však doteraz nebola úplne preskúmaná.

Štrukturálne zmeny v bielej hmote mozgu predchádzajú stavom, ako je mozgová príhoda a demencia. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) môže odhaliť tieto zmeny, ako napríklad hyperintenzitu bielej hmoty a zmeny frakčnej anizotropie, ktoré slúžia ako biomarkery týchto stavov.

V spomínanej štúdii, ktorá sa uskutočnila na takmer 40 000 účastníkoch vo veku od 40 do 69 rokov, sa na posúdenie zmien integrity bielej hmoty použili snímky magnetickej rezonancie. Výsledky odhalili, že osoby, ktoré sa odchýlili od optimálneho trvania spánku, vykazovali väčšie známky poškodenia bielej hmoty vrátane zvýšeného objemu hyperintenzity bielej hmoty a zníženej integrity bielej hmoty.

Napriek silným stránkam štúdie, ktorá sa vyznačovala veľkou veľkosťou vzorky a prospektívnym dizajnom, existujú určité obmedzenia. Pozorovacia povaha štúdie neumožňuje vyvodzovať kauzálne závery a samohlásenie dĺžky spánku môže vnášať skreslenie. Okrem toho je zovšeobecnenie štúdie obmedzené na charakteristiky populácie štúdie UK Biobank.

Do budúcnosti je nevyhnutné pokračovať v ďalšom výskume, ktorý by zahŕňal objektívne merania dĺžky a kvality spánku. Pochopenie vzťahu medzi spánkom a zdravím mozgu by mohlo pripraviť pôdu pre včasné intervencie zamerané na zachovanie kognitívnych funkcií a zníženie rizika mozgovej príhody a demencie v neskoršom veku. Ako naznačuje Dr. Clocchiatti-Tuozzo, odhalenie mechanizmov, ktoré sú základom tejto súvislosti, je kľúčové pre vývoj cielených intervencií na podporu zdravia mozgu.