Nebezpečnejšia než zubný kaz: Parodontitída sa dá liečiť

Parodontitída je zápalové ochorenie infekčného pôvodu, ktoré spôsobujú baktérie. „V ústach máme dve- až tritisíc bakteriálnych kmeňov. Niektoré nie sú ani opísané, nemajú priradené názvy ani mená. Škodlivých je asi dvesto až tristo, pričom najdôležitejších jedenásť vieme testovaním zistiť a práve na ne sa zameriava liečba parodontitídy,“ hovorí MUDr. Tomáš Siebert, PhD., zo súkromného dentálneho centra v Trnave. Zaujímavé je, že dva kmene bežne v ústach nemáte, ak ste ich niekde nezískali. „Jedným z typov prenosu je bozkávanie. Ak máte partnera, ktorý má parodontitídu tohto typu, nelieči sa a váš organizmus je na baktérie vnímavý, môžete ich od neho dostať a ochorieť,“ hovorí stomatológ.

Parodontitída napáda väčšinou skupinu zubov. „Iba ojedinele sa stáva, že sa vačok vytvorí pod hornou alebo dolnou jednotkou či šestkou. Lekár musí vždy vyšetriť celý chrup a presne zaznamenať, kde je aký vačok, či hlbší, napríklad osemmilimetrový, alebo plytší, trebárs štvormilimetrový. Potom guľôčkou sondy podráždi ďasno, aby zistil, či krváca. Ak áno, znamená to, že zápal je aktívny. Takáto kontrola má byť nevyhnutná súčasť preventívnej prehliadky,“ prízvukuje MUDr. Tomáš Siebert. „Niekedy sa stáva, že na ďasnách nie sú žiadne príznaky, môžu mať dokonca zdravú ružovú farbu a sondou zistíme agresívny typ parodontitídy. Zákerný je v tom, že aj štyri- -päť rokov o nej nemusíte vôbec vedieť a pritom prichádzate o kosť i tkanivá.“

Liečba parodontitídy sa, zjednodušene povedané, zameriava na odstránenie získaných baktérií a na „umravnenie“ vlastných, ktoré sa premnožili. „Agresívna forma parodontitídy, keď sa vytvoria rozsiahle vačky, a pritom nie je ,viditeľná‘, zvádza k pohodlnosti, myslíte si, že dentálnu hygienu nepotrebujete. Navyše, vačky vôbec nemusia bolieť. Je rozpoznateľná, ale zároveň, najmä u mladších ľudí, horšie reaguje na liečbu a často recidivuje. Pri chronickej je to jednoduchšie. Po odstránení zubného kameňa, povlakov a vyčistení vačkov sa ďasná zahoja a desať aj pätnásť rokov môžete mať pokoj. Je menej závažná, lieči sa lepšie a neopakuje sa tak často,“ vraví stomatológ.

Bude vás zaujímať: Obmedzte návštevy u zubára! 10 zlozvykov, ktorými si ničíte chrup

Prehliadka sama osebe nie je prevencia, je to len konštatovanie o zdravotnom stave. „Lekár by vás mal vyšetriť a buď stanoví plán liečby sám, alebo vás pošle k parodontológovi. Absolvovanie dentálnej hygieny je základ, ak máte na zuboch kameň a povlak, nemôže stomatológ vidieť, čo sa v ďasnách deje, a prvá fáza parodontitídy sa dá podchytiť práve pri čistení. Najčastejšie príznaky sú zapálené ďasná, určitý typ ochorenia parodontu s bielymi okrajmi a bolesť. Ďasná môžu byť aj tmavočervené, fialové či bordové, no nemusia vás bolieť, zuby sa môžu začať kývať, alebo z ďasna po pritlačení vyteká biela tekutina,“ opisuje odborník a radí neodkladať návštevu lekára. „Niekedy prídu pacienti s tým, že sa im rozostúpili zuby, čo je takisto jeden z prejavov parodontitídy. Držia slabšie v kosti a pri žutí sa pod tlakom začnú hýbať. To však už môže byť aj neskoro.“

Genetický test na zistenie parodontitídy vás vyjde päťdesiat eur, DNA baktériologický stodesať eur. Zdroj foto: Robo Hubač

Testu sa nemusíte báť. Lekár vám vatovým tampónom vytrie líce a vzorku slín pošle na analýzu. To, či máte predispozíciu na vznik a opakovanie parodontitídy, prezradí reakcia jedného enzýmu. „Ak áno a chcete mať nový chrup, je niekedy lepšie dočasné riešenie, potrebujeme totiž čas, aby sme zistili, ako liečba zaberá a aká bude úspešná. Ak sa aj po liečbe recidíva potvrdí, zvolíme iný spôsob, zvyšné zuby vytrhneme a chrup nahradíme pomocou implantátov. Ak liečba zaberie, vyliečené zuby ponecháme nastálo a chýbajúce nahradíme korunkami, mostíkmi, implantátmi,“ ozrejmuje doktor Siebert.

Liečba je na mieru. V prípade parodontitídy sa bez trpezlivosti nezaobídete. „Je to veľmi individuálne, tak ako niekomu stačí na správne vyčistenie kefka a pasta a iný potrebuje aj medzizubnú kefku, aj parodontitída sa lieči rôznymi spôsobmi. Keď diagnostikujeme parodontálne vačky, je na každom, pre aký spôsob liečby sa rozhodne. Jednoduchšie spôsoby chorobu spomalia, ale zuby nevydržia večnosť a prídete o ne napríklad nie do troch, ale do siedmich rokov.“

Liečba parodontitídy zahŕňa aj hĺbkové čistenie vačkov a vyhladenie povrchu koreňov zubov, až potom vám lekár predpíše antibiotiká. „Ideálne sa to dá urobiť špeciálnymi ultrazvukovými prístrojmi. Sú to tenké sondy s presne určeným tlakom, ktoré nepoškodia povrchovú vrstvu zuba a čistenie je bezbolestné. Klasickými kyretami to trvá dlhšie, nedá sa s nimi odhadnúť tlak, takže povrchová vrstva zuba sa môže poškodiť. Do parodontálneho vačku vložíme tenkú DNA sondu, papierový pásik, ktorý z nej nasaje tekutinu. Po vytiahnutí drvivá väčšina baktérií síce zahynie, ale sú tam. V laboratóriu z bakteriálnych mŕtvoliek vytiahnu DNA, na jej základe priradia bakteriálne schémy a odporučia liečbu konkrétnymi antibiotikami.

Mávajú ju už aj šesť-sedemročné deti. „Niektoré formy vznikajú na základe zlého zloženia stravy, ak v nej napríklad chýba vitamín C, alebo ju môžu zhoršovať niektoré hormóny či užívanie liekov. Rizikoví pre vznik parodontitídy sú diabetici. Sú však aj šťastlivci, ktorí majú aj celé roky na zuboch rozsiahly povlak, a hoci ich trápi chronický zápal ďasien, parodontitída nie. Povlak je rovnaký, či vzniká kaz, alebo zápal. Postupne vzniká na zube a ide dolu pod ďasno, no niektoré baktérie vytvárajú kaz a iné zápal až parodontitídu. Sliznici a parodontálnemu tkanivu veľmi škodí fajčenie,“ uzatvára odborník.

Čítajte: Dentálna hygiena: Zdravší a belší úsmev už po prvej návšteve!

Bolesť zubov