Nabúrali ste autom? Bolesť krku sa môže objaviť až po týždňoch

Peter zabrzdil, aby dal prednosť chodcovi. V tom okamihu narazilo do neho zozadu iné auto. Hlava mu prudko vyletela dopredu, vzápätí narazila do opierky sedadla. Keď vystúpil, nevedel, čo je horšie – hučanie v hlave alebo nadávky rozzúreného vodiča fordky, hoci na vine bol on. Našťastie, odniesli si to len plechy a nárazníky. Zdanlivo. Onedlho mu začalo v hlave hučať. Pridala sa pálčivá bolesť v zátylku, nevoľnosť, závraty, bolesti hlavy. Až vtedy sa Peter odhodlal ísť k neurológovi. Prehliadol ho, poslal na vyšetrenia, ale nič mu nezistili. Povedal, že asi má opierkový syndróm.

Opierkový syndróm sa odborne volá hyperextenzné alebo akceleračné poranenie krčnej chrbtice. Vzniká najmä pri dopravných nehodách. Prudký priamy náraz zozadu alebo spredu vám katapultuje hlavu dopredu a vzápätí ňou mykne do opačného smeru. Tento pohyb sa dá prirovnať k švihnutiu biča a spôsobuje poranenia krčnej chrbtice. Príznaky závisia od sily nárazu, rýchlosti a typu auta, od toho, či prišiel náraz spredu alebo zozadu a či bol motorista pripútaný. Keď motorista zrážku očakáva, reflexne napne svaly. Je to prirodzená obranná reakcia, no v tomto prípade nežiaduca.

Najľahšou formou opierkového syndrómu je poškodenie svalov, väziva a šliach. Zároveň sa môže akútne zablokovať krčná chrbtica. Nemôžete otočiť hlavou, ste ako zaseknutí. Alebo dostanete tortikolis, čo znamená, že hlava ostane neprirodzene vytočená a natiahnutá. Ďalším stupňom sú zlomeniny krčných stavcov alebo poškodenie medzistavcových platničiek. Bolesť je vtedy oveľa nepríjemnejšia, vyžaruje do horných končatín, zátylku a čela. Pacienti ju prirovnávajú k situácii, akoby si dávali dole prilbu. Ak sa pri náraze stlačila miecha, môže sa narušiť citlivosť alebo pohyblivosť v končatinách. Pocítite mravčenie alebo si neviete ovládať ruky. Ak bol účastník nehody krátkodobo v bezvedomí, pridá sa často porucha videnia, prehĺtania, strata rovnováhy a stability, šumenie a pískanie v ušiach, poruchy spánku. Ľahšie prejavy sa po niekoľkých dňoch alebo týždňoch stratia, ťažšie, pokiaľ sa neliečia, pretrvávajú dlhodobo.

Poranenie ľahko prehliadnete. Ste možno v šoku a prvoradé sú na prvý pohľad vážnejšie zranenia. Ak ste zažili podobnú kolíziu ako Peter, a riešili ste ju bez záchranárov, čo najskôr vyhľadajte neurológa alebo traumatológa. Skrytý úraz sa prejaví aj po týždňoch. Na bezprostredné vyšetrenie po nehode nepotrebujete výmenný lístok od všeobecného lekára. Špecialista zistí, či máte voľnú a pohyblivú chrbticu, vyšetrí zrenice a reflexy, pohyblivosť plecových kĺbov. V prípade potreby vás bude deň-dva sledovať. Môže vás poslať na röntgenové vyšetrenie, CT alebo magnetickú rezonanciu, aby sa vylúčila zlomenina krčnej chrbtice, poškodenie lebky alebo porušenie medzistavcových platničiek. Liečbu nastaví podľa toho, aké máte problémy a dignózu. Rátajte však aj s možnosťou, že ostanete bez nálezu. V mnohých prípadoch vyšetrenia nevedia objektívne opierkový syndróm potvrdiť.

Riziku sa môžete čiastočne vyhnúť. Sedadlo v aute má byť nastavené podľa odporúčania výrobcu. Horný okraj hlavovej opierky má byť zarovno s temenom hlavy. Ak to konštrukcia opierky nedovoľuje, vytiahnite ju aspoň čo najvyššie. Vzdialenosť medzi opierkou a hlavou má byť čo najmenšia. Prudké nárazy spredu alebo zozadu horšie znášajú útli ľudia a najmä ženy a deti – majú totiž slabšie svalstvo ako muži. Deti musia sedieť v sedačkách, tie najmenšie proti smeru jazdy. Viac ohrození sú starší ľudia, ktorých chrbtica je už zväčša oslabená degeneratívnym ochorením.