Linda Rezešová: Občas zhreším kúskom chlebíka

Linda, na poslednú chvíľu ste zrušili termín fotenia, lebo ste dostali silnú alergickú reakciu a opuchlo vám oko. Čo sa vlastne stalo?
Keď som bola s dcérkou na ihrisku, niečo ma uštiplo a zapálil sa mi nerv pod okom. Ráno som utekala k lekárke, ktorá mi hneď nasadila antibiotiká. Mala som šťastie, že zápal nezasiahol aj nervové centrá.

Ste alergická na uštipnutie hmyzom?
Keby len to! Aj na roztoče, pele niektorých tráv a mačky. Odmalička som dostávala vakcíny a brala lieky, z ktorých sa mi počas vyučovania chcelo stále spať. Ako dieťa som pre alergiu často chodila s prelepeným okom. Medicína odvtedy pokročila a na potláčanie príznakov mi teraz vystačia antihistaminiká, lokálne spreje do nosa a práčka vzduchu, bez ktorej si najmä v tomto období život neviem predstaviť. Najnovšie mi lekári zistili potravinovú alergiu.

Pripomenuli ste mi kolegyňu, ktorá si podrobne preštuduje etiketu so zložením, kým si niečo vloží do úst. Je to aj váš prípad?
Som celiatička a mám alergiu na laktózu, preto nemôžem jesť mliečne výrobky ani nič, čo obsahuje múku. Dosť dlho som mala obrovské problémy s trávením, trpela som bolestivými kŕčmi a migrénami, pri ktorých som vracala. Niekedy ma až pot oblieval od bolesti a cítila som sa strašne unavená. Dostala som zápal tenkého aj hrubého čreva, pankreasu, podžalúdkovej žľazy, obličiek... Telo jednoducho nevedelo spracovať potravu, bola preň silný alergén.

Vedeli lekári hneď, že sa za vašimi ťažkosťami skrýva potravinová alergia?
Nie, absolvovala som kopec vyšetrení, od kolonoskopie cez CT tráviacich orgánov až po vyšetrenie na onkológii, kým sa potvrdila celiakia a intolerancia laktózy. Navštívila som aj lekára, ktorý sa venuje akupunktúre a čínskej medicíne. Otestoval ma na tristo potravín a cez akupunktúrne body zistil, že mám oslabenú pečeň, lebo telo bolo zaťažené potravinami, ktoré nestrávilo. Odporučil mi okamžite vylúčiť mliečne výrobky, prešla som na bezlaktózové mlieko a sójové produkty. Snažím sa nejesť pečivo, no neviem sa ho úplne zriecť. Raz za čas zhreším kúskom chlebíka alebo nejakým koláčikom.

Zdá sa, že sa stravujete veľmi zdravo...
Donútili ma k tomu zdravotné ťažkosti. Pred rokom som úplne zmenila jedálny lístok, snažím sa jesť veľa zeleniny, rýb a morčacieho mäsa. Asi mesiac trvalo, kým sa moje telo začalo čistiť od nánosov nestrávenej potravy. Brala som aj homeopatiká na detoxikáciu organizmu a musím povedať, že dnes sa cítim naozaj oveľa lepšie. Netrpím bolesťami ani migrénami, ktoré som predtým mávala priemerne dvakrát do týždňa. Už najmenej pol roka neviem, čo je to migréna.

Veríte väčšmi alternatívnej medicíne ako lekárom?
Keď sa dá pomôcť na prírodnej báze, vždy uprednostním bylinky a homeopatiká pred tabletkami. Moja dcérka Viki brala prvé antibiotiká až ako štvorročná, keď ochorela v lietadle cestou do Mexika. Odmalička som ju otužovala, chodievali sme spolu plávať, takže bola málokedy chorá. Keď občas prechladne, liečim ju eukalyptovým balzamom. Natriem jej ho na hrudník a chrbátik a premasírujem ním aj akupunktúrne body pod prštekmi na chodidlách, ktoré ovplyvňujú dýchacie cesty. Neviem, či to naozaj pomáha, ale už sme si to tak zaužívali. Vždy dodržiavame klasický postup: zvýšiť príjem tekutín, vylúčiť mliečne výrobky, viac vetrať, a keď už nezaberá cesnak, med ani cibuľa, potom volíme klasickú medicínu.

S Viki často cestujete za exotikou do zahraničia, dávate sa očkovať proti cudzokrajným chorobám?
Sme zaočkované proti hepatitídam, a keďže sa chceme ísť čoskoro pozrieť na safari, určite sa poistíme aj proti malárii.

Nosíte si na cesty aj špeciálne vybavenú lekárničku?
Áno, mám jednu taštičku, kde mám pripravené všetky potrebné lieky. Zakaždým len skontrolujem expiráciu a doplním podľa toho, či ideme k moru, alebo do hôr. Nosím ju najmä kvôli dcérke, ktorá je tiež alergička a prudko reaguje aj na obyčajné uštipnutie komárom.

Viki má len sedem rokov, no precestovala už kus sveta. Narodila sa v New Jersey, má americké občianstvo, chodí do britskej školy a aj o budúcnosť má dobre postarané. Učíte ju vážiť si peniaze?
Snažím sa ju vychovávať tak, aby pochopila, že existuje aj život bez peňazí. Kým sme bývali v Košiciach, brávala som ju so sebou do detského domova a spolu sme odovzdávali deťom hračky. Zo začiatku trochu žiarlila, no keď som jej všetko vysvetlila, bez problémov sa vzdala vlastných bábik.

Vy sama pochádzate zo skromnejších pomerov, vyrastali ste bez otca. Keď ste sa stali misskou, pobláznili ste hlavu Júliusovi Rezešovi a razom ste sa ocitli v prepychovej vile. Ako si spomínate na toto obdobie?
Je pravda, že na luxus sa veľmi ľahko zvyká, ale nikdy som nezabudla, odkiaľ som prišla. V obchodoch sa pozerám na cenovky, lebo som tak bola zvyknutá odmalička. Môj otec zomrel, keď som mala štyri roky, a mama nás s bratom vychovávala sama. Aby nám mohla dať všetko za oboch rodičov, mala dve zamestnania a často pracovala aj v noci. Keď som sa vydala za svojho exmanžela a narodila sa mi dcérka, povedala som si, že nie každé dieťa má také šťastie ako ona, preto sa snažím pomáhať deťom, ktoré to naozaj potrebujú.

Okrem charity a podnikania ste sa vrhli aj na štúdium masmediálnej komunikácie. Našli ste si k Viki opatrovateľku?
Veľmi mi pomáha moja mama, no keď som cez víkend v škole, občas ju postráži aj opatrovateľka. Sama by som to určite nezvládla.

Doprajete si občas relax vo vlastnom salóne krásy?
U mňa skôr platí, že obuvník chodí bosý. Nie som typ, ktorý pravidelne vyhľadáva kozmetické a relaxačné služby. Najväčší relax pre mňa je dovolenka pri mori a pravidelné cvičenie v posilňovni. Keď si ráno zacvičím, hneď sa cítim oveľa lepšie a pomáha mi to aj pri problémoch s krčnou chrbticou.

Mali ste nejaký úraz alebo za to môže sedavý spôsob života?
Počas pôrodu sa mi posunula panva a zablokoval sa mi druhý a tretí krčný stavec. Aj vďaka tomu som mávala silné migrény. Primár na rehabilitačnom oddelení v Košiciach ma naučil špeciálne cviky na uvoľnenie krčnej chrbtice, ktoré sa snažím robiť každé ráno po zobudení. Tréner v posilňovni mi tiež pripravil zdravotné cvičenie s fitloptou na spevnenie chrbta a operovaného kolena. Pri lyžovaní som si totiž odtrhla krížny väz a museli mi robiť plastiku.

Holdujete okrem posilňovania a lyžovania aj iným športom?
Občas si zahrám tenis, vybehnem s dcérkou na kolieskové korčule alebo na bicykel. Niekoľko rokov som hrávala basketbal a volejbal, vyskúšala som džudo, pingpong, chodila som do tanečnej... Ako dieťa som bola veľmi živá a všestranná. Hrala som na klavíri, na gitare, spievala v speváckom zbore a najnovšie mám v obývačke zaparkovanú súpravu bicích, ktoré ma už od štrnástich rokov strašne fascinujú.

Vašou vášňou sú aj rýchle autá. Jedno vám vraj nedávno daroval snúbenec Boris Kollár...
Áno, čoskoro ho privezú na Slovensko. Autá sú moja najväčšia záľuba. Prvého športiaka mi daroval môj exmanžel a veľmi som sa z neho tešila. Sledujem všetky novinky, kupujem si motoristické magazíny a vždy sa rada obzriem za zvukom silného motora. Mám rada adrenalín a láka ma vyskúšať si napríklad zoskok padákom, no ako matka cítim zodpovednosť voči dcére.

Nezľakli ste sa silných koní pod kapotou ani po nešťastnej autonehode, ktorú ste mali pred tromi rokmi?
Nerada na to spomínam. Zomreli pri nej dvaja ľudia a nemohla som tomu zabrániť. Dlhé obdobie som mala doslova panický strach. Nebála som sa šoférovať, skôr som sa bála toho, čo sa zasa môže stať. Odvtedy predvídam aj nemožné a som oveľa opatrnejšia. Okrem rozvodu bola havária jedným z najťažších období v mojom živote.

Rozvod s Júliusom Rezešom riešilo celé Slovensko. Aký máte teraz vzťah?
Každý z nás má svoj vlastný život, nového partnera a kvôli Viki sa spolu snažíme vychádzať čo najlepšie. Ťažko znášala obdobie, keď sme sa rozišli. Ocka zbožňuje a rovnako aj Ďusove deti z prvého manželstva.

Neplánujete pre Viki aj vlastného súrodenca?
Už dlhší čas si pýta sestričku, brat je podľa nej hlúposť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť...

Veľa sa hovorilo o vašej svadbe v Las Vegas. Kedy plánujete spečatiť vzťah s Borisom aj na Slovensku?
Svadbu zatiaľ neplánujeme, po predchádzajúcej skúsenosti sa do vydaja príliš nehrniem. Keď ma Boris s kyticou a s prsteňom uňho doma požiadal o ruku, dosť ma tým šokoval. Povedal, že mu nemusím odpovedať hneď, hlavne nech nosím prsteň, a keď budem cítiť, že je správny čas, určíme si termín svadby.

Čím si vás získal?
Bezprostrednosťou a dobrým srdcom. Zoznámili sme sa vďaka charitatívnemu projektu, ktorý som organizovala, a on ho bez zaváhania podporil. Od začiatku sme sa vedeli o všetkom porozprávať, stali sa z nás veľmi dobrí kamaráti a až neskôr medzi nami preskočila iskra.

Ako spolu najradšej trávite voľný čas?
S deťmi. Viki si veľmi dobre rozumie najmä s Borisovou staršou dcérkou Saškou. Chodia spolu aj na koníky.

Borisovi sa podľa bulváru páčia blondínky. Nikdy ste nerozmýšľali nad výraznejšou zmenou?
Myslím, že som výrazný typ a v blond farbe by som vyzerala asi dosť vulgárne. Svetlejšiu som už vyskúšala, ale necítila som sa pohodlne. Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, mala som pocit, akoby som mala chrípku. Jednoducho som si na seba nezvykla. Nemám problém zmeniť strih vlasov a približne raz za dva roky sa dám ostrihať úplne nakrátko.

Je niečo, čo vám v živote chýba?
Som vďačná za to, čo mám. Hlavne nech sú všetci zdraví.