Reklama

Krutá pravda o preležaninách: Získate ich do dvoch hodín aj doma. Ako im zabrániť?

Staráte sa doma o  ťažko chorého člena? Poznajte zásady ako predísť ranám z postele.

Zdroj: Shutterstock

Reklama

Do nemocnice so zlomenou nohou, z nej so smrteľnou ranou? Z matraca si ju odnesiete za dve hodiny.

Do dvoch hodín! „Stáva sa, že už z operačnej sály prichádzajú pacienti s preležaninami prvého stupňa. Je to poškodenie vrstiev kože pre tlak, trenie alebo strižné sily nesprávnym posúvaním pacienta po podložke a následným posunutím jednotlivých vrstiev tkanív proti sebe. Naruší sa cievne zásobenie, spomalí prekrvenie a vznikajú drobné odumretia. Vznikne v najmenšej časti tkaniva, kde kosť tlačí o kožu. Najčastejšie v oblasti kostrče, zadku, piat, temena. Ak ležíte na boku, aj ušníc, členkov, kolien či bedrovej kosti,“ približuje Gabriela Šuttová, vedúca sestra Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, ako rýchlo sa pri nezmenenej polohe na lôžku stanú.

Najmä ak máte nízky tlak, pri zákroku vás podchladia alebo napoja na mimotelový obeh či podajú lieky na stiahnutie ciev. No aj inokedy. „Spravia sa aj doma. A veľmi rýchlo. Málo ľudí, ktorí sa starajú o člena rodiny, vie, ako to správne robiť,“ upozorňuje na druhú stranu mince odborníčka.

Nie je to opuch

To, že vzniká, spočiatku nespozorujete. Červené, na dotyk teplé a bolestivé miesto vám nenapadne odlíšiť od bežného opuchu. „Ak človeka rozhýbeme a cvičíme s ním, preležanina v tomto štádiu sa zahojí do týždňa. V ďalšom sa už vytvorí odrenina a pľuzgier, ktorý praskne. Rana tečie a bolí. Aj to pri intenzívnom ošetrovaní zvládneme do dvoch týždňov. Ak tlak trvá, zasiahne hlbšie vrstvy, ktoré sa potom musia znova vytvoriť. Trvá to aj trištvrte roka,“ pripúšťa Gabriela Šuttová, že s dekubitmi, preležaninami, je to sizyfovské úsilie. Ale nie márne.

Ležiacim treba kožu denne kontrolovať. Pozerať všetky miesta, kde trčia kosti, hlavne zadok. A udržiavať ju v suchu a čistote. Ak rana vznikla, ošetrovať špeciálnymi pomôckami na vlhké hojenie. Existujú rôzne preventívne penové náplaste a krémy, ktoré vytvoria film na zmiernenie tlaku a strižných síl,“ ozrejmuje sestrička, čo používajú na oddelení. To isté dostanete aj v lekárni, niečo aj na predpis. Hojiť zvonka však nestačí. Nové tkanivo treba povzbudiť výživnou stravou s dostatkom bielkovín, aminokyselín ako arginín, tekutín, vitamínov a minerálov, hlavne zinku a železa.

Ako vyzerajú?

  • 1. stupeň: červený opuch, teplý, nemusí bolieť, páli, svrbí
  • 2. stupeň: pľuzgier s čiastočným poškodením kože, veľmi bolí
  • 3. stupeň: odumretá časť tkaniva medzi kosťou a kožou, zasahuje do podkožia, tvorí sa vred so suchou chrastou a vlhkým povlakom
  • 4. stupeň: rozsiahly vred, odumiera svalové tkanivo, poškodí sa kosť, čiernohnedá chrasta

Otrava z rany

Čím dlhšie sa rana nelieči alebo nelieči poriadne, tým horšie. „Moja teta na dekubit zomrela! Predchádzať preležaninám je základné ľudské právo. Až 95 % z nich sa stane pre nedostatočnú starostlivosť!“ hnevajú aj Danu internetové štatistiky. „Ranu otvorenú dlhšie ako šesť až osem týždňov osídlia baktérie. Môže sa spustiť dekubitná choroba. Človek s ňou dostane celkovú otravu krvi alebo hrozí zápal kosti. Podávame systémové antibiotiká a ošetrujeme ranu. Veľké preležaniny sa liečia chirurgicky. Vyčistí sa spodina rany a lalokmi ostatnej kože prekryje. Ale tak, ako sa môžu zahojiť úplne, môžu dopadnúť aj fatálne. Radšej im predísť,“ dáva Dane za pravdu hlavná sestra Šuttová.

„Áno. Ich vznik ovplyvňuje aj ošetrovateľská starostlivosť. Ako často človeku meníme polohu, aké pomôcky používame, či dávame pozor, aby bola plachta vystretá a suchá. Ale niekedy sa im nedá vyhnúť ani pri najlepšej možnej starostlivosti. Niektorí pacienti sú náchylnejší. Tí so systémovým ochorením, nepohybujúci sa, podvyživení, so zníženou imunitou, v bezvedomí alebo ak necítia bolesť. Hlavne starí ľudia nad sedemdesiat rokov už kožu nemajú takú pružnú a bývajú odvodnení. Rany sa tak hoja pomalšie. Alebo psychiatrickí pacienti s ťažkou depresiou sa nechcú otočiť. U niektorých ľudí ich vieme predvídať,“ nevyhýba sa časti zodpovednosti zdravotníčka.

Myslieť dopredu

Aj na mojom oddelení občas sú," priznáva Gabriela Šuttová, ale so založenými rukami nesedí. „Videla som, s akými preležaninami prichádzajú z oddelenia intenzívnej medicíny. Musela som konať. V pilotnom programe sme operačné sály vybavili gélovými podložkami pod hlavu i pod päty a oddelenie intenzívnej medicíny aktívnymi, elektrickými nafukovacími matracmi. Začali sme používať preventívne náplasti v oblasti kostrče. Prevencia má veľký zmysel aj podľa štúdií,“ zdôvodňuje. Záznamy z jej oddelenia potvrdzujú to isté. A stále by sa dalo spraviť viac, keby na Slovensku nevládlo Kocúrkovo.

Keď má jedna sestra a jeden sanitár na starosti 30 pacientov, z toho polovicu ležiacich, bráni sa im veľmi ťažko. Pomôcky proti preležaninám máme. No lekár ich nemôže predpísať skôr, ako vzniknú. Odľahčilo by to výdavky oddelenia na neskoršiu dlhodobejšiu liečbu,“ mieni sestra. Nič vám nebráni si ich pred operáciou dobrovoľne kúpiť. Ale za vlastné. A myslite dopredu aj na čas, keď sa z nemocnice vrátite alebo si odveziete svojho blízkeho. „Ľudia nevedia, že si môžu zadarmo dohodnúť pomoc z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Stačí, že obvodný lekár alebo internista do prepúšťacej správy alebo nálezu zapíše, že ju blízky vyžaduje,“ uzatvára.

Vyberáme pre vás niečo PLUS