Koho ohrozuje internet? Pozor na nelátkové závislosti!

Na odborníkov sa obracajú hlavne rodičia štrnásť- až sedemnásťročných detí, ktoré pre internet zanedbávajú školské povinnosti. „Rapídne sa im zhoršuje prospech a neposlúchajú rodičov v plnení domácich povinností. Nemajú záujem o bežné kontakty s vrstovníkmi a už vôbec nie o športové aktivity na čerstvom vzduchu,“ hovorí MUDr. Jozef Benkovič. V praxi sa stretáva so slovnou, ale aj s fyzickou agresivitou detí voči rodičom, keď im zakázali prístup na internet. Časté a nekontrolované používanie počítača sa odrazí na psychike i zdravotnom stave. Výsledkom sú nielen problémy so zrakom, bolesti hlavy, svalov, chrbtice či celého tela, ale aj nesústredenosť, nervozita či prejavy úzkosti. Americká psychologička Kimberly Youngová, ktorá sa venuje ťažkostiam spojeným s nadmerným užívaním internetu takmer pätnásť rokov, odhaduje, že závislosti prepadne päť až desať percent „pripojených“.

Kedy by ste mali zvýšiť pozornosť? Prvý varovný signál môže byť viac ako šesťhodinové surfovanie po sieti. So závislosťou prichádza zmena správania. Jedinec prestáva komunikovať s okolím a neskôr zanedbáva aj uspokojovanie životných funkcií – zabúda jesť, minimalizuje spánok. Vo svete sú známe prípady, keď človek pri počítači doslova skolaboval. Ak chcete závisláka „odpojiť“ alebo ho upozorňujete na problém, reaguje podráždene. A práve nervozita, pocit napätia, potenie či triaška patria k abstinentským príznakom.

Sklon k nadmernému surfovaniu či hraniu hier majú najmä mladí ľudia, ktorí sa uzatvárajú pred okolím, sú menej komunikatívni či dokonca depresívni. V staršom veku sú to tí, čo už trpia nejakou závislosťou. Abstinujú síce od heroínu alebo alkoholu, ale „objavia“ internet. Látková závislosť sa premení na nelátkovú. Takisto môžu prepadnúť počítačovým hrám, chorobnému telefonovaniu, esemeskovaniu alebo nakupovaniu. „Prechod z jednej závislosti do druhej väčšinou nevnímajú ako problém. Pred rokmi sa k nám vrátil pacient závislý od drog, ktorý začal v čase dvojročnej abstinencie vo zvýšenej miere nakupovať,“ Sklon k nadmernému surfovaniu či hraniu hier majú najmä mladí ľudia, ktorí sa uzatvárajú pred okolím, sú menej komunikatívni či dokonca depresívni. opisuje prípad z praxe primár Jozef Benkovič. „Išlo o prvého muža, ktorý sa u nás liečil zo shopoholizmu, chorobného nakupovania.“ Shopoholizmus sa väčšinou prevalí až vtedy, keď sa minú finančné prostriedky a vzniknú obrovské dlhy. Týka sa najmä žien od tridsiatky do päťdesiatky, ktoré majú stredné alebo vyššie vzdelanie. Európske krajiny však bijú na poplach, lebo v nákupných centrách trávia čoraz viac času aj tínedžerky. Za chorobným nakupovaním sa často maskujú psychické problémy. Pramenia z pocitu osamelosti, frustrácie, nudy, vyvolávajú ich partnerské nezhody, rozvod, neúspech v práci alebo strata zamestnania. Závislým nezáleží na vlastnení vecí, ale na ich nadobúdaní – samotnom nakupovaní. Upokojuje ich. Množstvo balíčkov ani neotvoria a nepoužité ich odložia. Ženy väčšinou kupujú oblečenie, topánky, šperky, kozmetiku, páni okrem odevov kupujú doplnky do auta alebo športové pomôcky. Abstinentské príznaky sú vyhrážky, krik, agresivita...
Ak sa objaví u vášho príbuzného problém s nelátkovou závislosťou, prípadne ňou trpíte vy, obráťte sa na najbližšieho ambulantného psychiatria.

Zdá sa vám látková horšia ako nelátková? „Každý to môže vnímať inak. Ak hovoríme o devastácii zdravotného stavu, v tom prípade sú horšie látkové závislosti. Nebezpečné rozmery však pri nich pomerne rýchlo nadobúdajú aj psychické, vzťahové, spoločenské a pracovné problémy,“ vysvetľuje MUDr. Jozef Benkovič, primár oddelenia Odborného liečebného ústavu psychiatrického v Prednej Hore. „Vzhľadom na nelátkové závislosti sa chorobné nakupovanie neodráža predovšetkým na telesnom zdraví, ale na ekonomickej situácii. Z nej potom vyplývajú aj vzťahové i rodinné ťažkosti. Pri počítačových hrách ide hlavne o vzťahové problémy rodič – dieťa. Aj tu sa však pri dlhodobej zmene životného štýlu postupne objavujú zdravotné problémy, ktoré súvisia so sedavým spôsobom života. V konečnom dôsledku sa vyskytujú aj ťažkosti so správaním, zvýšená agresivita, sociálna izolácia a postupná zmena životného štýlu smerom do virtuálneho sveta. Kde napríklad netreba ani jesť či piť.“