Dominika darovala vajíčka na umelé oplodnenie

Dominikin argument síce znie trochu falošne, no pestovaná a elegantná tridsiatnička skutočne nevyzerá, že by trpela núdzou. „Moja švagriná veľmi túžila po bábätku. Dodnes je bezdetná, hoci vyskúšala všetky možnosti, aj umelé oplodnenie. Vždy ma zabolí, keď vidím, ako túžobne hľadí na moju malú. A na druhej strane, koľko žien si dáva robiť interrupcie? Je to veľmi nespravodlivé! Pred pár rokmi som čítala článok o študentkách v Amerike, ktoré si bežne privyrábajú na štúdium darovaním vajíčok. Vtedy mi prišlo na um, prečo táto možnosť nie je aj u nás?“ vysvetľuje, prečo sa odhodlala na krok, ktorý veľa žien neurobí.

Dva roky po tom, čo porodila dcérku, sa darcovstvo vajíčok rozbehlo aj v centrách asistovanej reprodukcie na Slovensku. „Rozhodla som sa, že to skúsim. Manžel je zdravotník, súhlasil bez problémov, etickú otázku sme si vopred vyriešili,“ hovorí mladá žena, ktorá len nedávno skončila materskú dovolenku a teraz pracuje ako nižšia manažérka v nadnárodnej firme.

PRÁVNE KĽUČKY
Darcovstvo ženských vajíčok je jeden zo spôsobov umelého oplodnenia. Je veľmi žiadané, no sú naň rozporuplné názory. V Európskej únii už platí pre darcovské programy jednotná smernica, je však pomerne liberálna a každá krajina si ju vykladá po svojom.

Zatiaľ čo v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a Taliansku je darovanie vajíčok zakázané, vo Francúzsku, Anglicku a Škandinávii je povolené. Boom zažíva v Španielsku, Belgicku i v susednom Česku. Na Slovensku darcovský program funguje v oveľa menšej miere a je okolo neho veľa nejasností. Vajíčka sa totiž nesmú oficiálne predávať, darkyňa za ne nedostane odmenu, ale náhradu za vynaložený čas, námahu a riziko.

„Ja som dostala desaťtisíc," hovorí Dominika, „no poznám slobodnú mamičku, ktorá išla na odber tri razy, aby pomohla sebe a svojej dcérke. Prvý raz to bolo okolo osemnásťtisíc korún, druhý dvadsaťtisíc a tretí dvadsaťpäťtisíc. Netajila sa, že pre ňu bol dôležitý finančný efekt. „Pre iné moje kamarátky je to zase naopak veľký morálny problém. Ďalšie darovanie neodsudzujú, ale odmietajú ho z praktických dôvodov alebo s ním nesúhlasí partner. V čase hormonálnej stimulácie totiž žena nesmie brať antikoncepciu a musí si dávať pozor, aby neotehotnela.“

NIE SÚ TO MOJE DETI!
Dominika tvrdí, že trinásťdňovú hormonálnu stimuláciu, ktorá ju mala pripraviť na odobranie zrelých vajíčok, zvládala v pohode: „Mala som iba trochu nafúknuté bruško a cítila som sa ako pred menštruáciou. Ani som nepribrala.“ Jediné, čo jej trochu robilo problémy, bol čas, ktorý musela v centre stráviť.

„Od druhého dňa menštruačného cyklu mi do zadku pichali injekciu so stimulačným hormónom, každý deň jednu. Od šiesteho dňa mi pridávali ďalšiu injekciu do brucha. Každé štyri dni ma vaginálne sledovali ultrazvukom, ako sa vajíčka majú, či rastú. Podľa toho lekár presne vedel, kedy mi treba hormóny pridať, kedy odobrať,“ opisuje zasvätene celý cyklus. Poslednú injekciu dostala tridsaťšesť hodín pred odberom, pichli jej ju na minútu presne. Vajíčka totiž práve za posledných tridsaťšesť hodín dorastú na ideálnu mieru.

Dominika mala po zákroku bolesti asi ako pri silnej menštruácii. „Trvali iba pol-trištvrte hodiny, dali sa zvládnuť analgetikami. Ani som nekrvácala, len som bola po anestézii trochu ospalá. Po dvoch hodinách som sa vrátila domov a navarila rodine obed.“ Neskôr sa dozvedela, že dve z vajíčok boli úspešne oplodnené. „Mala som úžasný pocit, lebo som pomohla dvom šťastným maminám niekde v cudzine. Nikdy som však neuvažovala tak, že mám dve ďalšie deti!“ rázne vysvetľuje mladá žena.

KTO MÔŽE BYŤ DARKYŇOU?
Žena môže darovať vajíčka do veku tridsaťpäť rokov. Ideálna je taká, čo už raz rodila, menej vhodná je čakateľka na mimotelové oplodnenie. Prejde dôkladným interným, gynekologickým, genetickým vyšetrením a vyšetrením pohlavných chorôb v centre asistovanej reprodukcie.

Celý cyklus hormonálnej stimulácie trvá dvanásť až trinásť dní. Tesne pred ovuláciou lekár darkyni odoberie zrelé vajíčka. Desaťminútový zákrok robí v celkovej anestézii. Dve hodiny po ňom ženu ešte sledujú v centre, potom môže odísť domov. Odobrané vajíčka putujú do embryonálneho laboratória, tam už na ne čakajú zmrazené spermie manžela príjemkyne.

Ak je mimotelové oplodnenie úspešné, embryo, ktoré vznikne, sa zmrazí a neskôr vloží do maternice budúcej matky. Dieťa by sa malo kvôli prípadným genetickým chybám v dospelosti dozvedieť, ako bolo počaté. Darkyňa vyplní formulár s niektorými údajmi o sebe. Podpíše dokument, v ktorom sa vzdáva akýchkoľvek právnych nárokov na dieťa, ktoré môže vzísť z jej vajíčka. Reprodukčné centrum jej zaručí diskrétnosť a anonymitu.