Celý deň v klíme? Čo robiť, aby váš chrbát netrpel?
13. 8. 2019, 8:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 13:58)

Zdroj: Shutterstock
Radšej sa schladiť v klíme ako sa celý deň potiť v horúcej miestnosti. Klimatizácia však má aj svoje úskalia. Čo robiť, aby chrbát vďaka nej príliš netrpel?
Klimatizácie sú podľa mnohých lekárov asi najnešťastnejší spôsob ochladzovania prostredia. „Tieto zariadenia sa väčšinou zabudujú na najmenej vhodné miesta. Chápem, že v mnohých prípadoch je problém v nedostatočných priestorových možnostiach, ale málokto berie do úvahy fakt, ako bude studený vzduch prúdiť na ľudí sediacich pod nimi. Často sa preto stáva, že im fúka na čelo, kríže alebo krk. Dôsledkom potom môžu byť aj stuhnuté a často zablokované svaly,“ prezrádza docentka MUDr. Zuzana Popracová, fyziatrička z Via Clinic v Bratislave.
Kam vám fúka?
Ideálne by bolo, keby chladný vzduch z klimatizácie smeroval vždy nahor a nie priamo na sediacich. „Veľkým problémom je totiž fakt, že hoci na človeka fúka studený vzduch, chlad nemusí dlho vnímať. Môže za to termoregulácia, ktorá je riešená tak, že ľudia cítia hlavne sálavé teplo z okolia a nie studený vzduch prúdiaci na nich. Nepríjemné to začne byť až vtedy, keď už môže byť neskoro. Niekoho zrazu rozbolí rameno, čo nie je nič prekvapujúce, keďže možno hodinu mrzlo pod ochladzujúcim zariadením. Z praxe viem, že najhoršie je to v kanceláriách typu open space. Klimatizácia v nich je často centrálne riadená a nastavená neraz len na 20 stupňov, hoci je vonku 35. Stále však platí, že rozdiel medzi vonkajškom a vnútrajškom by mal byť okolo 5 až 7 stupňov,“ dopĺňa fyziatrička.
Pomôže vám cvičenie?
Keď sa klimatizácia nedá vypnúť alebo inak nastaviť, mali by ste sa chrániť. Aspoň tak, ako sa dá. Na odhalené ramená alebo krk si prehoďte šál, šatku alebo sveter. Iba tak sa dá zabrániť bolestivým seknutiam. A je tu ešte ďalšia vec. Klimatizácie veľmi vysušujú sliznice, preto pri funkčnej klíme netreba zabúdať ani na kvapky do očí. „Prevencia problémov z klimatizácie neexistuje. Od bolestivým seknutím môže ochrániť napríklad aj pravidelné precvičovanie chrbtového svalstva, no v tomto prípade veľmi nepomôže, pretože pravá príčina nebola odstránená. Preto, ak je to čo i len trochu možné, bolo by dobré trvať v práci na tom, aby sa zariadenie nastavilo správne,“ dopĺňa odborníčka.
Prvá pomoc
Čo robiť, ak vás po dni strávenom v klimatizovanom priestore prekvapí zablokovaný krk alebo kríže? „Prvou pomocou pri seknutí v krčnej oblasti je nasadenie molitanového goliera, ktorý dostať v zdravotníckych pomôckach. Pri seknutí v krížoch je potrebný hlavne pokoj a úľavová poloha, pri ktorej človek leží na chrbte a nohy má vyložené na stoličke. Medzi stehnami a lýtkami má byť deväťdesoatstupňový uhol. Pomôže aj bedrový pas, ktorý boľavé miesto spevní a zahreje. Dá sa kúpiť aj bez receptu v zdravotníckych potrebách a používať ho je možné i preventívne. Pred náročnejšou prácou alebo pri dvíhaní bremien, vtedy môže ochrániť pred ďalším boľavým seknutím,“ radí docentka Popracová.
Proti bolesti
Zaseknuté miesto si nahrievajte, ale len suchým teplom. Použite nahrievajúce náplasti, termofor alebo elektrické podušky. „Niekomu sa však uľaví po priložení vrecúšok s ľadom. Ak teplo nepomáha, treba to vyskúšať. Chlad má tiež protibolestivý a uvoľňujúci účinok,“ prezrádza odborníčka. Okrem aplikácie chladu alebo suchého tepla je potrebné vziať si tiež lieky na uvoľnenie svalstva. Ak ich samozrejme máte, sú totiž na lekársky predpis. K nim by ste si určite mali pridať tablety proti bolesti, ideálne nesteroidné antireumatiká. „Nemali by ich ale užívať ľudia, ktorí berú lieky na riedenie krvi. Pri nich totiž hrozí tvorba žalúdočných vredov. V tom prípade by riskovali krvácanie z nich. Bezpečné pre nich sú už ale napríklad tablety s obsahom paracetamolu,“ upozorňuje odborníčka.
Oddýchnite si
Pri seknutí by ste si mali aj poležať, ale určite nie týždeň. V tom prípade by ste riskovali nevhodné uvoľnenie svalov, čo sa môže skončiť zhoršením bolestí. „Seknutý človek by sa preto mal postaviť a trochu si pochodiť už na druhý deň od bolestivého incidentu. Chôdza je pre ľudí najprirodzenejšia a navyše môže prispieť aj k uvoľneniu svalového spazmu a rýchlejšej úľave,“ odporúča lekárka.
Mnohí si pri zaseknutých svaloch doprajú masáž. Je to správny postup? „V akútnom štádiu ju určite neodporúčam, vhodná je až po ústupe bolestí,“ upozorňuje docentka Popracová. A je tu ešte jedna vec, ktorú je pri seknutí dôležité dodržať. Počas problémov je dovolená len sprcha. Kúpeľ v teplej vode je síce lákavý, lebo môže zmierniť bolesti, no po ňom sa môžete cítiť oveľa horšie. Ak ste všetko dodržali a váš stav sa nelepší ani po 3 dňoch, mali by ste už radšej vyhľadať lekára.