Oberá nedotepaný pupočník deti o výživu?

V našich nemocniciach sa spravidla pupočná šnúra strihá okamžite po narodení bábätka, no podľa mnohých odborníkov sa týmto zákrokom riskuje jeho zdravie. Znemožnením „placentárnej transfúzie“, teda pretečenia krvi z placenty do krvného obehu, vaše bábätko prichádza o obrovské zásoby železa a vystaví sa aj ďalším rizikám.

„Nevhodný rutinný postup pri pôrode – nedotepanie pupočníka – je dôvodom, prečo má mnoho detí anémiu. U nás sa to robí paušálne, pupočník sa prerušuje čo najskôr a dieťa tým príde o dva až dva a pol deci krvi. To je pri trojkilovom dieťati obrovské množstvo. Práve placentárna krv je mimoriadne bohatým zdrojom železa,“ vysvetľuje laktačná poradkyňa Andrea Kvintová.

Okamžité prerušenie pupočníka môže viesť k zníženiu počtu červených krviniek novorodenca až o 50 percent. To spôsobuje krátkodobé aj dlhodobé problémy. Potvrdzuje to výskum Judith Mercerovej z Georgetownskej univerzity. Naopak, pri neskorom odstrihnutí mali deti v dvoch mesiacoch menšiu anémiu, pobudli menej dní na umelej ventilácii a nemuseli dostať toľko krvných transfúzií.

To, že hladina železa v krvi a čas prerušenia pupočníka po pôrode súvisia, zistili aj vo Švédsku, kde skúmali 400 novorodencov narodených v termíne po nízkorizikovom tehotenstve. Jednej skupine bol pupočník prerušený do 10 sekúnd po narodení, v druhej skupine počkali aspoň tri minúty. Deti z druhej skupiny mali v štyroch mesiacoch lepšie hladiny železa ako deti, ktoré „odstrihli“ hneď.

„Oneskorené prerušenie pupočnej šnúry by malo byť považované za štandardnú starostlivosť u donosených detí po nekomplikovanom tehotenstve,“ uzatvárajú autori výsledky štúdie. Vylučujú pritom akékoľvek závažnejšie vedľajšie účinky pre dieťa či matku. Ďalšie výskumy potvrdili, že táto prax je prospešná a bez rizík dokonca aj pre predčasne narodené detičky. Keď v štúdii oddelili pupočnú šnúru po 30 až 120 sekundách, predčasniatka mali menšiu potrebu krvnej transfúzie a menej krvácali.

Nedostatok železa však podľa niektorých odborníkov nie je zďaleka jediným možným následkom priskorého prerušenia pupočníka. „Existuje dostatok dôkazov, že poruchy správania, poruchy učenia, mentálna retardácia, neurologické defekty, mozgová obrna, syndróm dychovej tiesne RDS, choroba hyalínnych membrán a neonatálne ischemické poškodenie mozgu a čriev je spôsobené okamžitým prerušením pupočnej šnúry, ktorá znemožňuje placentárnu transfúziu.

Pri pôrode mozog aktívne rastie a dá sa očakávať, že zníženie objemu cirkulujúcej krvi až o 50 percent bude mať nepriaznivý vplyv na rast mozgu v čase tejto straty krvi,“ hovorí americký lekár George M. Morley. Oddelenie pupočníka ešte pred jeho dotepaním a prvým samostatným nadýchnutím vaše bábätko ohrozuje aj podľa českej pediatričky MUDr. Marcely Peremskej.

„Ak je dieťa odstrihnuté od zdroja kyslíka skôr, než začne samo spontánne dostatočne dýchať, tak je vlastne v situácii, keď sa dusí. Je v strese, vyplavujú sa stresové hormóny a dieťa vyvíja snahu, aby si kyslík zaistilo. Tieto deti častejšie potrebujú pomoc s dýchaním, predýchanie maskou a štatisticky mávajú nižšie Apgar skóre. Tým, že bojovali o dýchanie a vyčerpali svoje zásoby energie, môže dôjsť aj k hypoglykémii,“ tvrdí detská lekárka. „Nepriaznivý začiatok života mimo maternice stojí bábätko mnoho síl. Pre problémy je oddelené od matky, čo vedie k narušeniu bondingu, samoprisatia, neistote a strachu matky aj k problémom s dojčením,“ dodáva.

Na základe početných medicínskych výskumov Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počkať s prestrihnutím pupočníka u donosených detí minimálne tri minúty po narodení, u predčasných aspoň 30 sekúnd. Podľa niektorých odborníkov je dokonca najlepšie počkať až do jeho úplného dopulzovania.

„Odborníci sa pri prerušení pupočníka prú o optimálnom čase. Zatiaľ sa zhodli, že je dobré počkať minimálne tri minúty. Ale ani toto odloženie nie je v našich nemocniciach štandardom. Ja sama si myslím, že je omnoho lepšie nechať pupočník dotepať a prerušiť ho až potom. Pre dieťa to má význam z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska,“ hovorí pediatrička MUDr. Marcela Peremská.

„Pupočník sa uzavrie, až keď dieťa dýcha samostatne pľúcami. Ak je bábätko v poriadku, cievy v pupočníku sa zavrú relatívne rýchlo – do piatich minút. Ak dýcha samo, ale nedokonale, aj pupočník dotepáva dlhšie. Prívod krvi z placenty s kyslíkom tak dáva bábätku čas, aby sa rozdýchalo samo bez väčšieho stresu a pocitu dusenia,“ vysvetľuje.

Podľa Peremskej by až potom malo dôjsť k uviazaniu pupočnej šnúry. Ako dlho to potrvá, by zdravotníci mali nechať na samotné dieťatko. „Nie je dôležité dávať do popredia minúty a sekundy, ale nutnosť podpory neprerušovaného kontaktu novorodenca s matkou a celou rodinou. Keď je bábätko v kontakte koža na kožu s matkou a má neprestrihnutý pupočník, tak ho nie je možné nikam odniesť. A dieťa v náručí matky má stabilnejšiu srdcovú činnosť, lepše dýcha a matka mu lepšie reguluje teplotu,“ dodáva pediatrička.

Časť odborníkov radí mať sa na pozore. Niektoré výskumy totiž upozornili na riziko novorodeneckej žltačky následkom dotečenia krvi z pupočníka. „Názory na dotepanie pupočníka sa rôznia, rovnako aj názory na čas na to potrebný. Dotepanie pupočníka má zmysel u predčasne narodených detí, na druhej strane, keď cez pupočník dostane priveľa krvi, pri následnom rozpade krviniek sa z nich uvoľňuje žlčové farbivo, čo sa prejaví ako novorodenecká žltačka. Tá môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu,“ hovorí RNDr.

Miroslav Kubeš, CSc., zakladateľ banky pupočníkovej krvi u nás. Ak však dojčíte, tohto rizika sa podľa Peremskej až tak obávať nemusíte. „Tým, že bábätko dostane viac krvi, je naozaj vyššie riziko novorodeneckej žltačky. Ale v rámci štúdií sa preukázalo, že riziko závažných žltačiek nie je. A ak je dieťatko od začiatku a dobre dojčené, tak sa riziko žltačky znižuje,“ domnieva sa pediatrička.

Aj ďalší lekári odmietajú preventívne okamžité prerušenie pupočníka pre riziko „pretransfúzovania“. Zdanlivo veľké množstvo krvnej transfúzie, naopak, aktivizuje pľúcny obeh, dýchacie svaly, cievy, črevá, pečeň a prietok krvi, ale je dôležité aj pre termoreguláciu novorodeniatka. Dôvodov, kedy s prestrihnutím pupočnej šnúry radšej nečakať, je podľa odborníkov len zopár – ruptúra pupočníka, odoberanie pupočníkovej krvi či potreba resuscitovať, alebo stabilizovať dieťatko.

Váhate, či radšej nechať pupočník dotepať, alebo krv z neho odobrať na prípadné neskoršie účely? Ide to tak aj tak. „Bezprostredne po narodení má dieťa v rukách pôrodník, ktorý ho najskôr otočí tváričkou a bruškom dolu, aby vytiekla plodová voda z úst a nosa, potom dieťa položí na podložku a opäť mu vytlačí z úst zvyšky plodovej vody a prípadne krv z pôrodných ciest. Až potom pristupuje k podviazaniu pupočníka a jeho prestrihnutiu. Vtedy už väčšinou prejde čas potrebný na dotepanie pupočníka. Odber pupočníkovej krvi sa však dá vykonať aj v prípade neskorého podviazania pupočníka, keď sa nechá dotepať. V tomto prípade je odber možno o niečo menší,“ hovorí zástupca firmy na odoberanie pupočníkovej krvi RNDr. Miroslav Kubeš, CSc.

Ak sa pupočník ponechá bábätku dlhšie, doprajete mu terapiu vlastnými kmeňovými bunkami zadarmo. Vedci konštatovali, že doslova príval kmeňových buniek má pozitívny vplyv na funkcie mnohých orgánov ako pľúc, srdca alebo sietnice oka. Okrem krvotvorných kmeňových buniek získava novorodenec s pupočníkovou krvou aj kompletnú výbavu zrážavých faktorov. Ak tieto bunky dokážu zachrániť život, odložené na dlhší čas v mrazničke, prečo by nemali byť prospešné aj pre novorodenca hneď po pôrode?

U predčasne narodených bábätiek, ktorým nie je možné nechať pupočník dotepať, sa môže použiť „milking“. Je to stlačenie pupočnej šnúry rukami pôrodníka tak, aby sa vytlačila krv smerom k dieťaťu a tak sa nahradilo dotepanie.