Večná rodičovská dilema: Kedy dať dieťa do vlastnej izby? Názor odborníkov prekvapí

Každý rodič to cíti inak. Kým niektorí predškoláci ešte spávajú s rodičmi v spálni, iné deti už zvládajú spať vo svojej izbe ešte pred prvým rokom. Vedci teraz prišli s prekvapivým tvrdením, ani jedno nie je dostatočne skoro. Odborníci tvrdia, že dieťa by malo zvládnuť spánok v samostatnej izbe už v prvých mesiacoch života. Dá sa s týmto názorom súhlasiť?

Čítajte aj: 8 vecí, ktoré je dobré vedieť o detskom spánku

Možno to cítite inak, ale výskum odborníkov z Pensylvánskej univerzity zistil, že najlepšie je pre deti a aj pre rodičov odlúčenie do pol roka. Čím skôr bude dieťa spať vo vlastnej izbe, tým lepšie. Samozrejme, všetko závisí aj od okolností, či je dieťa kojené a ako často sa v noci budí. Každá mama si nastaví pravidlá zaspávania a spánku, ktoré vyhovujú nielen dieťaťu, ale aj jej samotnej.

Návod, ako sa vyspať s TOP zásadami spánkovej hygieny

Štúdia pod vedením profesora a pediatra Iana Paula, ktorá sledovala kvalitu spánku detí spiacich a nespiach s rodičmi, však hovorí jasne. Ak drobec spí vo svojej izbe, má dlhší a kvalitnejší spánok a teda aj rodičia. Výskum amerických vedcov počas skúmania 230 rodín zistil, že deti, ktoré spali s rodičmi v izbe dlhšie ako šesť mesiacov, mali horší spánok. Zaujímalo ich, ako rýchlo deti zaspávajú, aká je kvalita a dĺžka ich spánku, či koľkokrát sa za noc zobudia.

Experti zistili, že bábätká, ktoré spali vo svojich izbách už v štyroch mesiacoch, prespali noc o 45 minút dlhšie než ich rovesníci. U ročných detí sa rozdiel ešte zvýšil a dokázali spať aj o 1 hodinu 40 dlhšie v porovnaní s rovesníkmi zdieľajúcimi izbu s rodičmi.

Kedy uložiť dieťa do postieľky? Večnú dilemu vyrieši jednoduchý výpočet

Doterajšie informácie o syndróme náhleho úmrtia (SIDS) strašili rodičov, aby svoje deti nenechávali počas spánku samé minimálne do šiestich mesiacov či až do jedného roka. Podľa výskumníkov však rodičia nemusia mať obavy, pretože SIDS hrozí práve do pol roka dieťaťa a po tomto období už môže spať vo vlastnej izbe. Paradoxne, ak rodičia vyčkávali s presunutím drobca dlhšie, už po roku až dvoch to bolo preň ťažšie. „V tejto dobe sa už u dieťaťa prejavuje separačná úzkosť,” hovorí profesor Paul.

Moderná výchova? Psychológovia vravia o rodičovskom šialenstve

Napokon však treba pripomenúť, že každé dieťa je iné a potreby či spánkové návyky sa u každého odlišujú. Preto je na rodičoch, ako zhodnotia, čo je pre ich deti najlepšie. Základ rodinnej pohody sú vyspaté deti a tiež mama a otec, preto je jedno, či to dosiahnu v samostatnej izbe do pol roka, roka či neskôr.

Môže vás zaujímať: