Takto by mala vyzerať prvá pomoc, keď dieťa prehltne niečo nebezpečné

Detský pneumológ Branko Takáč z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici sa pomerne často stretáva s batoľatami aj s väčšími deťmi, ktoré pri hre, jedení či zo zvedavosti niečo vdýchnu, prehltnú, strčia si do ucha alebo nosa. „Zvyčajne sú to koráliky, drobné diely z hračiek, ale aj kúsky mrkvy, hrášok, kukurica, šupka z ovocia, oriešky, cukríky, rybacie kosti či chlieb. Vyberáme aj baterky, mince či kamienky – tých máme celú zbierku,“ vymenúva.

Aj pacientskych prípadov s diagnózou aspirácia cudzieho telesa má lekár celú zbierku: „Len prednedávnom sme vyberali kúsok jablka z pľúc dvojročného dieťaťa, ktoré k nám prišlo už s komplikovaným zápalom pľúc. Iné dieťa prehltlo dvojcentimetrový kameň. Neprešiel do čreva a odtiaľ stolicou von, zasekol sa v pažeráku, nad žalúdkom. Dieťa sme museli uspať a kameň vytiahnuť cez ústa.“

Pľúcny lekár si spomína aj na 2 sedemročných pacientov: „Chlapec stratil hlas a rodičia s ním po troch týždňoch išli ku krčnej lekárke. Tá ho nevyšetrila, lebo nespolupracoval. O týždeň prišli k nám. Chlapec tvrdil, že ho už dlhšie škriabe v krku, ale nikto tomu nevenoval pozornosť. Vyšetrili sme ho a v hlasivkách sme našli zabodnutý bobkový list z kapustnice. Dievčatko zase dva roky kašľalo. Na röntgene nič nebolo vidno. Až pri počítačovej tomografii sa ukázali trvalé zmeny na pľúcach. Po uspatí sme malej pacientke objavili v pravej hlavnej priedušnici mliečny zub. Asi jej vypadol v spánku, zakašľala a prehltla ho. Rodičia si nič nevšimli. Skrátka, zúbková víla mala v tú noc voľno.“ 

Každý prípad je iný. Niekedy ide o banálnu záležitosť, ktorú vyrieši aj rodič, inokedy o vážny akútny či chronický problém, ktorý skončí u otorynolaryngológa, pneumológa alebo gastroenterológa. Cudzí predmet v uchu či nose sa dá zvyčajne identifikovať ľahko. V dýchacích cestách a v tráviacej sústave to však už ide ťažšie: „Pomerne často sa stáva, že rodič netuší, kedy a čo jeho dieťa vdýchlo či prehltlo a neodhalí to ani röntgenové vyšetrenie. Niekedy predmet vôbec nedokážeme identifikovať,“ objasňuje pneumológ.

Najhoršie sú podľa odborníka potraviny, najmä strukoviny, ktoré vo vlhkom prostredí napučia, zmäknú a veľmi ťažko sa vyberajú. Ich extrakcia, napríklad z priedušnice, je technicky veľmi náročná: „Dvojročné dieťa má priedušnicu s priemerom 5 až 7 milimetrov. V tomto priestore sa pohybujete s trojmilimetrovým fibroskopom a musíte dávať pozor aj na to, aby dieťa mohlo dýchať. Situáciu ešte zhoršuje hlien a opuch sliznice. Zákrok v celkovej anestézii niekedy trvá aj 2, 3 hodiny.“

Špeciálnou kategóriou sú arašidy a vlašské orechy, lebo malé dieťa ich nevie dobre pohrýzť: „Keď sa dostanú do dýchacích ciest, rozdrobia sa na malé kúsky, ktoré sa veľmi zle vyberajú. Okrem toho, pri ich rozpade sa vylučuje kyselina arachidónová, ktorá je najväčším aktivátorom zápalu v dýchacích cestách a môže spôsobiť ‚chemický zápal pľúc’.“

Kamienky alebo plastové diely zo stavebníc – na rozdiel od potravín – tvar nemenia. „Ani skúsený lekár však nezbadá na röntgenovej snímke všetko, niečo proste nevidíme,“ vysvetľuje Branko Takáč. Lepšie sa dajú identifikovať kovové predmety či batérie z hračiek. Sú však nebezpečné z iného hľadiska – kovy korodujú a batérie obsahujú kyselinu chlorovodíkovú, ktorá pôsobí ako žieravina a môže úplne rozleptať okolité tkanivá.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Cudzí predmet v nose svojho potomka si nemusíte všimnúť, kým sa nesťažuje na tlak alebo bolesť. Po čase vás naň môže upozorniť zápach z úst alebo hnisavý zelený výtok z nosa, ktorý signalizuje zápal nosovej sliznice. Príznačné je aj sťažené dýchanie cez jednu nosovú dierku, prípadne krvácanie z nosa. Lekár vyberie cudzie teleso z nosa háčikom, klieštikmi alebo odsávaním. V komplikovanejších prípadoch je potrebný chirurgický zákrok.

V uchu, presnejšie vo vonkajšom zvukovode, sa neraz ocitne aj hmyz či kúsok z vaty. Dieťa sa môže sťažovať na svrbenie či bolesť, horšie počuje. Neskôr sa pridáva výtok, ktorým sa prejavuje zápal kože zvukovodu alebo stredného ucha. Nikdy sa nesnažte predmet z ucha vybrať násilne pinzetou či vatovou tyčinkou. Je lepšie, ak jeho odstránenie necháte na odborníka. Lekár vyšetrí dieťa otoskopom, alebo mikroskopom a podľa nálezu zvolí odstránenie háčikom, pinzetou či výplachom.

Najväčší problém je, keď drobný predmet skončí v dýchacích cestách. Dramatické bývajú najmä akútne stavy. Väčšie teleso môže preniknúť do hrtana, podráždiť hlasivky alebo upchať priedušnicu. V takom prípade hrozí smrť zadusením. „Ak je predmet menší alebo sa rozdrobí, posunie sa nižšie do priedušky, častejšie pravej. Zasekne sa alebo v nej chodí hore-dole ako vo výťahu, pričom dráždi sliznicu. V prípade, že sa prieduška uzatvorí, prestane dýchať daná anatomická časť pľúc, ničí sa pľúcny parenchým a hneď vzniká zápal pľúc,“ upozorňuje odborník.

Príznaky zaregistrujete okamžite. Dieťa začne kašľať, zabehne mu, sipí, dusí sa. Najskôr očervenie, potom zmodrie. Dobré znamenie je, ak nestratilo hlas a kašle. V takom prípade ho búchajte po chrbte a podporujte ho v kašľaní. Ak však nemôže hovoriť, kašle ticho alebo vôbec, lapá po dychu, znamená to, že nemôže dýchať. Okamžite použite Gordonov alebo Heimlichov manéver a volajte záchrannú službu.

Keď dieťa kašle dlhodobo bez zjavnej príčiny, môže to znamenať, že cudzie teleso ostalo v pľúcach a vyvolalo zápal. Zápaly, ktoré sa opakujú aj po preliečení antibiotikami niekoľko mesiacov alebo rokov, pričom predmet sa už nedá niekedy odstrániť, môžu spôsobiť trvalé poškodenie pľúc. Štandardné vyšetrenie sa začína počúvaním zmien pri dýchaní. Ak sú zmeny výraznejšie, lekár vás s dieťaťom pošle na röntgenové vyšetrenie hrudníka.

Podľa toho, v ktorej časti dýchacích ciest sa predmet zasekol, malého pacienta vyšetrí špecialista bronchoskopicky fibroskopom. Následne sa pomocou vhodných inštrumentov snaží predmet vybrať. Pneumológ vysvetľuje: „Čím je dieťa menšie a čím nižšie prenikne cudzie teleso, tým je zákrok komplikovanejší. Takmer vždy ho musíme uviesť do umelého spánku a zabezpečiť mu dýchacie cesty ako pri operácii.“

V hltane sa zvykne zaseknúť rybacia kosť, steblo trávy, list, šupka, kúsok papiera či väčšie jedlo. Dieťa napína na vracanie, vracia alebo má pocit dusenia. Zvyčajne pomôže, keď mu dáte zjesť niečo suché a tvrdé, napríklad chlebovú kôrku, ktorá predmet strhne a dieťa ho prehltne. Nepokúšajte sa kosť či inú vec vyberať z hrdla pinzetou, mohli by ste dieťa poraniť. Radšej čo najskôr choďte k lekárovi.

Ak cudzie teleso vidí, odstráni ho z krku kliešťami, ak ho nevidí, spraví laryngoskopické vyšetrenie. Potom nežiaduci predmet odstráni pomocou špeciálneho nástroja. Prvým signálom, že sa predmet zasekol v pažeráku, je bolesť, ktorá vznikne pri kŕči okolitého svalstva. Nasleduje dusenie, kašeľ, napínanie na vracanie, vracanie. Dajte dieťaťu prehltnúť kúsok tvrdšieho chleba. Keď to nepomôže, choďte s ním k odborníkovi. Dá mu spraviť röntgen pažeráka, na ktorom zvyčajne vidno aj to, či sa teleso posunulo nižšie do tráviaceho traktu. Ak ide o časť potravy, ktorú nemožno vidieť na röntgene, lekár môže spraviť ezofagografické vyšetrenie. Pacient prehltne kontrastnú látku, teda báriovú kašu. V komplikovanejších prípadoch podstúpi dieťa ezofagoskopické vyšetrenie a zákrok v celkovej anestézii.

Niekedy sa teleso nedá z pažeráka vybrať, prípadne sa posunie nižšie v tráviacom trakte, teda do žalúdka alebo až do čriev. V takom prípade lekár spraví kontrolné röntgenové vyšetrenie, ktorým overí polohu predmetu. Potom už musíte len čakať, či ho organizmus do siedmich až desiatich dní vylúči. Budete dieťaťu pripravovať vysoko zvyškovú stravu a sledovať každú stolicu.

Ak sa predmet v stolici neobjaví, dieťa sa sťažuje na bolesti brucha, má zápchu, nafukuje ho, má teploty, čo najskôr navštívte chirurga. Branko Takáč apeluje na rodičov, aby dávali na svoje ratolesti väčší pozor. „Venujte sa dieťaťu pri hre aj pri jedení. Kŕmte ho na stoličke, nie v pohybe, hoci je to niekedy jednoduchšie. Naštudujte si prvú pomoc, aby ste vedeli reagovať v kritickej situácii. Ak ide o akútny prípad, alebo nie ste si istí, čo najskôr zavolajte záchrannú službu. Keď problémy s dýchaním, kašľom alebo iné ťažkosti dieťaťa pretrvávajú, vyhľadajte pediatra, ktorý vás pošle k detskému špecialistovi,“ uzatvára.