Chystáte sa lyžovať? Pripravte na záťaž svoje nohy

Pri zjazdovom lyžovaní, snoubordovaní či korčuľovaní sa do pohybu zapájajú najmä stehenné a lýtkové svaly. Najčastejšou chybou rekreačných športovcov je, že sa rovno od počítača vyberú na extrémnu zjazdovku Lyžovačka si vyžaduje prípravu. Na posilnenie hlavných svalových skupín vám postačia klasické cviky, ktoré poznáte zo základnej školy.

Postavte sa do širšieho stoja rozkročného, dajte si ruky vbok a preneste váhu na pokrčenú pravú nohu. V krajnej polohe vydržte zopár sekúnd a cvičte na druhú stranu. Opakujte aspoň desaťkrát. Z rovnakého postoja prejdite do mierneho podrepu. V ňom môžete variť aj umývať riad. Na snoubord či korčule vás pripravia aj klasické výpady. Môžete ich robiť kdekoľvek. Opakujte ich aspoň dvadsaťkrát každou nohou.

Nezabúdajte ani na precvičenie chrbtového svalstva. Ľahnite si na chrbát a rozpažte. Pokrčené nohy preložte na pravú stranu a hlavu zároveň vytočte doľava. To isté zopakujte aj na druhú stranu. Pomôže aj vytáčanie trupu v sede. Pravú nohu nechajte na zemi a preložte cez ňu pokrčenú ľavú nohu. Potom vytočte trup doľava. Pravou rukou sa zaprite o koleno ľavej nohy. Ľavou kopírujte pohyb.

Kým si ráno zapnete lyže, doprajte si niekoľko klasických strečingových cvikov. Rozcvičku môžete absolvovať aj priamo na svahu, najmä vzedy, keď sa naň presúvate autom. Zahriate telo je prispôsobivejšie. Postačí, keď pošúchate lyžami po snehu, akoby ste bežali na mieste. K tomu pridajte krúženie rukami či vytáčanie trupu do strán. Pohyby robte pomaly, ale plynulo. Postupná záťaž platí aj pre samotné lyžovanie. Najprv si vyberte jednoduchšiu trať. Pri zjazdovom lyžovaní vás môže prekvapiť zľadovatený terén, pozor treba dávať aj na tých, čo jazdia vedľa vás.

Jednoduché cvičenie by ste si mali dopriať po každej čajovej prestávke v horskej chate či po dlhšom státí v rade a po jazde lanovkou. Na konci lyžiarskeho dňa si opäť dajte strečing. Ak ste na týždennej dovolenke, pokojne si po niekoľkých dňoch doprajte masáž. Na škodu nie je ani jeden voľnejší deň.

K zraneniam dochádza často pri prvej a poslednej jazde, keď sú lyžiari menej koncentrovaní. Pri páde je najviac ohrozené koleno. Je to komplikovaný a zároveň najmenej chránený kĺb. Pri akomkoľvek náraze alebo podvrtnutí sa môže stať, že vám praskne meniskus, poškodí sa chrupavka, natiahne alebo roztrhne sa postranný, zadný alebo predný krížový väz. Keď spadnete na lyžiach a v kolene vám pukne, zranenie nepodceňujte. Neliečené „drobnosti“ môžu rokmi vyústiť do bolestivého ochorenia kĺbov.

Najčastejšie si pád na lyžiach odnesie predný krížový väz. Málokedy sa natiahne, väčšinou sa pretrhne. Zranenie sa nemusí prejaviť priamo na svahu, ale až dodatočne. Keď však bolo poškodené koleno, väčšinou vám do večera opuchne a objavia sa bolesti. Na základe presného opisu udalosti a klinického vyšetrenia lekár stanoví diagnózu, ktorú potvrdí magnetickou rezonanciou. Poškodenie mäkkých častí kolena, napríklad aj menisku, na röntgenovej snímke neuvidíte.

Po páde vás môže začať trápiť aj meniskus. Poškodenie chrupavkovitých útvarov sa prejaví nepríjemnou bolesťou. Pocítite ju väčšinou pri chôdzi po schodoch. Objaviť sa môže aj úplné zablokovanie kolena a opuch. Poškodenie menisku nezanedbávajte. Odlúpené čiastočky môžu poškodiť chrupavku. Operácia, pri ktorej sa obstrihá poškodená časť, prípadne sa meniskus úplne odstráni, sa opäť vykonáva artroskopicky. Zákrok trvá približne pol hodiny a je to jednodňová chirurgia. Na kolene vám po ňom ostanú len dva malé vpichy. Namiesto sadry, ktorou sa spevňovalo v minulosti koleno po klasickej operácii, budete mať po artroskopii na nohe ortézu.

O tom, či po operácii a rehabilitácii musíte na svah chodiť s ortézou, rozhodne ortopéd, ktorý vám ju aj predpíše. Jej nosenie či nenosenie závisí od stability kolena a sily okolitého svalstva. Po plastike väzov a dôkladnej rehabilitácii nie je pri rekreačnom športovaní povinná. Vhodnejšia je v prípadoch, keď pacient nepodstúpil operáciu a koleno je nestabilné.