Anna takmer zomrela na anorexiu: Vážila iba 25 kíl
22. 10. 2013, 8:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 14:43)

Zdroj: Profimedia.sk
Anna McVicarová dúfa, že fotky jej vychudnutého tela budú inšpirovať ostatné dievčatá a ženy, aby vyhľadali pomoc, ak trpia poruchami príjmu potravy. Sama takmer kvôli anorexii zomrela.
Keď je Anna McVicararová na javisku s kapelou, vyzerá ako správna rockerka – krásna, silná a situáciu má pod kontrolou. Ale fotky toho, ako sa na nej podpísalo hladovanie, sú svedectvom pekla, ktorým si prešla. Päť rokov po tom, čo opustila nemocnicu, ich odhalila, aby si aj iné dievčatá a ženy uvedomili, že bojovať sa dá a treba vyhľadať pomoc.
Nič, len anorexia
Anna, 22 rokov, pre dailyrecord.co.uk povedala: „Je to beh na dlhú trať, ale som šťastná a zdravá. Som na seba pyšná. Pri pohľade na tie fotky si hovorím, že to nemôžem byť ja. Ale kedysi som si myslela, že som tlstá a musím schudnúť. Od desiatich rokov bola v mojom živote len anorexia. Bola som posadnutá počítaním kalórií, chudnutím a cvičením.“
Ako cieľovú váhu si dala 20 kilogramov. V najhoršom období svojho života pri výške 160 centimetrov vážila 25 kilogramov. Prežila zlyhanie srdca, trpela preležaninami a osteoporózou. Jej index telesnej hmotnosti (11,2) bol klasifikovaný ako silná podvýživa, výrazne pod zdravým rozmedzím 18,5-24,9.
Za desať rokov strávila dva a pol roka v nemocnici. „Nikdy som si nemyslela, že sa cez to dostanem, ale chcem, aby aj ostatné dievčatá vedeli, že sa to dá zvládnuť a netrvá to večne. Aj iní ľudia sa zotavili a veria si,“ dodáva Anna nádej.
Úzkosť a panika
Anna verí, že tento problém spôsobila úzkosť pri nástupe na druhý stupeň. Trpela záchvatmi paniky a bývalo jej zle, a tak si povedala, že keď nebude jesť, nebude ani zvracať. Obmedzila sa teda v jedle. „Dala som si pol sušienky na raňajky, obed v škole som vyhodila, a zakaždým som na večeru zjedla menej a menej,“ spomína si Anna.
Rozrušená matka Catherine a otec Jim sa snažili, aby presvedčili svoju dcéru k jedlu. Aj tak však skončila v nemocnici. Lekári jej dávali len dva týždne života. Anna bola napojená na infúzie, vďaka čomu dostávala výživné tekutiny priamo do žalúdka. Pomaly sa dostávala na normálnu váhu. Jej rodičia a lekári sa tešili, no Anna bola vydesená z priberania.
Pomoci sa jej dostalo aj na psychiatrii v Glasgowe, kde strávila osem mesiacov. Celý čas ju sledovali, aby sa správala zdravo. Sama bola len v sprche, kde skákala, a večer robila 3000 brušákov. Len, aby príliš nepribrala.
Ďalší pokus o liečbu
„Som jedináčik, čo všetko zhoršilo. Bolo to peklo pre mojich rodičov. Ale nerozumela som im, keď hovorili, že ak nepriberiem, zomriem. Myslela som si, že som v poriadku,“ spomína si na ťažké obdobie mladá žena.
Vo veku 16 rokov skončila u špecialistu na súkromnej nemocnice v Huntercombe Edinburgh, kde strávila desať mesiacov. Štyri týždne žila len na vode, no aj tak mala dosť energie na cvičenie. Anorexia jej vraj dodávala adrenalín. Srdce už nevládalo a Anna bola na invalidnom vozíku, no aj tak cvičila.
Zlom nastal pri kolapse. Anna bola v bezvedomí dvadsať minút, a jej telo nezvládalo po rokoch podvýživy bojovať. Keď sa prebudila, povedala si, že už tým nikdy nechce prejsť. Nabrala váhu a teraz je na hodnote 60 kíl a užíva si chutné jedlo.
Cvičí zumbu, no jej fitness režim je stále pod kontrolou. Sebavedomie jej podporil aj spev v kapele s pevnou fanúšikovskou základňou v Glasgowe, Edinburghu a Ayrshire. „Keď som začala spievať, všetky moje obavy sa rozplynuli. Nemyslím na to, ako vyzerám. Mám aj zlé dni, ale už nikdy sa nechcem vrátiť tam, kde som bola. A chcem, aby aj ostatné dievčatá vedeli, že sa dá nad anorexiou vyhrať,“ dodala Anna.