Vyhnite sa depresii! V noci urobte jednu dôležitú zmenu

Nedostatok spánku nevplýva len na kognitívne funkcie mozgu a nepretavuje sa len v spomalených reakciách. Jeho chronický nedostatok, a to hovoríme o spánku pravidelne kratšom ako 5 hodín, môže priniesť zlé duševné zdravie. Tak naznačuje nový výskum publikovaný v časopise Nature Translational Psychiatry.

Súvislosť medzi nedostatočným spánkom a zlým duševným zdravím je dávno dobre známa, ale doteraz nebolo jasné, ktorý z týchto problémov býva prvý. Výskum, ktorý viedla Odessa Hamiltonová, doktorandka na UCL, bol založený na genetických údajoch od 7 146 respondentov z anglickej Longitudinálnej štúdie starnutia. Naznačuje, že spánok sústavne kratší ako 5 hodín, môže byť predzvesťou vzniku príznakov depresie. Dĺžka spánku aj depresia sú pritom čiastočne dedičné. Už skorší výskum, podľa The Guardian ukázal, že depresia je dedičná približne z 35 %, a že genetické rozdiely predstavujú 40 % odchýlky v dĺžke spánku.

„Máme tu tzv. scenár sliepky alebo vajca medzi suboptimálnym trvaním spánku a depresiou. Často sa vyskytujú súčasne, ale to, čo prichádza skôr, je do značnej miery nevyriešené. Pomocou genetickej náchylnosti na ochorenia sme zistili, že spánok pravdepodobne predchádza depresívnym symptómom, a nie naopak,“ povedala Odessa Hamiltonová.

Pri hlbšom skúmaní genetických a zdravotných údajov vedci zistili, že u osôb geneticky predisponovaných ku krátkemu trvaniu spánku sa v priebehu štyroch až dvanástich rokov s väčšou pravdepodobnosťou vyvinuli depresívne príznaky. Prekvapivo však neplatil opačný scenár - genetická predispozícia na depresiu vedúca k problémom so spánkom.

Už ste počuli náš podcast?

Účastníci štúdie, ktorí v priemere spali sedem hodín denne, odhalili znepokojujúci trend. Viac ako 10 % z nich spalo na začiatku štúdie menej ako päť hodín denne a na konci štúdie ich počet vzrástol na viac ako 15 %. Okrem toho sa podiel účastníkov klasifikovaných ako účastníci s depresívnymi príznakmi zvýšil z 9 % na 11 %.

Čísla hovoria sami za seba: u osôb, ktoré spali menej ako päť hodín, bola 2,5-krát vyššia pravdepodobnosť výskytu depresívnych symptómov, zatiaľ čo u osôb s depresívnymi symptómami bola pravdepodobnosť krátkeho spánku o tretinu vyššia. Je to začarovaný kruh, ktorý môže ovplyvniť kohokoľvek a kdekoľvek.

Aj keď sa tieto zistenia môžu zdať skľučujúce pre tých, ktorí zápasia s poruchami spánku, Odessa Hamiltonová zdôrazňuje, že ani zlý spánok, ani depresia by sa nemali považovať za nevyhnutný dôsledok. Naopak, výskum zdôrazňuje kľúčovú úlohu spánku pri udržiavaní dobrého duševného zdravia.

Hamiltonovej rada je jednoduchá, ale zásadná: uprednostnite spánok a vyhnite sa jeho odkladaniu. Uvedomujúc si vzájomné pôsobenie genetiky a prostredia tiež poznamenala: „Gény nabije zbraň a prostredie stlačí spúšť. Možno ste na to geneticky predurčení, ale môžete podniknúť kroky na zmiernenie tohto rizika.“ Dobrý spánok môže byť kľúčom k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu.