Vierka Ayisi: Nemusíte čakať, kým vás život zhodí na kolená

„Mindfulness znamená uvedomovanie si prítomného okamihu. Je to o tom, byť si vedomý svojich činností, rozhodnutí a toho, ako naše každodenné voľby ovplyvňujú náš život,“ vysvetľuje mentorka a inštruktorka jogy Vierka Ayisi. Učí nás to, aby sme boli viac prítomní vo všetkom, čo robíme, ako sa rozhodujeme a kým sa obklopujeme. Mindfulness nie je len o uvedomovaní si svojich myšlienok a pocitov, ale aj o tom, aký vplyv máme na svet okolo nás, prírodu a životné prostredie. Všetky tieto maličkosti podľa Vierky Ayisi formujú našu realitu.

Meditáciou sa vieme podľa Vierky Ayisi zameriavať aj na iné aspekty bytia, ako len na to aby sme sa stávali vedomejšími samých seba. Veľakrát je to aj o tom, aby sme sa spájali s niečím mimo nás. Niekto sa spája s vesmírom, energiou, prírodou. Takže nie je to len o tom uvedomovaní si seba, meditácia môže byť všestranná. Ide o techniku, ktorá nám pomáha upokojiť myseľ a zamerať sa na niečo konkrétne, ako je ticho, naše dýchanie alebo príjemná vizualizácia. Je to spôsob, ako zastaviť neustály tok myšlienok a dostať sa do stavu pokoja. Kým mindfulness nás podporuje v tom, aby sme boli prítomní v každodenných činnostiach a rozhodnutiach, meditácia slúži ako nástroj na dosiahnutie hlbšieho pokoja a lepšieho sebauvedomenia.

Čo nám to vlastne dá? „Mindfulness má obrovský prínos pre naše duševné a fyzické zdravie. Čím viac sa zameriavame na svoje pocity a vnútorný svet, tým lepšie dokážeme počúvať svoje telo a dušu. Keď sa napojíme na svoje vnútro, začneme si všímať jemné signály, ktoré nám telo posiela. Tieto signály nám môžu pomôcť vyhnúť sa situáciám, vzťahom alebo priateľstvám, ktoré nám nesedia a sú pre nás škodlivé. Uvedomíme si, že naše telo a nervová sústava fungujú ako vysielače, ktoré nám poskytujú dôležité informácie o tom, čo je pre nás dobré a čo nie.“

„Samozrejme, nemôžeme sa vyhnúť aj negatívnym veciam, ktoré nám život prinesie. Niekedy prídu ťažké chvíle, ktoré nás zasiahnu, a to je úplne v poriadku. Avšak práve vďaka mindfulness sa vieme lepšie pripraviť na náročné situácie. Naučíme sa vnímať ťažké momenty s väčším vnútorným pokojom a vysporiadať sa s negatívnymi zážitkami. Venovanie pozornosti svojmu vnútornému svetu nám pomáha nielen budovať silnejšie základy, ale aj zvládať životné výzvy s väčšou ľahkosťou.“

„Ak chcete začať s mindfulness, prvým krokom je pochopiť, čo to vlastne je,“ vysvetľuje Vierka Ayisi. „Je dôležité naštudovať si teóriu, porozumieť tomu, ako tento koncept funguje, čo je jeho cieľom a ako môže pozitívne ovplyvniť naše zdravie. Ale štúdium je len začiatok. Skutočná zmena prichádza až pravidelnou disciplínou – a to platí pre všetko, či už ide o pohyb, meditáciu, stravu, alebo čokoľvek v čom sa chceme zlepšiť. Pravidelná prax je kľúčová, pretože len tak si vytvoríte nové návyky a zmeny, ktoré vám pomôžu.“

 „Začnite jednoducho – venujte viac pozornosti svojim denným rutinám. Od chvíle, keď ráno otvoríte oči, až po moment, keď večer zaspávate,“ radí Vierka Ayisi. Hovorí, že veľakrát počas denných aktivít, rutín, práce a všetkých zodpovedností robíme veci mechanicky, bez toho, aby sme si uvedomovali, čo sa deje okolo nás. „A mindfulness je práve o tom – prepnúť z tohto automatického režimu na vedomé rozhodovanie. Začnite si všímať malé veci – ako sa cítite, čo cíti vaše telo, akí ľudia vás obklopujú a či vám to vyhovuje. Zamyslite sa nad tým. Keď prejdete z polorobotického stavu do prítomného vnímania, začnete vytvárať zvyky, ktoré vám pomôžu byť viac vedomý a prítomný v každodennom živote.“

„Najväčšie prekážky pri praktizovaní mindfulness sú úplne ľudské veci“ hovorí Vierka Ayisi. Prvou z nich je tendencia nasledovať spoločenský trend a robiť veci len preto, že to robia všetci ostatní. To nás môže viesť k tomu, že sa zacyklíme v návykoch, ktoré nám neprospievajú, len preto, že sú považované za „normálne“. Ďalším problémom je nedostatok zvedavosti– necítime potrebu pýtať sa „prečo je to tak“ a „ako sa to stalo“. Keď sa ale začneme pýtať na zmysel života, čo tu vlastne robíme a kam smerujeme, začíname prebúdzať hlbšie pochopenie, a tým aj mindfulness.

Veľakrát sa podľa Vierky Ayisi začneme meniť až vtedy, keď nás život poriadne nakopne – keď sa stane niečo zlé a my sa zrazu cítime otrasení. Až potom hľadáme nové cesty, nové návyky a nové spôsoby, ako žiť. Avšak na zlepšovaní seba môžeme začať pracovať aj vtedy, keď sa cítime šťastní, spokojní a zdraví. „Nemusíme čakať, kým nás život doslova zhodí na kolená, aby sme vykonali zmenu – môžeme začať hneď, malými krokmi, každý deň, už dnes večer alebo zajtra ráno,“ konštatuje Vierka Ayisi. Hovorí, že v dnešnej dobe máme všetko na dosah ruky, nemusíme sa veľa namáhať, aby sme získali informácie. Takže je ľahké sa zastaviť na povrchu a nemyslieť na hlbšie veci.

Naša myseľ je predopaminovaná, máme radi rýchle výsledky a jednoduché riešenia. Často máme pocit, že s nami je všetko v poriadku a to ostatní robia niečo zle. Ale kľúčom je priznať si, že všetko, čo sa nám v živote deje – aj to dobré, aj to zlé – si do istej miery vytvárame sami. Môžeme ovplyvniť, ako reagujeme na to, čo prichádza, a aj to, ako sa z týchto skúseností poučíme.

Vierka Ayisi vysvetľuje, že keď sa cítime pod stresom, náš nervový systém začne fungovať v režime „útok alebo útek“. Telo začne reagovať automaticky – srdce začne biť rýchlejšie, zreničky sa rozšíria a pociťujeme napätie. Niekedy situácia nemusí byť reálna, už len tá myšlienka na to nám dokáže spôsobiť stres. A presne tu prichádza mindfulness. Ak sa dokážeme vedome sústrediť na svoje dýchanie alebo na to, čo sa deje okolo nás, môžeme prepnúť náš „bojový režim“ do relaxačného módu, čo je vlastne naše prirodzené upokojenie. Samozrejme, dýchanie je len začiatok – pre úplné uvoľnenie je treba viac techník, ale mindfulness je rozhodne jednou z nich.

Pravidelnou praxou sa vieme so stresom vysporiadať. Keď nie sme pod stresom, meditácia alebo afirmácie môžu pomôcť upokojiť našu myseľ. „V situáciách, kedy sme naozaj veľmi nahnevaný, vytočený, rozzúrený až agresívny, nemáme chuť si sadnúť do meditačného sedu a zamýšľať sa nad prírodou a kvetinami, môžeme sa upokojiť aj pomocou meditácie, no v reálnych stresových chvíľach nám môže pomôcť aj fyzická aktivita.“ Ak sa cítime vystresovaní, naše telo potrebuje pohyb, pretože pre telo z hľadiska hormonálnych a chemických reakcií je nemožné ostať v pokoji. Kľúčom je naučiť sa regulovať reakcie na svoje emócie a stres v aktuálnej chvíli stresového napätia.

Dýchanie berieme ako samozrejmosť, ale v skutočnosti je to jeden z najdôležitejších procesov v našom živote. Paradoxne, väčšina z nás si ani neuvedomuje, či dýcha správne – alebo či vôbec dýcha dostatočne hlboko. A tu prichádza mindfulness, kde sa dýchanie stáva nástrojom na upokojenie mysle a tela. „Keď sa cítite v strese, môžete využiť špeciálne techniky dýchania, tak pocítite, ako sa váš nervový systém upokojuje. Dýchanie je taktiež kľúčové pri joge a meditácii – pomáha nám sústrediť sa a kultivovať vnútorný pokoj. Je to niečo, čo môžeme využiť kedykoľvek – pri športe, joge, alebo aj pri bežných činnostiach. Správne dýchanie predlžuje náš výkon, či už ide o plávanie, beh, alebo silový tréning. Aj keď sa možno nevenujete meditácii, vedomé dýchanie môže byť vašou tajnou zbraňou, ako zlepšiť svoju fyzickú aj mentálnu pohodu – a to všetko len tým, že sa na chvíľu sústredíte na to, čo za normálnych okolností robíme automaticky.“

Keď sa rozhodneme venovať svojmu telu, mysli a duši, nezáleží na tom, koľko času máme – dôležité je, že to robíme. „Ak máte len 5 minút ráno a večer, využite ich! A ak máte šťastie a môžete si dopriať 20 minút, super!“ hovorí zakladateľka Inspirit programu. Pre začiatočníkov je lepšie začať s krátkymi časovými úsekmi, aby sa telo naučilo zostať nehybné a myseľ koncentrovaná. Dôležité je vytvoriť návyk, aj keby to malo byť len na pár minút. Ak to robíme pravidelne, je to lepšie ako nič. A keď už máte trochu skúseností, môžete si dovoliť aj dlhšie meditácie. „Keď sa do toho dostanete, meditácia je taká príjemná, že sa vám nechce skončiť. Takže čas, ktorý do toho dáte, záleží na tom, ako sa cítite a aké máte skúsenosti.“

„Jedno staré príslovie hovorí, že ak máte v živote trošku času, venujte sa meditácii aspoň 10 minút denne. A ak nemáte čas vôbec a ste pracovne vyťažení a časovo zaneprázdnení, tak aspoň dve hodiny!“ (smiech) Ale vážne, tí, ktorí sú veľmi zaneprázdnení, by mali meditovať ešte viac, pretože čím viac stresu a tlaku máme, tým viac potrebujeme regeneráciu. Dlhšia meditácia vám pomôže ukľudniť myseľ a dušu, a tým sa vrátiť do života s väčšou energiou. Takže, aj keď máte len pár minút, nezabúdajte – každá chvíľa sa počíta!

Mindfulness sa dá praktizovať aj počas bežných činností, ako je chôdza alebo jedlo. „Dôležité je byť prítomný vo všetkom, čo robíme. Čím viac si uvedomujeme svoje činnosti a prostredie, tým viac sa prepojíme s prítomným okamihom. Pri jedle môžeme venovať pozornosť tomu, čo jeme, vnímať chute a vône, ktoré nám prinášajú spokojnosť a vychutnávať si moment v plnej prítomnosti.

Mnohé z toho, čo bolo kedysi považované za duchovné a iba teóriou, dnes je už potvrdené vedou. V posledných rokoch stále viac a viac výskumov potvrdzuje, že techniky ako meditácia, joga či mindfulness majú reálny vplyv na naše psychické zdravie. Tieto techniky myslenia, ktoré sa kedysi považovali za duchové či ezoterické, sú dnes v oblasti vedy a medicíny uznávané pre svoje pozitívne účinky. „Nielenže to ovplyvňuje našu psychiku, ale naše emócie majú priamy dopad na telo a naopak.“ Zjednodušene povedané – keď sme psychicky v pohode, aj naše telo to cíti. A keď máme problémy s telom, naše myslenie sa tiež zhoršuje.

„Nemusíme vidieť zmenu hneď po týždni alebo dvoch, ale ak to robíme pravidelne, po pár mesiacoch zrazu uvidíme, ako sa náš život mení,“ hovorí certifikovaná inštruktorka jogy. Aj malá, ale pravidelná zmena, môže mať obrovský dopad na náš život. A to platí nielen v pozitívnom, ale aj v negatívnom smere. Každý návyk, na ktorý sa sústredíme – či už pozitívny alebo negatívny – nás buď posúva k lepšiemu životu plnému zdravia a spokojnosti, alebo nás to môže potiahnuť smerom k deštruktívnym návykom. Základ je v našich rukách: „Záleží len na nás, ako si vytvoríme svoju vlastnú cestu – a to každý deň, malými krokmi.“