Strach, úzkosť aj odmietnutie: Prečo nie je ľahké priznať svoju orientáciu

O tom, že homosexualita alebo transexualita sú prirodzenou súčasťou ľudskej rozmanitosti, dnes odborníci nepochybujú. Psychológ Martin Takáč v relácii Talky so Šlacim vysvetľuje, že ešte v minulom storočí boli tieto identity považované za psychické poruchy. Dnes už to neplatí. „V roku 1973 bola homosexualita vyškrtnutá zo zoznamu psychických porúch, a v roku 2022 to isté postihlo aj transexualitu,“ hovorí.

Dôraz sa kladie na individualitu vývinu sexuálnej identity, ktorá nie je niečím naučeným, ale je človeku vrodená. Pokusy o jej zmenu – často označované ako „terapie“ – mali katastrofálne následky. „Po konverznej terapii mali ľudia dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že spáchajú samovraždu,“ pripomína Martin.

Coming out – teda zverejnenie vlastnej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity – často znamená obrovský psychický tlak. LGBTI+ ľudia sa musia denne vyrovnávať s predsudkami, stereotypmi a niekedy aj s otvorenou nenávisťou. Psychológ Martin potvrdzuje, že u klientov z tejto komunity pozoruje častejšie výskyt depresie, úzkosti, ale aj pocit izolácie a obavy o bezpečnosť.

„Obzvlášť od roku 2022, keď sa stala tragédia na Zámockej, je medzi ľuďmi z komunity zvýšený pocit strachu,“ vysvetľuje. Coming out je tak oveľa viac ako len „oznámenie“. Môže byť existenčným aktom, ktorému predchádza dlhé obdobie vnútorného zápasu a neistoty.

Nie je žiadny „správny“ čas na coming out. Psychológ zdôrazňuje, že je to čisto individuálne rozhodnutie. Niektorí ľudia ho neurobia nikdy, iní zvolia postupné kroky. „Pred samotným coming outom navonok predchádza taký vlastný vnútorný, také vlastné uvedomovanie,“ uvádza odborník.

Pripomína, že obavy z odmietnutia – najmä zo strany rodiny – môžu byť obrovské a oprávnené. Aj preto odporúča mať pri sebe počas coming outu dôveryhodnú osobu, prípadne odborníka, ktorý pomôže situáciu zarámcovať a odpovedať na otázky, ktoré môžu zo strany blízkych prísť.

Aj keď nie všetky coming outy prebehnú hladko, Martin zo svojej praxe vníma, že v rodinách skôr nastupuje fáza šoku, popretia a postupného prijatia než úplné odmietnutie. „Často to tí rodičia už dávno aj, ak nie úplne vedia, tak tušia,“ opisuje.

Prijatie teda môže byť proces, nie jednorazová udalosť. Dôležité je preto dať tomu čas a nepristupovať k blízkym s očakávaním okamžitého pochopenia. V niektorých prípadoch sa opora nachádza skôr mimo rodiny – v komunite či medzi priateľmi, ktorí vedia byť zdrojom bezpečia a prijatia.

Sociálne siete sú pre LGBTI+ ľudí dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane ponúkajú platformu na vyjadrenie a hľadanie podpory, na druhej strane však vystavujú zverejnené identity riziku nenávisti a kyberšikany. „Niekedy sú to normálne výzvy na lynč, na vraždenie,“ opisuje Martin extrémy z online prostredia. Preto neodporúča začínať coming out verejným príspevkom. Lepšie je ísť cez postupné kroky – najprv povedať dôveryhodnej osobe, neskôr širšiemu okruhu ľudí. A aj to len vtedy, keď je na to človek pripravený.

A čo môžeme ako priatelia či rodina urobiť, ak vidíme, že niekto z našich blízkych prechádza coming outom alebo má duševnú krízu spojenú s identitou? „Tá podpora, takéto povzbudzujúce slovo, ale hlavne validizácia tých emócií – čiže uznanie, že sa môžu cítiť aj zle – to je najdôležitejšie,“ vysvetľuje psychológ. Netreba dávať nevyžiadané rady ani pôsobiť ako amatérsky terapeut. Úplne stačí, ak človeku ponúkneme ucho na počúvanie, pochopenie a najmä – že ho budeme prijímať takého, aký je.

Čo sa ešte vo videu dozviete:

Už ste počuli náš podcast?