Slovenskí doktori dokážu pomôcť. Pacient musí urobiť jednu základnú vec

Naozaj to nie je ako kedysi, svet sa zmenil a chtiac nechtiac, musíme tomu prispôsobiť aj naše potreby a povinnosti. Na jednej strane blaho, veľký výber priemyselne spracovaných potravín, motorizácia, čoraz viac roboty, domácnosť a na druhej strane nedostatok času venovať sa vlastnému telu a zdraviu, si pýtajú svoju daň vo forme ochorení v čoraz mladšom veku.

Mnohé z ochorení, ktoré najviac trápia slovenskú populáciu sú však preventabilné. Sú odvrátiteľné, včas odhaliteľné a zvyšovanie povedomia o nich značne prispieva k lepšej kvalite našich životov.

V rámci Týždňa prevencie sa vybraní slovenskí doktori odhodlali pripraviť prezentáciu, v ktorej na každý jeden deň pripadla jedna medicínska oblasť, v rámci ktorej je možné prevenciou odhaliť ochorenia v skorom štádiu a pracovať na ich správnom liečení a vyliečení.

Každá oblasť dostala „svoj deň“ a svojho odborného garanta v osobe významného lekára z danej špecializácie. Viac podrobných informácií sa nachádza na internetových stránkach tyzdenprevencie.sk a kapitolyozdravi.sk. Je na každom z nás, ako sa postavíme k vlastnému zdraviu.

„Mnohí z nás bojujú s nepravdivými informáciami, s ktorými prichádzajú pacienti do ordinácií. Neraz sa dožadujú liekov, vyšetrení alebo už prídu s diagnózou, ktorú si určia podľa Google,“ uviedla hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo, MUDr. Adriana Šimková. Tento fenomén doby potvrdzujú aj ostatní špecialisti.

Okrem toho pani doktorka Adriana Šimková odkázala pacientom, že „prísť na prevenciu včas sa naozaj oplatí, čím skôr, tým lepšie, pretože môže zachrániť život.“ Zdôraznila, že to má veľké ALE. Pacient skutočne musí prísť za tým doktorom do ambulancie, bez toho to nejde. „Prím hrajú kardiovaskulárne choroby, keďže Slovensko je štatisticky naozaj v najhorších číslach, čo sa týka kardiovaskulárnych chorôb. A je niekedy tragédia a to hovorím aj o diabete, že máme všetky možnosti, veľmi dobrú diagnostiku a liečbu a niekde je chyba, prečo máme také zlé štatistiky. Je to v nás, je to v pacientoch, je to v našom prístupe,“ dodala doktorka Adriana Šimková s tým, že všeobecný lekár dokáže odhaliť metabolické, onkologické aj hematologické choroby a čo je dôležité, aj osteoporózu.

Od marca 2023 môže všeobecný lekár môže odosielať pacienta aj na denzitometrické vyšetrenie. „Všeobecný lekár môže spraviť pre pacienta veľmi veľa, ale dôležité je, aby pacient prišiel do ambulancie,“ dodala Šimková a podotkla, že všeobecný lekár môže niekedy dať spraviť viac vyšetrení ako špecialista, a to napríklad vyšetrenie stolice na okultné krvácanie, ktoré sa robí v rámci preventívnej prehliadky a je plne hradené poisťovňou od 40 roku života.

Očkovaniu v rámci Týždňa prevencie patrí piatok. Prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti prof. Zuzana Krištúfková, hovorí: „Očkovanie patrí medzi najvýznamnejšie objavy medicíny, ktorému vďačíme za záchranu veľkého počtu životov. Vďaka očkovaniu dnes na Slovensku nepoznáme mnohé závažné infekčné ochorenia. Je dôležitou súčasťou prevencie. Treba vyvinúť všetko úsilie na udržanie vysokej zaočkovanosti a tým aj kolektívnej ochrany. Okrem povinných očkovaní majú dnes veľký význam aj očkovania, ktoré tiež zachraňujú ľudské životy, ako je napríklad očkovanie proti ľudskému papiloma vírusu (HPV), proti meningokokom a kliešťovej encefalitíde, pretože sezóna kliešťov sa už začala.“

Pondelky v týždni projektu patria kardiovaskulárnym ochoreniam. „V rámci týždňa prevencie sa zameriame aj na hypertenziu, pretože práve na tú trpí celosvetovo približne 1,13 miliardy ľudí. Na Slovensku je to viac ako 1,3 milióna. Následky nedostatočne liečenej hypertenzie sú najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, aj celosvetovo,“ vysvetlila MUDr. Anna Vachulová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti. Čo je na hypertenzii dôležité: „Určite nie je jedno, akú máte výšku hodnôt krvného tlaku, či ten krvný tlak je vyšší ako 140/90 mm Hg a srdcová frekvencia je viac ako 80 úderov za minútu. Artériová hypertenzia je veľmi ľahko diagnostikovateľné ochorenie. Krvný tlak si môžete odmerať doma čo v práci, ale nie je dôležité si ho len odmerať, ale vyvodiť z toho aj ďalšie konsekvencie. Zamyslieť sa nad sebou, zmeniť svoj životný štýl a v prípade, že je indikovaná návšteva lekára, neotáľať a navštíviť svojho praktického lekára, pretože ten základný manažment je plne v jeho kompetencii,“ uviedla doktorka Anna Vachulová.

Doktorka tiež varovala, že „každý piaty pacient, ktorý navštívil svojho praktického lekára a bol mu zmeraný tlak, ho mal vyšší ako 140/90 mm Hg, hoci o tom vôbec nevedel!“ Artériová hypertenzia či nekontrolovaná srdcová frekvencia stoja na začiatku závažnejších kardiovaskulárnych ochorení, ako je infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda, zlyhanie ľavej komory, arytmie či vznik fibrilácie komôr. „Slovensko má štvrtú najhoršiu mortalitu na infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu ako u žien aj u mužov a to by nás malo priviesť k tomu, aby sme zabránili takýmto odvrátiteľným úmrtiam,“ dodala doktorka Anna Valuchová.

Docent Branislav Vohnout zo Slovenskej asociácie aterosklerózy vyzdvihol úlohu lekárov v tom, že musia pacientom zrozumiteľne vysvetliť riziká. Odporúčané postupy sú potom prenesené už na pacientov a ich angažovanosť je kľúčom k úspechu liečby.

Utorky patria gastroenterologickým ochoreniam, pod odborným dozorom vedúceho lekára gastroenterologického centra Bezručova a prezidenta Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti prof. Tibora Hlavatého. Venuje sa hlavne kolorektálnemu karcinómu, ktorý ohrozuje čoraz viac aj mladšie generácie. „Preventívne prehliadky by mali absolvovať ľudia už pred dovŕšením 50 . roku života,“ dodal profesor.

Streda sa venuje cukrovke. Komplikácií spojených s diabetom je mnoho. K najčastejším patria mozgová príhoda, kardiovaskulárne ochorenia, poškodenie pečene a obličiek, mikro, a makrovaskulárne poškodenia. Prezidentka Slovenskej diabetologickej spoločnosti, doc. Viera Doničová zdôraznila: „Mimoriadne dôležitá je prevencia vo forme racionálneho stravovania, pravidelnej fyzickej aktivity a znižovania stresu. Následne včasná liečba cukrovky dokáže výrazne predĺžiť a skvalitniť život pacientov.“

Témam o imunológii a alergológii pripadol štvrtok a venuje sa im prof. Miloš Jeseňák, primár z Univerzitnej nemocnice z Martina. „Alergické ochorenia predstavujú najčastejšiu formu civilizačných ochorení so stúpajúcim výskytom celosvetovo. Čoskoro sa očakáva, že viac takmer polovica európskej populácie bude trpieť na nejakú formu alergie.“ Približne 250 tisíc pacientov na Slovensku trpí na prieduškovú astmu rôzneho stupňa, pričom u dospelých je to zhruba 5 percent populácie a u detí je to 1 z desiatich detí. „Treba však podotknúť, že časť prieduškovej astmy u detí je prechodná a deti z nej môžu vyrásť, ide však o malé zastúpenie. Máme pomerne veľké množstvo pacientov a presun do nižších vekových kategórií. Dnes je úplne bežné, že dvoj-trojročné deti majú prejavy alergickej nádchy,“ doplnil doktor Miloš Jeseňák a dodal, že 1 zo štyroch Európanov trpí na alergiu rôznej formy a primárnou formou alergie v dospelosti je alergia dýchacieho systému či už v podobe alergickej nádchy alebo prieduškovej astmy.

Z pohľadu prevencie profesor poznamenal, že hoci súčasné možnosti diagnostiky a liečby alergií umožňujú dosiahnuť ochorenie pod kontrolu u väčšiny pacientov, je nevyhnutné zamerať sa na možné nástroje predchádzania vzniku samotných alergií ako aj ich vyliečenia. Na to slúži alergénová imunoterapia, ktorá dokáže výrazne zmierniť alebo až úplne odstrániť alergické prejavy pacienta.

Víkend je pre mnohých nástrahou práve kvôli jedlu. Preto sa soboty venujú témam o obezite pod odborným dozorom garantky doc. Ľubomíry Fábryovej. Téma prevencie, včasnej diagnostiky a včasnej liečby nadhmotnosti/obezity je výsostne aktuálna, pretože jej výskyt nielen v celosvetovej, ale aj slovenskej populácii alarmujúco narastá. Docentka Fábryová dodala: „S jej nárastom zaznamenávane aj vzostup ďalších chronických preventabilných ochorení ako je cukrovka 2. typu, artériová hypertenzia, poruchy metabolizmu lipidov, ochorenia pečene, srdcovo-cievne ochorenia, ale aj nádorové a neurodegeneratívne ochorenia, psychické poruchy.“ Je potrebné myslieť aj na to, že obezitu si deti pravdepodobne „prenesú“ do dospelosti. To znamená zvýšené riziko chorobnosti už v adolescentnom a skorom dospelom veku.

Týždeň zavŕšený nedeľou je metaforicky prenesený do úlohy všeobecných lekárov, ktorí sú kontaktom pacientov v prvej línii. Práve oni môžu jednoduchou preventívnou prehliadkou zachrániť život.

A aká zmena by mala nastať vo vašom živote? Stačí zodpovedať otázku doktorov: „Kedy ste boli naposledy na preventívnej prehliadke?“

Okrem preventívnej prehliadky u svojho praktického doktora, môžete dostať odpovede na svoje najčastejšie otázky aj v rámci Dňa prevencie, ktorý sa uskutoční 13. mája 2023 vo OC Vivo v Bratislave. Príďte si odmerať zdravotné parametre ako prvý krok v prospech svojho zdravia!