Psov netrápia len silvestrovské delobuchy, majú problémy ako my

Operoval sliepku so zlomeným krkom, liečil dostihového koňa s problémami s krčnou chrbticou, riešil skunka s epilepsiou. Jeho najčastejšími pacientami sú ale ubolené psíky s vyskočenými platničkami. Európsky špecialista vo veterinárnej neurológii MVDr. Viktor Paluš, Dipl.ECVN, MRCVS.   

Do vašej ambulancie sa zbiehajú majitelia psov s neurologickými problémami z celého Slovenska. Môže mať pes „hexenšus“ či migrénu?

Samozrejme. Bolesť hlavy či migréna sa prejavuje stuhnutou šijou. Pes drží hlavu dolu a majiteľ vidí, že je nesvoj. Neurologickým vyšetrením, napríklad prehmataním krku a hlavy zistíme, že na to bolestivo reaguje. Môže ísť napríklad o encefalitídu či nádor na mozgu. V Anglicku sme mávali minimálne jednu operáciu mozgu za týždeň. Väčšinou to sú nádory, vrodené cysty, hydrocephalus, krvácanie do mozgu… Ale neurologických problémov je veľa a vyskočené platničky sú celosvetovo najčastejšie.

Takže najčastejšie k vám prichádzajú „seknutí“ psíci?

Najčastejší pacienti s platničkami sú päť- šesťročné jazvečíky, maltézske pinče či pekinské palácové psíky, teda plemená predisponované na chondrodystrofiu, genetický problém s chrupavkami. No nejde o „seknutie“ ako to poznáme u ľudí, kedy vyskočená platnička tlačí na nervy. U psov najprv platnička zdegeneruje, potom dôjde k hernii a stredná časť platničky kontinuálne tlačí priamo na miechu. Preto je to nielen veľmi bolestivé, ale vedie to aj k problémom s chôdzou. Ak dôjde k funkčnému preťatiu miechy, psíci skončia ochrnutí alebo paralyzovaní.

Musia na operačný stôl?

Ak má psík výrazné neurologické deficity, tak by sa chirurgická liečba mala zvažovať. Napríklad keď padá na zadné nohy, alebo je úplne paralyzovaný. Sú štúdie, ktoré porovnávajú konzervatívnu verzus chirurgickú liečbu. Konzervatívna liečba sa popisuje asi takto – pes, ktorý ešte chodí a ešte cíti zadné končatiny, aj keď je paralyzovaný, má asi osemdesiatpercentnú šancu, že bude chodiť. Zároveň má asi štyridsaťpercentnú šancu, že sa to niekedy vráti na tej istej platničke. Štúdia tiež vraví – ak konzervatívna liečba nefunguje, poprípade sa stav zhoršuje, treba ho riešiť chirurgicky. A v tom vidím problém. Lebo pes, ktorý má na zadných končatinách citlivosť, má osemdesiat- až deväťdesiatpercentnú šancu, že po operácii bude opäť chodiť. Ak ale citlivosť nemá, šanca padá na päťdesiat-šesťdesiat percent. To je dosť výrazný rozdiel! Preto majiteľom paralyzovaného psa hovorím, že som, žiaľ, videl prípady, kedy pes mal ešte citlivosť keď som ho vyšetroval, cítil zadné končatiny, a na druhý deň ich už necítili. Tento stav sa totiž môže meniť behom hodín a kým jeden deň by som ešte vedel psíka zachrániť, na druhý deň je šanca už len fifty-fifty.

Vy teda odporúčate uprednostniť chirurgickú liečbu?

To závisí od konkrétneho prípadu. Ale pravda je, že kým napríklad v Anglicku je pes tak trochu dieťa či partner, u nás vo veľa prípadoch pes je pes. Možno sa preto aj na liečbu pozeráme pragmatickejšie. A tiež pre ekonomickú situáciu, ktorá je v Anglicku predsa len iná. Niekedy sa k nám paralyzovaný pes nedostane tak včas, ako by mohol. Potom je občas už v horšom stave a mne sa to horšie rieši. Čím skôr sa totiž operácia vykoná, tým menej zmien stihne na chrbtici nastať. Keby som to mal prirovnať k ľudskej situácii - ak by sa mne niečo stalo a malo by to chirurgické riešenie, tak dúfam, že ma budú doktori operovať, nebudem nad tým rozmýšľať.

Ako vyzerá konzervatívna liečba?

Striktný kľudový režim štyri až šesť týždňov. Pes nesmie behať, skákať. Vtedy je šanca, že stav sa zlepší. Majitelia to zvyknú riešiť tak, že kúpia pre psíkov veľké klietky alebo im vyhradia miestnosť bez schodov, bez gauča, urobia im pelech a tam musia pospávať. Von sa ide len na fyziologické potreby. A niektorí majitelia dávajú aj lieky proti bolesti, lebo chrbtica je, samozrejme, bolestivý problém.

Existuje nejaká prevencia, aby problémy s platničkami vôbec nenastali?

Keď si kupujete jazvečíka, musíte počítať s tým, že môže mať problémy s platničkami. Štatisticky je to každý šiesty, čiže asi dvadsať percent jazvečíkov. Pravdepodobnosť sa ešte zvýši, ak je jazvečík obézny. Nová anglická štúdia hovorí, že okrem obezity je rizikové chodenie po schodoch a skákanie hore a dolu. Pri týchto činnostiach môže dôjsť k problému. No pri aktívnych, zdravo žijúcich psoch si myslím, že budú mať menej ťažkostí ako tie „gaučové“. Chrbticu totiž držia dva veľké lumbálne svaly a čím sú silnejšie, tým lepšie ju stabilizujú. Keď sú slabé, ochabnuté, lebo pes nie je aktívny, aj chrbtica má abnormálne pohyby a dochádza k problémom.

Iné plemená s chrbticou problémy nemajú?

Okolo ôsmeho-deviateho roku mávajú s platničkami ťažkosti labradorské retrievery či nemecké ovčiaky. “Španiely” ako kokršpaniel, špringlšpaniel, kavalierking sú tiež plemená predisponované na platničky, ale problémy majú častejšie s krčnými. Doberman a nemecká doga mávajú Wobblerov syndróm. Ide o nestabilitu dvoch stavcov v krku, prejavuje sa nekoordináciou všetkých štyroch končatín. A to zďaleka nie je všetko.

Krčné platničky aspoň neobmedzia pohyb, či áno?

Je to jeden z najbolestivejších stavov, aké vídavam. Záleží od toho, ako je miecha v krčnej oblasti utlačená. Ak veľmi, psík môže aj uhynúť na ventilačné zlyhanie, udusí sa. Okrem problémov s dýchaním môže mať paralyzované všetky štyri končatiny. Pamätám si z Anglicka jeden takmer zázračný prípad kokeršpaniela. Majiteľ prišiel v noci na pohotovosť, že pes ostal úplne paralyzovaný a zle dýcha. Myslím, že za pár hodín by sa bol udusil. Hneď sme ho operovali a na druhý deň už chodil! Ale to bolo naozaj neočakávané. Veril som, že bude normálne dýchať, ale že sa postaví a pôjde domov, to som nečakal.

Sú aj ďalšie plemená predisponované na neurologické diagnózy?

Najklasickejší neurologický problém je epilepsia. Podľa odhadov ňou trpí pol až dve percentá psej populácie. Klasické plemeno s epilepsiou je labradorský retriever a zlatý retriever, ale aj mnohé ďalšie. Nie vždy si to ako majiteľ všimnete. Hoci u labradora to je väčšinou jednoduché, lebo dostáva klasické generalizované záchvaty – spadne na zem, začne pádlovať labami, pociká sa, pokaká, pení z úst, je v bezvedomí. Trvá to jednu-dve minúty a keď sa preberie, je dezorientovaný. No sú aj veľmi ťažko rozpoznateľné epileptické záchvaty, parciálne či fokálne. Napríklad len tiky, alebo sa pes čudne “tvári”. A sučky s epilepsiou majú o niečo vyššie riziko záchvatu keď majú ruju, je to podobné ako katameniálne záchvaty u žien počas menštruácie.

Mopslíkovia, francúzske buldočky, vestíkovia, teda westhighlandský biely teriér, brachycefalické plemená sú disponované na encefalitídu, zápal mozgu. U mopslíkov ide o genetickú predispozíciu, už bol lokalizovaný gén, ktorý je pravdepodobne za ňu zodpovedný. To isté predpokladáme aj u buldočkov a vestíkov.

Chrty zase mávajú problem s mozgovými porážkami, sú predisponované na mozgovo-cievne príhody. Majú vyšší tlak a trochu hustejšiu krv. Častejšie sú u nich tiež choroby svalstva, keďže sú to dostihové psy, a tiež zlomeniny chrbtice. Minulé Vianoce som operoval sučku afgánskeho chrta, mala vykĺbenie piateho a šiesteho krčného stavca. Jednoducho utekala, potkla sa, urobila kotrmelec a bolo. Viete, ako rýchlo chrty utekajú, vtedy pri páde môže dôjsť k takýmto veciam. Ďalšie plemeno náchylné na zlomeniny chrbtice je stafordšírsky teriér. Tí behajú ako šialenci…

Ak chcem kúpiť čím zdravšieho psa, stačí sa obrátiť na seriózneho chovateľa?

Od množiteľa by som nekupoval už len z etických dôvodov. No či kúpou čistokrvného psa od seriózneho chovateľa máte aj menšie riziko nejakej choroby, to záleží od plemena. Keď si kúpite jazvečíka, kupujete si dvadsaťpercentnú pravdepodobnosť problémov s chrbtibov, keď labradora, zároveň kupujete riziko dysplázie lakťových kĺbov a tak ďalej. Chovateľské kluby sa to snažia eliminovať, no aj pri šlachtení je obmedzená genetická informácia v chove, takže problémy ostávajú. A pes ideál? Podľa mňa klasický kríženec od babky z dediny. U tých je genetika najlepšia. Krížia sa tak, ako si to žiada príroda, nie ako sa to páči majiteľom… Samozrejme, nedá sa povedať, že takýto pes bude vždy zdravý.