Toto sa s vami deje pri horúčke. Teplomer prezradí, kedy ohrozuje srdce

Normálna teplota tela je do tridsaťsedem stupňov Celzia. „Zvyšuje sa po najedení, v tehotenstve, vo vyššom veku, po extrémnej fyzickej aktivite či v dôsledku dehydratácie. Závisí aj od sezóny,“ vymenúva Beáta Blahová z praktickej ambulancie v Krompachoch nevinnejšie príčiny. Vyššia teplota je vždy v konečníku a najvyššia v podvečer medzi šestnástou a osemnástou hodinou. „Horúčku však môžu vyvolať aj baktérie, vírusy, plesne, chlamýdie či parazity. A takisto imunitné reakcie, poškodenie tkanív, zmeny vnútorného prostredia, zápaly či metabolické poruchy,“ konkretizuje tie vážnejšie.

Ak vám teplota stúpne, buďte radi. Telo bojuje. „Riadi ju centrum v mozgu – hypotalamus – a štítna žľaza. Pracujú pri nej dva druhy látok – jedny ju podnecujú, druhé tlmia. Horúčka podporuje imunitnú reakciu a tvorbu protilátok. Infekčná choroba bez horúčky je zlé znamenie,“ vystríha doktorka Blahová, prečo stláčanie hodnoty na teplomere za každú cenu je chyba. No ani ignorovať ju nie je dobrá cesta.

Hnačky, bolesť, horúčka a krv: Len viróza alebo naliehavý problém?

Horúčka totiž štartuje aj nevítané procesy. Nebezpečné, ak trpíte na srdce... „Stúpnutá teplota zvyšuje krvný tlak, zrýchľuje frekvenciu dýchania i srdca. Jeden celziový stupeň predstavuje asi desať až pätnásť úderov. Počas horúčky sa môžu objaviť aj sťahy mimo srdcového rytmu,“ ozrejmuje Beáta Blahová, na čo si dať pozor, a to nielen pri problémoch s cievami.

„Hrozia aj ťažkosti s trávením. Poruší sa napríklad vylučovanie tráviacich štiav, motorika i vstrebávanie. Strácate chuť do jedla. Najmä starším ľuďom privodí zápchu. Zrýchlené oxidačné procesy sa prejavia vyššou spotrebou kyslíka. Počas horúčky alebo aj po jej odznení môže vyskočiť hladina cukru v krvi. Alebo sa prebudí spiaci vírus a na pere sa vám vyhodí herpes. U veľmi malých a veľmi starých osôb hrozia dokonca mentálne zmeny,“ vyratúva doktorka Blahová, čo všetko teplota dokáže.

Ak máte zvýšenú teplotu niekoľko dní či, nebodaj, týždňov alebo mesiacov bez zjavnej príčiny, je podstatné vypátrať ju. „A liečiť!“ zdôrazňuje doktorka Blahová. Či ide o autoimunitné ochorenie, zápaly skryté kdekoľvek v tele alebo nádory, odhalia špeciálne vyšetrenia, na ktoré vás lekár pošle. Zbytočne však nečakajte ani vtedy, ak sa telo jednoznačne snaží zdolať akútnu nákazu. „Horúčka sama osebe nie je choroba, ale jej prejav. Ak trvá viac ako tri dni, kontaktujte lekára,“ radí doktorka. Zle je najmä vtedy, ak stále stúpa.

„Zvýšenie do troch stupňov nespôsobí telesné zmeny. Pri teplote nad 42,2 stupňa však už dochádza k nezvratným škodám v mozgu. O šesť stupňov nad normálom, teda okolo 43 stupňov, je už stav nezlučiteľný so životom,“ pripomína praktická lekárka, kam až môže horúčka zájsť, ak ju ponecháte bez dozoru.

Zvýšená teplota alebo horúčka? Naučte sa ich rozlišovať

Všeobecné odporúčanie, že teplotu treba hasiť až od tridsaťosem stupňov Celzia, neplatí zákonite. Ani ak nejde o nebezpečné záchvaty. „Každý vníma teplotu inak. Kým niekto si ju ani nevšimne, inému navodí bolesti hlavy a svalov. Často sa ani pri nižšej teplote nevyhne užívaniu liekov,“ pripúšťa lekárka.

Nepreháňajte to s nimi a dodržiavajte šesťhodinový odstup od podania tej istej účinnej látky. Medzi rozdielnymi účinnými látkami by mali prejsť pri zrážaní teploty aspoň tri hodiny. „Na výber sú lieky na tlmenie horúčky – antipyretiká s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, paracetamolu, ibuprofénu – či iné nesteroidné antiflogistiká. Horúčku nezrazia hneď. Nejaký čas trvá, kým sa lieky rozpustia a vstrebú. Až potom dôjde informácia do tkanív a telo zareaguje. Čapíky účinkujú rýchlejšie ako tabletky. Ak však spúšťač teploty, teda choroba pokračuje, horúčka nemusí vymiznúť. Len sa zníži,“ odporúča Beáta Blahová trpezlivosť.

Čítajte aj: Horúčka vie byť aj prospešná. Kedy ju začať zrážať?