Znížiť úmrtnosť na srdcové ochorenia o 60% nie je problém. Prečo nejeme toto? 

Nechutia vám ryby alebo ich nejete veľmi často? Urobte pre svoje srdce aspoň toto

Omega-3 nechránia len srdce, ale aj mozog a bránia depresii

Priali by ste si byť zdraví, dobre naladení, bez zábudlivosti či nespavosti a s ukážkovým zrakom i cholesterolom? A kto nie? Nielen na toto všetko majú skvelý vplyv polynenasýtené omega-3 mastné kyseliny. Ide však o esenciálne kyseliny, to znamená, že naše telo si ich nevie vyrobiť samo.

Za posledné dve storočia sa výrazne zmenili stravovacie zvyklosti, čo súvisí aj s&nbsp;veľkou zmenou pomeru mastných kyselín omega-3 a&nbsp;omega-6 v&nbsp;našom tele. Kým kedysi bol ich pomer v&nbsp;našej potrave asi 1:1, dnes je to 1:15 až 1:16 v&nbsp;neprospech omega-3. A&nbsp;to je ten optimistickejší odhad. Iné zdroje hovoria dokonca o&nbsp;pomere 1:20 až 1:30! Múka a&nbsp;celkovo potraviny cereálneho pôvodu sa v našom jedálničku dostali do popredia len pred sto či stopäťdesiatimi rokmi. Ľudské telo na to nebolo a&nbsp;stále nie je geneticky naprogramované. Viac mu sedí chudé mäso, ryby, zelená listová zelenina, bobuľové ovocie. Práve výrobky z obilia obsahujú veľa omega-6 mastných kyselín. Dnešné potraviny obsahujú tiež množstvo upravovaných tukov s&nbsp;vyšším obsahom trans mastných kyselín.

Zmena pomeru omega-3 ku omega-6 sa odrazila aj na našom zdraví. Kým ich správny pomer znižuje riziko vzniku psychických porúch, aterosklerózy, ischemickej choroby srdca či infarktu, nevhodné stravovanie naopak prispievajú k&nbsp;rozvoju najmä srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky aj psychických porúch. Za ideálny pomer odborníci považujú 1:2 až 1:4. Predpokladá sa, že ak by sme sa vedeli dostať aspoň k&nbsp;pomeru 1:4, znížila by sa úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia až o&nbsp;60 percent! K&nbsp;výraznému zlepšeniu by došlo aj u&nbsp;alergií a&nbsp;autoimunitných ochorení ako astma či reumatoidná artritída, u&nbsp;viacerých psychických ochorení, najmä depresie, či u&nbsp;rakoviny konečníka, prsníka a&nbsp;prostaty.

Omega-3 môžu byť rastlinného aj živočíšneho pôvodu. ALA, čiže alfa-linolénová kyselina, sa nachádza napríklad v ľanových semienkach a oleji, vo vlašských orechoch, listovej zelenine či v avokáde. Z nej v našom tele vznikajú EPA, kyselina eikozapentaénová, a DHA, kyselina dokozahexaénová. Samotné EPA a DHA sa nachádzajú najmä v tučných morských rybách ako losos, tuniak, sleď, makrela, sardely alebo sardinky. Prečo sú pre naše telo omega-3 kyseliny také dôležité?

Obrovská pozitívna úloha omega-3 kyselín na srdce a cievy sa odhalila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Odborníkom vŕtalo v hlave, ako je možné, že grónski Eskimáci, ktorí prijímajú minimum ovocia a zeleniny, ale množstvo tukov, majú najnižšiu úmrtnosť na koronárnu chorobu srdca. Vysvitlo, že kľúčom je vysoká hladina omega-3 mastných kyselín v ich krvi. Tie znižujú hladinu triacylglycerolov, naopak zvyšujú hladinu ‚dobrého‘ HDL cholesterolu a menia štruktúru ‚zlého‘ LDL cholesterolu. Súvisia s prevenciou aj liečbou kardiovaskulárnych ochorení, aterosklerózy, znižujú riziko srdcového infarktu. Majú protizápalové účinky, pozitívne účinky na zrak, znižujú tvorbu krvných zrazenín, majú pozitívny účinok na autoimunitné ochorenia, znižujú riziko rakoviny, majú dobré účinky na kosti a kĺby, tiež na spánok pri nespavosti, chránia pred depresiou či demenciou. U diabetikov zlepšujú metabolizmus inzulínu a glukózy v tele. Skvelých účinkov omega-3 nanaše zdravie je naozaj viac než dosť.

Veľmi dôležité sú aj u detí pre správny vývoj, telesné aj duševné zdravie. Pomáhajú pri problémoch vo vzdelávaní a v správaní, pri poruchách pozornosti, u detí s hyperaktivitou, takže zlepšujú kognitívne funkcie a sociálne fungovanie. Preto treba sledovať príjem omega-3 mastných nenasýtených kyselín už od útleho detstva.

Najvýznamnejším zdrojom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sú mastné ryby, respektíve rybí tuk. Mnohí ste ho pravdepodobne nikdy ani len neolízali, no od rodičov či starých rodičov ste mohli počuť znechutené komentáre. Hlavne pre povojnovú generáciu sa pojem „rybí tuk“ spájal s odpornou chuťou a pocitom, že ho dostávajú akosi za trest.

Dnes sa, našťastie, dá nesmierne zdravý rybí tuk konzumovať oveľa komfortnejšie. V&nbsp;malej želatínovej tobolke bez vône a&nbsp;chute dostanete do tela len samotné, čisté omega-3 kyseliny. Medzinárodná organizácia pre EPA a&nbsp;DHA omega-3 kyseliny odporúča ich minimálny denný príjem 250 mg a&nbsp;maximálny 3000 mg pre dospelých ľudí. Pre deti od 2 rokov je tiež odporúčaná denná dávka 250 mg EPA a&nbsp;DHA. Práve pri takejto dávke sa už dá hovoriť o&nbsp;zdravotných benefitoch omega-3 mastných kyselín.

Znížiť úmrtnosť na srdcové ochorenia o 60% nie je problém. Prečo nejeme toto?

Súvisiace články

Diéta zaradená v kultúrnom dedičstve UNESCO: 16 zložiek podporí srdce, imunitu i chudnutie

Čokoláda bez výčitiek: Posilní srdce, cievy a zlepší náladu

Aj obyčajná nádcha ohrozuje srdce. Ak na vás niečo lezie, nešportujte

Výber pre vás