Vedci našli v spermiách stopy detského stresu: Ovplyvní to budúcnosť?

Vedci: Môže stres z detstva otcov zanechať stopy na DNA ich potomkov?

Otcovia pod drobnohľadom: Čo prezradili ich spermie o strese v detstve?

Po manažérskej pozícii v divadle pôsobí od roku 2007 ako novinárka. Venovala sa spravodajským témam, zákulisiu televíznej tvorby a od roku 2022 problematike zdravia. Okrem písaného textu pripravuje aj obrazové a video materiály, zabezpečuje obsah na sociálnych sieťach.
Má za sebou vysokoškolské štúdium teatrológie na VŠMU a poľštiny na FF UK.

Mgr. Karolína Trnovcová

Ak by sme sa pozreli na svoj život z čisto biologického hľadiska, zdalo by sa, že to, čo prežijeme, zostáva len v našich spomienkach. No epigenetika, oblasť, ktorá skúma, ako sa gény „zapínajú“ a „vypínajú“, naznačuje, že naše skúsenosti môžu zanechať stopy aj na úrovni DNA. Nedávny výskum publikovaný v časopise <a rel="noopener" href="https://www.nature.com/articles/s41380-024-02872-3" target="_blank">Molecular Psychiatry</a>, o ktorom informoval aj <a rel="noopener" href="https://www.livescience.com/health/fertility-pregnancy-birth/sperm-cells-carry-traces-of-childhood-stress-epigenetic-study-finds" target="_blank">Live Science</a>, ukazuje, že otcovia, ktorí zažili v detstve vysokú mieru stresu, majú v spermiách odlišné epigenetické značky.

Vedci analyzovali spermie 58 mužov a hľadali dva typy epigenetických zmien: metyláciu DNA a malé nekódujúce RNA molekuly. Metylácia DNA je chemický proces, pri ktorom sa na DNA pridáva značka, ktorá môže gén „vypnúť“. Malé nekódujúce RNA síce priamo nemenia DNA, ale môžu ovplyvniť to, ako sa gény čítajú a ako sa následne tvoria proteíny. Tieto mechanizmy neprepíšu genetický kód, no môžu zmeniť spôsob, akým sa DNA prejavuje v organizme.

Aby vedci zistili, do akej miery prežívali skúmaní muži stres v detstve, použili dotazník Trauma and Distress Scale (TADS), ktorý hodnotí spomienky na emocionálne či fyzické zanedbávanie alebo rôzne formy zneužívania. Na základe odpovedí boli účastníci rozdelení do dvoch skupín – tí, ktorí uvádzali relatívne nízku mieru stresu, a tí, ktorí si pamätali veľké množstvo traumatických zážitkov. Výsledky ukázali, že muži s vyšším skóre v TADS mali v spermiách odlišné epigenetické profily v porovnaní s tými, ktorí takúto minulosť nemali.

Podľa hlavného autora štúdie Dr. Jetra Tuulariho z fínskej University of Turku je mimoriadne zaujímavé, že tieto epigenetické zmeny pretrvali desaťročia po stresujúcich udalostiach <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/zaujimavy-vplyv-detstva-vasu-karieru-tomto-ste-nemali-potuchy" target="_blank">z detstva</a>. Keďže sa v mnohých predchádzajúcich výskumoch ukázalo, že epigenetické značky môžu ovplyvniť vývoj organizmu, vyvstáva otázka, či môžu mať tieto zmeny nejaký vplyv aj na budúce deti mužov, ktorí prežili stres v detstve.

Významným zistením bol rozdiel v expresii konkrétnej malej nekódujúcej RNA molekuly nazývanej hsa-mir-34c-5p, ktorá sa už v predchádzajúcich výskumoch spájala s vývojom mozgu u myší. Vedci tiež zaznamenali odlišné metylácie v dvoch génoch, CRTC1 a GBX2, ktoré sa taktiež podieľajú na vývine mozgu – aspoň podľa doterajších štúdií vykonaných na zvieratách.

Mohli by tieto epigenetické zmeny nejako ovplyvniť <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/rodina-a-tehotenstvo/prehanate-to-rodicovskou-starostlivostou-prva-studia-vplyve-psychiku-deti-dospelych" target="_blank">vývoj dieťaťa</a>? Odpoveď zatiaľ nepoznáme. Ako upozorňuje doktor Jetra Tuulari, zatiaľ nie je potvrdené, že epigenetické zmeny v ľudských spermiách sa skutočne prenášajú na ďalšie generácie. Výskum na zvieratách, ako sú myši a červy, síce naznačuje, že sa to môže diať, no pri ľuďoch zatiaľ neexistujú jednoznačné dôkazy.

Podľa profesora Richarda Jennera z University College London, ktorý sa na tejto štúdii nepodieľal, ide o zaujímavý príspevok do výskumu epigenetiky, no je potrebné vykonať ďalšie experimenty, aby sa výsledky potvrdili. Jenner poukazuje na to, že pri skúmanej vzorke by mohli zohrávať úlohu aj iné faktory, ako sú vek či stravovacie návyky účastníkov. Preto bude dôležité, aby sa podobné štúdie zopakovali na väčšej skupine ľudí.

Aj keď vedci zatiaľ nemôžu s istotou povedať, či epigenetické zmeny spôsobené <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/depresia-moze-mat-fatalne-nasledky-toto-sledujte-u-deti" target="_blank">detským stresom</a> ovplyvňujú zdravie budúcich detí, táto štúdia pridáva ďalší kúsok do skladačky poznania o tom, ako skúsenosti formujú nielen naše telá, ale možno aj generácie, ktoré prídu po nás. Ako poznamenáva Jenner, „čas ukáže“.

Vedci našli v spermiách stopy detského stresu: Ovplyvní to budúcnosť?

Mgr. Karolína Trnovcová

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Výber pre vás

Vedci našli v spermiách stopy detského stresu: Ovplyvní to budúcnosť?

Mgr. Karolína Trnovcová

Súvisiace články

Keď stres spôsobuje fyzickú bolesť: Ako rozpoznať psychosomatické ťažkosti?

Veda potvrdila nepríjemnú správu: Rodičia, toto naozaj robíte svojim deťom?

Máte stres na začiatku tehotenstva? Škaredo sa odzrkadlí na deťoch!

Autor článku

Mgr. Karolína Trnovcová

Výber pre vás