Máte stres na začiatku tehotenstva? Škaredo sa odzrkadlí na deťoch!

Tehotenstvo je obdobím plným zmien, ktoré neovplyvňujú iba matku, ale aj jej vyvíjajúce sa dieťa. Nový výskum, ktorý trval celé desaťročie, odhaľuje, že stres matky v prvej polovici tehotenstva ovplyvňuje zdravie potomkov až do dospelosti. Táto štúdia sa uskutočnila na divo žijúcich makakoch Ásámskych v Thajsku a priniesla prekvapivé zistenia.

Výskumníci často študujú makaky kvôli ich genetickej a fyziologickej podobnosti s ľuďmi. Tieto opice majú podobné sociálne štruktúry a reprodukčné systémy, čo umožňuje lepšie pochopiť vplyv rôznych faktorov, ako je stres počas tehotenstva, na vývoj potomkov. Štúdie na makakoch sa ukazujú byť veľmi cenné, pretože môžu byť relevantné aj pre ľudské zdravie.

Ako píše Science Daily, vedci z Univerzity v Göttingene spolu s Nemeckým centrom pre výskum primátov – Leibniz Institute for Primates Research sa zamerali na hladiny stresových hormónov u matiek v rôznych obdobiach tehotenstva. Zistili, že najväčší vplyv na vývoj mali hormóny v prvých týždňoch. Skúmanie sa sústredilo hlavne na to, ako materský stres ovplyvňuje os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA), ktorá je kľúčová pri zvládaní stresu. Ako uvádza prvá autorka štúdie Simone Anzá: „Aktivita stresovej osi potomkov bola vyššia, čím viac stresu matka zažila počas prvého trimestra – napríklad pri nedostatku potravy či sociálnych konfliktoch.“

Na rozdiel od laboratórnych experimentov prebiehal tento výskum priamo v prirodzenom prostredí makakov. Počas deviatich rokov vedci zbierali vzorky trusu gravidných samíc, aby analyzovali hladiny glukokortikoidov – hormónov spojených so stresom. Tieto údaje porovnávali so stresovými reakciami potomkov v rôznych obdobiach ich života, od detstva až po dospelosť.

Dôsledky materského stresu boli zjavné už od dojčenského veku a pretrvávali do dospelosti. Analýza navyše ukázala, že prenatálny stres v prvej polovici tehotenstva súvisí aj s pomalším rastom, zmenami v črevnom mikrobiome a oslabenou imunitou. Naopak, stresové hormóny počas druhej fázy tehotenstva či následného dojčenia mali iba mierny alebo odlišný vplyv. „Tieto výsledky podčiarkujú, aké citlivé sú skoré štádiá vývoja na vonkajšie podmienky,“ hovorí Oliver Schülke, vedúci výskumu.

Vplyv stresu počas raného tehotenstva sa neprejavuje len v detstve, ale môže pretrvávať počas celého života potomkov. Výskum ukázal, že zmeny v stresovej osi sú viditeľné nielen v detstve a dospievaní, ale aj v dospelosti, až do veku deviatich až desiatich rokov, čo je u makakov obdobie zodpovedajúce ľudskej strednej dospelosti.

Aj keď sa výskum týkal opíc, jeho výsledky majú veľký význam pre ľudské zdravie. Stres v raných fázach tehotenstva môže ovplyvniť vývoj stresovej osi aj u ľudí, čo zvyšuje riziko porúch ako úzkostné stavy či problémy s imunitou. „Dôležité je, že tieto zmeny nevyžadujú katastrofické udalosti – stačia aj mierne zmeny v prostredí,“ zdôrazňuje Oliver Schülke.

Tento unikátny výskum zdôrazňuje význam podpory tehotných žien, najmä na začiatku tehotenstva. Aj malé vylepšenie prostredia a starostlivosti môžu z dlhodobého hľadiska výrazne ovplyvniť zdravie budúcich generácií.

Už ste počuli náš podcast?