Večne pozitívny, plný energie a s vyšportovanou postavou. Málokto by tušil, že známy moderátor Telerána Tomáš Juríček, sa musel popasovať so zdravotnými komplikáciami, ktoré si kedysi spájal len so seniormi. V 24 rokoch ho postihla cievna mozgová mŕtvica a prinútila ho úplne zmeniť životný štýl, a tiež prehodnotiť priority. A zmenil skutočne veľa, rozlúčil sa so 100-kilovou hmotnosťou, začal viac športovať a uvedomil si, že o svoje telo sa treba starať.

Čítajte aj: <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/vas-pribeh-vraj-som-dehydrovany.html"> 29-ročný a porážka?! Záchranári nechceli veriť, vraj je dehydrovaný</a>

Mladý moderátor sa rozhovoril o svojej skúsenosti len nedávno, keď na instagramovom profile zverejnil fotku premeny, ktorú odštartovala cievna príhoda ešte z roku 2012. „Žiť nezdravo je nesmierne jednoduché. A zrazu vám to telo vráti. V dvadsiatich štyroch rokoch som dostal mozgovú mŕtvicu. Zrazu tých sto kíl hmoty leží v nemocnici. Všemožne sa snaží pohnúť nohou. Ale telo mu všetko to, čo mu robil za posledné roky, vracia,“ hovorí Tomáš o dni, ktorý mu od základov zatriasol životom.

Dnes už vie, že mal šťastie v nešťastí, pretože mnohé prípady cievnej mozgovej mŕtvice sa končia fatálne alebo s doživotnými následkami. Jeho príbeh, našťastie, dopadol dobre, no aby na všetko nezabudol, občas sa varovne ozve malíček.

Tomáš žil prirýchlo, tak ako žije množstvo vysokoškolákov. Po nociach študoval, občas žúroval a k tomu ešte stíhal prácu v regionálnom rádiu. „Keď sa obzriem späť, ťukám si na čelo, ako som mohol tak žiť. Lenže bol som mladý človek, ktorý myslí na kopu iných vecí, než by sa mal starať o svoje zdravie. Žiaľ, musel som to zažiť, aby som pochopil, že sa nedá stále fungovať na plný plyn a občas treba aj pribrzdiť.“

Spomína, že bol vždy aktívny človek, no keď prišiel na vysokú školu, zrazu sa to zmenilo. „Nevedel som si nájsť čas ani na bežný pohyb. Začalo sa to na mne prejavovať a dosiahol som priveľa kíl. Koledoval som si o to, aby mi telo ukázalo stopku,“ priznáva. Napriek tomu hovorí, že žil ako mnohí, a nevie si odpovedať na otázku, prečo sa to stalo práve jemu.

S priateľkou Anežkou spoznal mnohé exotické krajiny, napríklad Vietnam.

Bol to hektický deň. Schyľovalo sa ku skúškovému obdobiu a kvôli učeniu Tomáš spal o niečo menej ako predtým. Nič zvláštne, čo by malo nasvedčovať tomu, že sa čoskoro všetko zmení. „Možno som bol dlhšie pod stresom, predsa len, pracoval som a zároveň študoval. Prvé príznaky sa začali hlásiť v ľavom malíčku. Stratil som v ňom citlivosť. Vtedy som ešte netušil, že sú to varovné signály z mozgu.“

Postupne mu to však prešlo do nohy, v priebehu pár minút stratil cit v ľavej polovici tela. „Hovorím si, haló, čo sa deje, nemôžem s ňou hýbať. Som človek, ktorý ide k lekárovi na poslednú chvíľu. Ale vtedy som sa veľmi ponáhľal, pretože som vedel, že niečo nie je v poriadku.“ Tomáš sa ocitol v nemocnici, no ani tam spočiatku nevedeli určiť, čo statnému mladíkovi je.

„Podľa príznakov, ktoré som lekárom opisoval, mali najskôr podozrenie, že šlo o záchvat spôsobený sklerózou multiplex. Musel som absolvovať rôzne vyšetrenia. Najnepríjemnejšie bolo odoberanie mozgovomiechového moku, z ktorého chceli zistiť, čo so mnou vlastne je. Týždeň som mal z toho neuveriteľné bolesti a závraty,“ spomína moderátor, ako mu hľadali diagnózu. Verdikt lekárov bol napokon prekvapivý, Tomáš prekonal cievnu mozgovú príhodu.

Niektorá z tepien v mozgu sa upchala a mozgové bunky prichádzali o drahocenný kyslík. Našťastie prišiel do nemocnice včas a dostal tam adekvátnu pomoc. „O cievnej mozgovej príhode som nemal žiadne informácie. Vedel som, že taká choroba existuje, ale bol som si istý, že je to len záležitosť seniorov. Vôbec som netušil, že sa niečo také môže stať aj mladému človeku.“

Po prekonaní cievnej mozgovej príhody Tomáš žije už niekoľko rokov aktívny život. ​Zdroj foto v texte: Archív T.J.

Tomáš bol skutočne unikát, pretože vo svojich 24 rokoch patril k rekordmanom, ktorých mozgová príhoda postihla. Našťastie u neho nemala rázny priebeh ako v iných prípadoch, a tak sa dokázal dostať do bežného života už po pár týždňoch. Drobné následky mu však ostali dodnes. „Malíček je v takom istom stave, ako bol vtedy. Ten divný pocit tam ostal, akurát že som si na to časom zvykol. Našťastie hrám na klavíri, vďaka čomu si ho pravidelne trénujem,“ prezrádza s úsmevom.

Horšie to však bolo s ľavou nohou. Keď sa prvýkrát v nemocnici postavil z postele, nevedel ju vôbec ovládať. Musel sa nanovo učiť koordinovať ju so zvyškom tela. Tomášovi to trvalo dlho, no postupne nohu rozhýbal. „Na kolieskových korčuliach však nejazdím dodnes. Nejde mi to ako predtým. No nemyslím si, že je to niečo, čo by som časom nezvládol opäť sa naučiť.“

Hoci sa noha Tomášovi občas ozve, hovorí, že je v pohode. Naučil sa s ňou chodiť, behať a vykonávať všetky ostatné športy a to je dôležité. Skúsenosť s mozgovou príhodou zmenila v jeho živote veľa a paradoxne ho priviedla späť k pohybu. „Uvedomil som si, že musím robiť niečo so svojou hmotnosťou. Zmenil som stravovacie návyky a začal behávať. Dodnes sa aktívne venujem crossfitu a veľmi mi to pomáha, aby som sa cítil dobre,“ uznáva, že nakoniec to všetko dopadlo dobre.

Tomáš sa zotavil a začal robiť veci, ktoré dovtedy nemohol. „Moja priateľka zbožňuje turistiku. Donútiť ma ísť na niekoľkohodinovú túru však bolo umenie. Trpel som pri tom. Dnes vybehneme na najrôznejšie tatranské štíty a s úsmevom spomíname, ako som kedysi pri tom funel.“ Priznáva, že sa mu asi musela stať taká zlá vec, aby prehodnotil svoj život. Dnes si ho užíva naplno – športuje, moderuje, cestuje a je otvorený všetkým možnostiam.

Známy moderátor Telerána prezradil: Mal som mŕtvicu, zmenila mi život k lepšiemu

Výber pre vás