Veronika Daničová

Ráno ste vstali, otvorili okno a zhlboka ste sa nadýchli. Ani na chvíľu vám nenapadlo, že sedem miliónov ľudí ročne zabíja znečistený vzduch. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ho dýcha deväť z desiatich obyvateľov našej planéty. A zďaleka nie len v Indii a Číne. Naši odborníci pripisujú znečistenému ovzdušiu viac obetí ako dopravným nehodám. Výstrahy pred alarmujúcou smogovou situáciou sú na Slovensku bežnou realitou najmä počas zimných dní. Stačí, že sa ochladí, ľudia priložia do kotla a namiesto mrznutia na zastávke naštartujú auto.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/byvate-blizkosti-rusnej-cesty-plucami-vasho-dietata-deje-nieco-vazne.html">Bývate v blízkosti rušnej cesty? S pľúcami vášho dieťaťa sa deje niečo vážne</a>

Prach, množstvo oxidu uhličitého (CO2), oxidy dusíka a síry sú nebezpečné nielen pre citlivé povahy, malé deti, seniorov a tehotné ženy. Všetkým dráždia dýchacie cesty a tie sa ich snažia vykašľať. Sedemnásťtisíc nádychov, ktoré vykonáte denne či chcete, alebo nie, je poriadna skúška odolnosti vašich slizníc. Vdýchnuté toxické čiastočky prenikajú do pľúc a odtiaľ krvou hlbšie do organizmu. Ak máte čo len obyčajnú nádchu, dýchanie smogu vám priťaží. Nehovoriac o astme a alergiách. Aj preto by mohli alergiológovia dnes ordinovať nepretržite a stále by mali čo robiť. „Fakt je, že počet alergikov vo vyspelých krajinách narastá a vyhliadky nie sú dobré,“ potvrdzuje alergiológ a imunológ Martin Lešťan. Vo svete sa šepká už aj o spojitosti smogu s alzheimerom, prejavmi agresivity či s vyššou kriminalitou.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/rady-po-ktorych-si-nekychnete-zbavte-alergii-raz-navzdy.html">Rady, po ktorých si už nekýchnete: Zbavte sa alergií raz a navždy</a>

Príčin zhoršovania alergických prejavov a rozmachu astmy je podľa lekára viacero. Navzájom sa kombinujú a posilňujú. Za niektoré si môžeme sami, za iné menej. „Trávime čoraz viac času v uzavretých miestnostiach – byty, škôlky, školy, telocvične a kancelárie –, medzi ktorými sa presúvame autami. Chováme vnútri zvieratá a v súvislosti s tým sme vo zvýšenom kontakte s interiérovými alergénmi – roztoče, zvierací epitel a plesne. Liekmi, chémiou a konzervantmi v potravinách si meníme prirodzené osídlenie prospešnými baktériami. Fajčíme, sme vystavení chronickému stresu a v neposlednom rade klimatickým zmenám,“ prízvukuje lekár. „Klimatické zmeny nie sú len kaviarenské reči vedcov, ale hmatateľná realita.“

Bez ohľadu na to, aké populárne a nezrozumiteľné sú teórie o globálnom otepľovaní či smrtiacej uhlíkovej stope, znečistený vzduch a horúčavy nás ničia. „Pred pár rokmi sme alergiu na ambróziu vídali len sporadicky u pacientov z južnej Európy, teraz je v ordináciách bežná. Podobne je to s alergiami na exotické dreviny,“ pokračuje doktor Lešťan. V dôsledku otepľovania rastliny kvitnú dlhšie. Drevinoví alergici pociťujú prvé príznaky už koncom januára a tí bylinoví trpia ešte aj v novembri. A to stále nie je všetko. Mení sa totiž aj biorytmus rastlín. „Ako príklad uvediem trávy. Väčšina tráv produkuje peľ medzi 4. a 9. hodinou ráno a potom medzi 15. a 19. hodinou poobede. Preto sa alergikom radilo nevetrať a nepohybovať sa v týchto časoch vonku. Ale to už dávno neplatí. V mestách vplyvom nahromadeného tepla a zmeneného prúdenia vzduchu koncentrácia peľu vrcholí medzi 16. a 21. hodinou, keď chladnejší vzduch z vidieka prináša do vyhriateho mesta peľ,“ vysvetľuje zmeny doktor Lešťan. A akoby ani to ešte nestačilo.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/vyzbrojte-proti-alergii-11-rad-ktorymi-nedate-sennej-nadche-sancu.html">Vyzbrojte sa proti alergii! 11 rád, s ktorými nedáte sennej nádche šancu</a>

Agresívne znečistenie ovzdušia mení aj samotný peľ. Je čoraz agresívnejší a náš imunitný systém naň reaguje výraznejšie ako pred 100 rokmi. „Stúpajúca koncentrácia CO2 znamená aj zvýšenú koncentráciu peľu. Predpokladá sa, že do roku 2040 sa pri nezmenenej produkcii CO2 zdvojnásobí množstvo peľov v ovzduší!“ A keď sa k tomu pridá suchý vzduch... Či už v zime vonku a v prekúrených interiéroch, alebo kedykoľvek v nonstop klimatizovaných budovách. „Suchý vzduch vysušuje sliznice a zhoršuje prejavy ochorení dýchacích ciest. No aj nadmerná vlhkosť má za následok zvýšenú koncentráciu plesní, ktoré sú pre mnohých alergikov pohroma. Dôležité je zabezpečenie optimálnej vlhkosti,“ zdôrazňuje doktor Martin Lešťan. V pomerne širokom rozpätí od 40 do 60 percent si doma ešte nájdete tú, ktorá vám vyhovuje. Ale čo vonku? Najmä v mestách, kde stavebný boom nemilosrdne vytína stromy a trávniky premieňa na betónovú džungľu. Vysychá vám koža, hrdlo i oči.

Pomôžu nám zelené strechy? Čítajte ďalej ►►►

Možno ste už počuli o mestských ostrovoch tepla. Ak bývate na sídlisku, máte s nimi aj osobnú skúsenosť. Keď sa chodníky, cesty, parkoviská a budovy v lete nahrejú a začnú „kúriť“. V Bratislave zastavané územie zvyšuje vonkajšiu teplotu aj o 4 stupne. „Na nechránenom povrchu okna sme minulý rok mali 84 stupňov Celzia. Bez ohľadu na to, z čoho je budova postavená, toto neznáša dobre žiaden materiál. Rastliny znížili túto teplotu na 25 stupňov,“ predstavuje svoj malý experiment architekt Martin Pribila. Dennodenne hľadá spôsob, ako dostať zeleň aj tam, kam sa na prvý, druhý a možno ani na tretí pohľad už nezmestí, ale kde ju treba, aby sa nám dobre dýchalo. Zelené strechy či fasády nie sú ani jeho nápad, ani výmysel doby. Visuté záhrady, naše Brhlovce či Tokaj u nás a v Maďarsku, Čína, Pakistan, Nórsko, Grónsko... „Zeleň nás odjakživa chráni,“ hovorí architekt a teší sa, že zelený trend preniká aj do našich miest. Hoci to zo zeme vždy nevidno, malo by to byť čoskoro cítiť. Zelené strechy mestá príjemne ochladia a zvlhčia. A majú ďalšie pridané hodnoty. „Rastliny predlžujú životnosť plochých striech, zadržiavajú vodu, prach a produkujú kyslík,“ dodáva architekt.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/dan-za-zivot-meste-zapaly-migreny-podrazdene-sliznice-vyperte-si-doma-vzduch.html">Zápaly, migrény, kašeľ a podráždené sliznice. Skúsili ste už doma vyprať vzduch?</a>

Či vám nad hlavami rastie mach, stromy alebo trávnik, čím väčšia rastlina, tým viac ochladí vzduch a viac CO2 rozloží. „V Singapure merali jeho hladiny pred inštaláciou zelenej strechy a po nej na ploche štyritisíc štvorcových metrov, čo je 7 až 8 našich bežných podlhovastých panelákov. Znížili sa o 6%,“ neskrýva nadšenie Martin Pribila. Aj v Chicagu majú preto autobusovú stanicu s parkom na streche. V Porte zasa garáže a trhovisko, nad ktorými sa rozprestiera park s kaviarňou. V Londýne sa plánuje budova s najväčšou zelenou stenou v Európe. Pohltí ročne 8 ton CO2 a vyprodukuje 6 ton kyslíka. Zeleňou na fasádach sa intenzívne zaoberá aj Viedeň a v centre Milána stoja obytné vežiaky s príznačným názvom Vertikálny les. Na terasách, balkónoch a strechách je tu vyše deväťsto rastlín a dvetisíc stromov. Keby chceli také množstvo vysadiť na zemi, potrebovali by sedemtisíc štvorcových metrov. Zlepšenie klímy si miestni nevedia vynachváliť. Podobne ako obyvatelia Hamburgu, ktorí vďaka množstvu zelených striech nevedia, čo sú to záplavy. Hoci im už chýba zrážková voda na splachovanie kanalizácie, to považujú za menší problém ako následky záplav.

Čítajte ďalej ►►►

„Intenzívna zelená strecha zadrží až 95% zrážok. Hrúbka substrátu je 30 až 50 centimetrov a pri lejaku pojme na jednom štvorcovom metri až 51 litrov vody, ktoré pozvoľna prepustí v priebehu 2-3 dní. Zmierni sa tým tlak na kanalizáciu, prestane vytápať pivnice a nebude treba prepúšťať vodu čističkou bez čistenia, ako sa to robí pri prívalových dažďoch,“ objasňuje Pribila. Navyše, taká strecha sa rozpáli na nie viac ako 25 stupňov Celzia a unesie už aj celkom slušnú výsadbu. „Do intenzívnej strešnej záhrady sa okrem trvaliek a tráv dajú zasadiť kry. Ak je strešná konštrukcia dostatočne pevná, do veľkých črepníkov môžeme sadiť aj stromy. Pochopiteľne, nie veľké parkové, ktoré dorastú do výšky 25 metrov a viac, ale druhy, ktoré majú v dospelosti niekoľko metrov a dokážu zniesť podmienky strešnej záhrady – veterno a celodenný úpek,“ hovorí záhradný expert Martin Čurda, ktorý je zeleným strechám naklonený. Z vlastnej skúsenosti vie, ako zelená prospieva očiam unaveným od počítača a čo dokáže pobyt v záhrade urobiť so psychikou. Výhľad zo strechy je už len bonus.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/suchy-vzduch-praje-alergenom-virusu-chripky-mate-ho-norme.html">Suchý vzduch praje alergénom a vírusu chrípky. Máte ho v norme?</a>

No aj zelené strechy či fasády majú svoje riziká. Kde ich vidí lekár? Vo výbere rastlín. „Krajinný architekt by mal úzko spolupracovať s botanikmi a alergiológmi. To, čo funguje inde, nemusí fungovať u nás. Krásne rastlinky síce lahodia oku a zlepšia kvalitu prostredia, ale môžu byť útočiskom pre škodlivý hmyz či môžu mať za následok nárast koncentrácie plesní či škodlivého peľu. Treba vybrať vhodné rastlinky do vhodnej lokality – s nízkym alergickým rizikom. Cesta do pekla je dláždená dobrými skutkami. Keď sa do Európy zámerne importoval špeciálny druh lienky z Ameriky, myšlienka to bola dobrá. Lienky účinne bojovali s hmyzom, vďaka čomu mohlo klesnúť množstvo chémie v poľnohospodárstve. Zabudlo sa však na to, že tieto druhy lienok nemajú u nás prirodzených nepriateľov. Premnožili sa a teraz sú pre nás skôr neželanou hrozbou, pribúda počet ľudí, ktorí sú na ne alergickí. Verím konceptu zelene v mestách, len riešenia by mali byť koncepčné a robené múdrymi ľuďmi.“ S tým sa nedá nesúhlasiť. „Založiť záhradu nie je programovanie vesmírnej sondy, ale ako všetko, čo má fungovať roky či desaťročia, potrebuje dobrý plán a odborníka,“ súhlasí aj Martin Čurda. „Pri strešnej záhrade sú oproti tej pozemnej navyše riziká, že neodborne vybrané druhy nezvládnu celodenný úpek na vysušujúcom prúdiacom vzduchu alebo pri zakladaní vrstiev pod výsadbu nespravíte niektorú z fáz dôsledne a voda začne presakovať tam, kam nemá.“

Menej prachu, smogu, chorôb aj alergií! Zachránia nás zelené strechy?

Výber pre vás