MENU
zdravy-zivot

Menej prachu, smogu, chorôb aj alergií! Zachránia nás zelené strechy?

Výhodou strešných záhrad je, že sú koncipované ako prirodzené spoločenstvá rastlín, ktoré si „vystačia samy".
Zdravý život

Menej prachu, smogu, chorôb aj alergií! Zachránia nás zelené strechy?

V lete nijaké neznesiteľné horúčavy, ani pivnice vytopené prívalovými dažďami. Boli by ste sa za takýto zelený zázrak?

Ráno ste vstali, otvorili okno a zhlboka ste sa nadýchli. Ani na chvíľu vám nenapadlo, že sedem miliónov ľudí ročne zabíja znečistený vzduch. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ho dýcha deväť z desiatich obyvateľov našej planéty. A zďaleka nie len v Indii a Číne. Naši odborníci pripisujú znečistenému ovzdušiu viac obetí ako dopravným nehodám. Výstrahy pred alarmujúcou smogovou situáciou sú na Slovensku bežnou realitou najmä počas zimných dní. Stačí, že sa ochladí, ľudia priložia do kotla a namiesto mrznutia na zastávke naštartujú auto.

Bývate v blízkosti rušnej cesty?S pľúcami vášho dieťaťa sa deje niečo vážne

Kašlete na to

Prach, množstvo oxidu uhličitého (CO2), oxidy dusíka a síry sú nebezpečné nielen pre citlivé povahy, malé deti, seniorov a tehotné ženy. Všetkým dráždia dýchacie cesty a tie sa ich snažia vykašľať. Sedemnásťtisíc nádychov, ktoré vykonáte denne či chcete, alebo nie, je poriadna skúška odolnosti vašich slizníc. Vdýchnuté toxické čiastočky prenikajú do pľúc a odtiaľ krvou hlbšie do organizmu. Ak máte čo len obyčajnú nádchu, dýchanie smogu vám priťaží.Nehovoriac o astme a alergiách. Aj preto by mohli alergiológovia dnes ordinovať nepretržite a stále by mali čo robiť. „Fakt je, že počet alergikov vo vyspelých krajinách narastá a vyhliadky nie sú dobré,“ potvrdzuje alergiológ a imunológ Martin Lešťan. Vo svete sa šepká už aj o spojitosti  smogu s alzheimerom, prejavmi agresivity či s vyššou kriminalitou.

Rady, po ktorých si už nekýchnete: Zbavte sa alergií raz a navždy

Jedna plus jedna

Príčin zhoršovania alergických prejavov a rozmachu astmy je podľa lekára viacero. Navzájom sa kombinujú a posilňujú. Za niektoré si môžeme sami, za iné menej. „Trávime čoraz viac času v uzavretých miestnostiach – byty, škôlky, školy, telocvične a kancelárie –, medzi ktorými sa presúvame autami. Chováme vnútri zvieratá a v súvislosti s tým sme vo zvýšenom kontakte s interiérovými alergénmi – roztoče, zvierací epitel a plesne. Liekmi, chémiou a konzervantmi v potravinách si meníme prirodzené osídlenie prospešnými baktériami. Fajčíme, sme vystavení chronickému stresu a v neposlednom rade klimatickým zmenám,“ prízvukuje lekár. „Klimatické zmeny nie sú len kaviarenské reči vedcov, ale hmatateľná realita.“

Menej prachu, smogu, chorôb aj alergií! Zachránia nás zelené strechy?Menej prachu, smogu, chorôb aj alergií! Zachránia nás zelené strechy?
Zdroj: Shutterstock

Zdroj: Shutterstock

To už neplatí

Bez ohľadu na to, aké populárne a nezrozumiteľné sú teórie o globálnom otepľovaní či smrtiacej uhlíkovej stope, znečistený vzduch a horúčavy nás ničia. „Pred pár rokmi sme alergiu na ambróziu vídali len sporadicky u pacientov z južnej Európy, teraz je v ordináciách bežná. Podobne je to s alergiami na exotické dreviny,“ pokračuje doktor Lešťan. V dôsledku otepľovania rastliny kvitnú dlhšie. Drevinoví alergici pociťujú prvé príznaky už koncom januára a tí bylinoví trpia ešte aj v novembri. A to stále nie je všetko. Mení sa totiž aj biorytmus rastlín. „Ako príklad uvediem trávy. Väčšina tráv produkuje peľ medzi 4. a 9. hodinou ráno a potom medzi 15. a 19. hodinou poobede. Preto sa alergikom radilo nevetrať a nepohybovať sa v týchto časoch vonku. Ale to už dávno neplatí. V mestách vplyvom nahromadeného tepla a zmeneného prúdenia vzduchu koncentrácia peľu vrcholí medzi 16. a 21. hodinou, keď chladnejší vzduch z vidieka prináša do vyhriateho mesta peľ,“ vysvetľuje zmeny doktor Lešťan. A akoby ani to ešte nestačilo.

Vyzbrojte sa proti alergii! 11 rád, s ktorými nedáte sennej nádche šancu

Zle a horšie

Agresívne znečistenie ovzdušia mení aj samotný peľ. Je čoraz agresívnejší a náš imunitný systém naň reaguje výraznejšie ako pred 100 rokmi. „Stúpajúca koncentrácia CO2 znamená aj zvýšenú koncentráciu peľu. Predpokladá sa, že do roku 2040 sa pri nezmenenej produkcii CO2 zdvojnásobí množstvo peľov v ovzduší!“ A keď sa k tomu pridá suchý vzduch... Či už v zime vonku a v prekúrených interiéroch, alebo kedykoľvek v nonstop klimatizovaných budovách. „Suchý vzduch vysušuje sliznice a zhoršuje prejavy ochorení dýchacích ciest. No aj nadmerná vlhkosť má za následok zvýšenú koncentráciu plesní, ktoré sú pre mnohých alergikov pohroma. Dôležité je zabezpečenie optimálnej vlhkosti,“ zdôrazňuje doktor Martin Lešťan. V pomerne širokom rozpätí od 40 do 60 percent si doma ešte nájdete tú, ktorá vám vyhovuje. Ale čo vonku? Najmä v mestách, kde stavebný boom nemilosrdne vytína stromy a trávniky premieňa na betónovú džungľu. Vysychá vám koža, hrdlo i oči.

Pomôžu nám zelené strechy? Čítajte ďalej ►►►

Pokračovať Ďalej (1/3)

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Ako si mám pri kúpaní chrániť vagínu pred vniknutím vody?

Mnoho žien má  problém s vaginálnou mykózou, ktorú spôsobuje premnoženie kvasiniek v pošve. Vysoké riziko prináša kúpanie v bazénoch, a to nielen verejných. Mykózu totiž nespôsobuje znečistenie vody v bazéne, ale naopak jej čistota, dezinfekcia a chlór.

Po kúpaní v bazéne či v chemicky upravovanej vode odporúčam  používať preventívne čípky alebo vaginálne krémy, ktoré opätovne navodia správne pH v pošve. Odporúčam tiež vyzliecť si po kúpaní mokré plavky, aby na podbruško nepôsobila vlhkosť a chlad.

Na trhu existujú špeciálne navrhnuté tampóny, ktoré sa od klasických líšia. Majú inú štruktúru a sú napustené látkou, ktorá chráni pred infekciou. Vazelínové tampóny sú nasiaknuté lekárskou vazelínou a dezinfekčnou látkou, ktorá zabráni vode dostať sa do vnútra vašich intímnych partií. Ženy sú tak chránené od baktérií a rôznych infekcií.

Počas dovolenky a najmä, ak je žena háklivá na rôzne mykózy či infekcie, môžu vazelínové tampóny používať aj mimo menštruáciu, pre ochranu pred neželaným „ničiteľom“ príjemnej dovolenky. Na zváženie sú probiotické tampóny. Ich základom je schopnosť prispôsobiť sa prirodzenému prostrediu ženskej pošvy, ktoré má kyslejšie pH, vyžaduje prítomnosť laktobacilov, ktoré nás ženy chránia pred baktériami. 

čítať viac

Naša jedenásťročná máva občas výtok z pošvy. Je to bežné?

V predpubertálnom období normálny výtok neexistuje. U dievčat počas dospievania vplyvom hormónov sa mení prostredie pošvy. Žliazky krčku maternice začínajú produkovať hlienový sekrét. Tie vytvárajú kyselinu mliečnu, ktorá premieňa chemické prostredie pošvy z neutrálneho na výrazne kyslé. Kým sa však hormóny a činnosť žliazok „zabehnú“, chvíľu to trvá. Preto býva v puberte  sekrécia hojnejšia ako v dospelosti a môže dráždiť doposiaľ nezvyknutú kožu rodidiel. Toto je jediná výnimka, kedy môžeme výtok označiť za „normálny“. Je číry, páchne kyslo, na spodnej bielizni zanechá bezfarebné škvrny, akoby bola naškrobená. Liečbu netreba, na mieste je zvýšená hygiena. Nie strečové vypasované rifle!

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor