Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

V decembri máte štyri veľké koncerty a mnoho menších vystúpení, stíhate pripraviť Vianoce?

Je to dosť na knap. December je pre nás umelcov najťažší mesiac. Mikuláše, vianočné večierky, všetky možné akcie či už u detí v škole alebo naše vystúpenia… Ale, samozrejme, musíme mať výzdobu. Našťastie, príprava štedrovečernej večere odpadá, na tú chodíme každý rok striedavo k mojim a Filipovým rodičom. A koláčiky s deťmi pečieme, linecké, vanilkové rožky, metrový koláč...

Je váš dom správne gýčový, obalený svetelnými reťazami?

Vianoce šperkujem do nepríčetna. Celé roky s Filipom „bojujeme“ a snažíme sa nájsť spoločnú cestu, lebo on je proti všetkým svetielkam na svete. Ale po tej dobe, čo sme spolu, som prebojovala svetielka aj vonku na dome, takže svietime kde sa dá. Myslím, že aj Filip už prijal, že Vianoce sú síce gýč, ale krásny gýč, a svetielka k tomu patria. Koniec-koncov, každý rok zoženie obrovský stromček, ktorý nám musia pomáhať dostať dnu dvaja susedia. V obývačke máme ako keby galériu a tým pádom sa nám tam zmestí ozaj vysoký strom, ktorý spoločne s deťmi zdobíme.

Ste typ, čo darčeky kupuje a ukrýva už od leta, alebo ich zháňate na poslednú chvíľu?

Každý rok si hovorím, že darčeky kúpim skôr. Hádam v januári o nich začínam premýšľať, ale vždy to dopadne tak, že ich riešim na poslednú chvíľu. Čas tak rýchlo letí, že popri povinnostiach a všetkom ostatnom to odkladám, až sa dostanem do situácie, že ich zháňam za 5 minút 12.

Jasné, u nás sa píšu aj kreslia listy a posielame ich ježiškovi. Hoci, už prišla od osemročného Hektora poznámka, že darčeky nosia rodičia, počul to v škole. Ale ja som mu povedala, že to nosia asi v nejakej inej rodine, ale u nás to tak neplatí.

Pred pár rokmi ste doslova vyskočili z kolotoča pracovných povinností a odmlčali ste sa. Nehrozí vám opäť preťaženie?

Nájsť v tejto robote nejaký balans je ozaj ťažké. Funguje to často tak, že buď je všetko alebo nič. V období, kedy je všetko, si musím veľmi strážiť svoju vnútornú pohodu. Záchrana sú deti, ktoré ma už nepustia byť 365 dní v roku v nejakej práci. Chcem mať rodinu na prvom mieste, oni sú pre mňa najdôležitejší, a stále sa snažím byť viac s nimi ako v robote. Nájsť ten balans, špeciálne ku koncu roka, je ozaj náročné a sú chvíle, kedy si hovorím - nenechaj to zájsť priďaleko, aby sa ti nestalo čo predtým, keď prišlo vyhorenie a prepálila som baterky. Jednoducho, nechcem stratiť radosť z práce, ktorú robím.

Teraz už viete recept - keby išlo do tuhého, môžete sa hodiť na materskú.

Len to nie. Síce nikdy nehovor nikdy, ale ja som taký stopercentný typ, čiže keby som mala bábätko, chcela by som byť pri ňom. Zase by som si spravila väčšiu pauzu a už by sa mi asi ťažšie vracalo späť. Teraz sa snažím tešiť z toho, čo sa deje a žiť pre tento okamžik. Spievať, robiť prácu, ktorá ma baví, využiť produktívne roky môjho života.

Nela Pocisková: Vianočnú výzdobu šperkujem do nepríčetna

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás

Nela Pocisková: Vianočnú výzdobu šperkujem do nepríčetna

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Súvisiace články

Kristína Vaculík Turjanová: Toto sa mi páči na jeseni

Zuzana Vačková pripravuje prekvapujúcu tému na sociálnych sieťach

Kristína Svarinská: Snažím sa nestresovať tým, čo môžem jesť

Výber pre vás