Slovensko nie je najdepresívnejšia krajina v Európe!

Kríza duševného zdravia v Európe: Je Slovensko na vrchole?

Depresia mladých a starých v Európe: Sme na tom najhoršie?

Najradšej píše o najnovších vedeckých štúdiách a poznatkoch, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť životy ľudí. Vo voľnom čase sa venuje behu, hudbe a čítaniu kníh.

Norbert Skoupa

Štúdia založená na <a rel="noopener" href="https://drees.solidarites-sante.gouv.fr/publications-communique-de-presse/etudes-et-resultats/250109_ER_syndrome-depressifs">Európskom prieskume zdravotného stavu (EHIS)</a> z roku 2019 odhalila, že Francúzsko malo pred pandémiou COVID-19 najvyššiu mieru depresie v Európe. Podľa údajov DREES, štatistického oddelenia francúzskeho ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí, bolo v tom čase vo Francúzsku depresiou postihnutých približne 11 % obyvateľov - viac ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Táto štúdia skúmala prevalenciu depresívnych symptómov prostredníctvom série ôsmich otázok z dotazníka o zdraví pacienta (PHQ). Cieľom bolo posúdiť, či jednotlivci zažili depresívne syndrómy v posledných dvoch týždňoch. Ako dopadlo Slovensko?

Depresia je vážne duševné ochorenie, ktoré ovplyvňuje náladu, myslenie a celkové fungovanie človeka. Nejde len o krátkodobý smútok či zlú náladu, ale o dlhodobý stav, ktorý môže trvať týždne, mesiace alebo aj roky. Depresia môže negatívne ovplyvniť každodenný život, pracovný výkon, vzťahy a fyzické zdravie.

Zhoršujúca sa kríza duševného zdravia

Slovensko nedopadlo v rebríčku až tak zle - miera depresie bola u nás len 3,1 %, pričom za nami je už len Grécko (2,5 %). Hoci táto analýza z úvodu článku vychádza z údajov spred pandémie, odborníci naznačujú, že úroveň depresie sa mohla v rokoch od COVID-19 zhoršiť, a to aj na Slovensku. Pandémia mala výrazný vplyv na duševné zdravie na celom svete, pričom najmä mladí ľudia s ňou zápasili viac ako kedykoľvek predtým. Štúdia tiež zdôraznila, že depresia nie je rovnomerne rozložená v jednotlivých vekových skupinách. Najviac postihnuté boli mladé osoby vo veku 15 až 24 rokov a staršie osoby vo veku 70 rokov a viac.

Myslíte si, že miera depresie na Slovensku je dnes vyššia ako pred pandémiou? 

Prečo je miera depresie vo Francúzsku taká vysoká?

Jocelyne Cabocheová, neurologička z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS), priznáva, že vysokú mieru depresie vo Francúzsku je ťažké vysvetliť. Hoci má krajina silný systém zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, naznačuje, že v ňom pretrvávajú nedostatky - najmä v starostlivosti o starších ľudí. „V oblasti starostlivosti o starších ľudí je stále potrebné vyvinúť značné úsilie,“ uviedla Cabocheová pre <a rel="noopener" href="https://www.euronews.com/health/2025/01/26/france-was-the-most-depressed-country-in-europe-pre-covid-how-does-it-compare-with-other-c">Euronews</a>. Zdôraznila tiež potrebu zvýšených investícií do psychiatrickej starostlivosti a inovatívnej liečby na zlepšenie podpory duševného zdravia.

Štúdia zistila pozoruhodné regionálne rozdiely v miere depresie v celej Európe:

Jedným z najvýraznejších zistení štúdie bol rozdiel v miere depresie medzi mladou a staršou populáciou v celej Európe. V Dánsku, Švédsku a Fínsku sa u mladých ľudí vyskytovala jedna z najvyšších mier depresie, čo ostro kontrastovalo s nižšou mierou depresie u starších ľudí v týchto krajinách. Naopak, v juhovýchodnej Európe sa depresia vyskytovala častejšie u starších osôb, zatiaľ čo mladí ľudia uvádzali nižšiu mieru stresu. Na Slovensku bola miera depresie u mladých 0,9 %.

Úloha sociálnych a ekonomických faktorov

Depresia u mladých ľudí bola často spojená:

Hoci zistenia poskytujú cenné poznatky, výskumníci upozorňujú, že prieskumy duševného zdravia sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť. Rozdiely v spôsobe diagnostikovania a hlásenia depresie môžu ovplyvniť medzinárodné porovnania. Napriek tomu štúdia zdôrazňuje dôležitú skutočnosť: problémy duševného zdravia sú rozšírené v celej Európe a riešenie depresie si vyžaduje lepšie systémy podpory, viac investícií do psychiatrickej starostlivosti a politiky, ktoré sa zaoberajú sociálnymi a ekonomickými faktormi ovplyvňujúcimi duševnú pohodu.

Duševná choroba, vrátane depresie, nie je hanba ani prejav slabosti. Je to zdravotný problém, rovnako ako cukrovka či vysoký krvný tlak, a zaslúži si rovnakú pozornosť a liečbu. Mnohí ľudia sa boja hovoriť o svojich ťažkostiach zo strachu z nepochopenia, no dôležité je uvedomiť si, že hľadať pomoc je prejavom sily, nie slabosti. Ak depresia trvá dlhšie ako dva týždne a ovplyvňuje bežný život, je nevyhnutné obrátiť sa na odborníka. Liečba môže zahŕňať psychoterapiu, lieky (antidepresíva), zmenu životného štýlu či podporné skupiny. Čím skôr sa depresia rieši, tým väčšia je šanca na návrat k plnohodnotnému životu.

Slovensko nie je najdepresívnejšia krajina v Európe!

Autor článku

Norbert Skoupa

Výber pre vás

Slovensko nie je najdepresívnejšia krajina v Európe!

Autor článku

Norbert Skoupa

Súvisiace články

Vedci našli v spermiách stopy detského stresu: Ovplyvní to budúcnosť?

Keď myšlienky na smrť nie sú len „fáza“. Ako rozpoznať varovné signály?

Mám problém so zvládaním hnevu: Musím nájsť odbornú pomoc?

Antidepresíva zo špajze: Čo zjesť na zlepšenie nálady či proti splínu?

Psychológ: Každodenná úzkosť nemusí byť zlá, ako s ňou pracovať?

Sme svetová elita: V čom sú Slováci šampióni, no nie sme na to hrdí?

Výber pre vás