Nejete zeleninu? Modrá alternatíva na vysoký tlak a cholesterol

Neznášate zeleninu? Dôvod, prečo vám nechutí a čím ju nahradiť

Nejete zeleninu? Nemusíte, ak si dáte modrú alternatívu 2x do týždňa

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Podľa Svetového ekonomického fóra také množstvo ovocia a&nbsp;zeleniny dokáže každý deň skonzumovať len jeden z&nbsp;desiatich ľudí v&nbsp;Európskej únii. Dánsky profesor gastrofyziky – áno, aj taký odbor už existuje – Ole G. Mouritsen, odborník na potravinové inovácie z&nbsp;Kodanskej univerzity, vysvetľuje, prečo zrejme zelená nemá taký úspech.

Chýba jej totiž umami, jedna z&nbsp;piatich základných chutí typická príjemnou slanosťou, charakteris­tickou pre vývary a&nbsp;varené mäso. Vedec preto navrhuje fádnosť plodov ňou oživiť, ale za zdrojom by sa vydal neopozeraným smerom. „Prehliadame najdostupnejšie a&nbsp;v mnohých prípadoch najudržateľnejšie potraviny s&nbsp;umami – konkrétne ryby, riasy, mäkkýše a&nbsp;iné <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/milujete-morske-plody-tipy-ako-ich-pripravit-doma-nepokazit-zaludok" target="_self">morské plody</a>. Ak si vyberieme správne druhy, môžeme ich použiť ako klimaticky a&nbsp;ekologicky prijateľné zdroje bielkovín, ktoré sú zároveň účinnými prísadami na oživenie chuti zeleniny,“ hovorí.

Zoznam morských plodov s&nbsp;vysokou koncentráciou umami je dlhý, píše stránka <a rel="noopener" href="https://www.sciencedaily.com/releases/2024/04/240429103026.htm" target="_self">ScienceDaily</a>, ktorá sa <a rel="noopener" href="https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1878450X24000350?via%3Dihub" target="_self">vedeckému článku Mouritsena </a>venovala. Zahrnuli doň všetko od rýb, ako je treska a&nbsp;makrela, cez mäkkýše a&nbsp;kôrovce, ako krevety a&nbsp;chobotnice, až po ikry aljašskej tresky a&nbsp;modrej mušle, rôzne druhy morských rias a&nbsp;spracované morské produkty, napríklad sardelová pasta a&nbsp;rybia omáčka.

„Možností je veľa. Nerozhoduje, či je koncentrácia umami napríklad v&nbsp;krevetách 9&nbsp;000 alebo 13 000 mg/100&nbsp;g, pretože každá z&nbsp;nich je oveľa vyššia ako 30 mg/100 g, čo je chuťový prah umami,“ zdôrazňuje Mouritsen, samotný autor vzorca, ako množstvo umami v&nbsp;konkrétnej potravine vypočítať.

Znie to super? Gastrofyzik s&nbsp;opatrnosťou dodáva, že konkrétne druhy, o&nbsp;ktoré by sme mali obohatiť svoj jedálniček, musia určiť iní odborníci, keďže mnohé sú nadmerne lovené už teraz. A&nbsp;ak ste videli film Seaspiracy, viete, že kým sa dostane na úhľadný tanier, môže mať aj vaša pochúťka za sebou množstvo vedľajších živočíšnych obetí vrátane morského prostredia ako takého.

Mouritsen sa napriek nevýhodám aj tak domieva, že „modré potraviny“, ako sa v&nbsp;angličtine dary mora nazývajú, predstavujú stále oveľa udržateľnejší spôsob obživy ako výroba mäsa a&nbsp;rastlinných bielkovín na súši s&nbsp;veľkými nákladmi v&nbsp;podobe vody a&nbsp;energie. Ľudí preto nabáda k&nbsp;flexiteriánstvu namiesto vegetariánstva založeného aj na konzumácii umelých „mäsových“ produktov vyrobených z&nbsp;rastlín.

Počuli ste už náš podcast?

Rybie mäso má vysokú biologickú hodnotu

Je to potenciálne riešenie zdravia ľudí i&nbsp;planéty zároveň? Aj na to sme sa spýtali slovenskej odborníčky z&nbsp;<a rel="noopener" href="https://fapz.uniag.sk/sk/ustav-vyzivy-a-genomiky/" target="_self">Ústavu výživy a&nbsp;genomiky FAPZ SPU v&nbsp;Nitre</a>, ktorý sa monitorovaniu stravovacích zvyklostí populácie venuje:

„Rybie mäso pre svoju výživovú hodnotu a&nbsp;dietetické účinky patrí medzi najhodnotnejšie potraviny živočíšneho pôvodu. Je vhodné aj z&nbsp;hľadiska racionálnej výživy, keďže má nízku energetickú hodnotu. Je jemné, má charakteristickú chuť, vôňu a&nbsp;je vodnatejšie. Je ľahko stráviteľné a&nbsp;má vysokú biologickú hodnotu,“ uvádza RNDr. Jana Mrázová, PhD., špecialistka na skúmanie zloženia obsahu našich tanierov.

Ako sme na tom so zastúpením rýb? „Podľa aktuálnych zdrojov zo Štatistického úradu SR sa spotreba rýb na Slovensku pohybuje na úrovni 5,7&nbsp;kilogramu na osobu a&nbsp;rok. Aj keď sa za posledné roky u&nbsp;nás mierne zvýšila, stále nedosahuje odporúčanú dávku šesť kilogramov na osobu a&nbsp;rok a&nbsp;možno ju považovať za pomerne nízku v&nbsp;rámci EÚ. Tu sa priemer spotreby rybieho mäsa a&nbsp;morských plodov na osobu a&nbsp;rok pohybuje nad úrovňou 20 kíl,“ objasňuje.

Spolu s&nbsp;morskými plodmi sa konzumácia Slováka šplhá približne k&nbsp;10&nbsp;kilogramom ročne, no stále ani zďaleka nedosahujeme priemerných 90&nbsp;kíl, ktoré ročne zje bežný Islanďan.

Je paradox, že jeme hlavné morské ryby

Nemôžeme sa, samozrejme, porovnávať s&nbsp;prímorskými krajinami s&nbsp;tradíciou rýb v&nbsp;strave nielen raz za čas. „U&nbsp;nás sa spotreba mäsa orientuje hlavne na hydinu a&nbsp;bravčovinu. V&nbsp;slovenskom jedálničku sa ryba vyskytuje najmä počas vianočných a&nbsp;veľkonočných sviatkov. Spotreba je teda na Slovensku síce veľmi nízka, avšak treba zvýrazniť pozitívny trend,“ dopĺňa odborníčka, že po druhej svetovej vojne sme zjedli len vyše kila za rok.

Zároveň upozorňuje na zaujímavý paradox. „Aj napriek tomu, že by na Slovensku mali byť dostupné hlavne sladkovodné druhy rýb, na celkovej ročnej spotrebe rybieho mäsa sa podieľajú len asi 40 až 50&nbsp;percentami. Dominujú kaprovité druhy ako kapor, amur, tolstolobik, ďalej pstruh dúhový a&nbsp;na pultoch sa sporadicky objaví aj zubáč. Hlavný druh príjmu tvoria morské ryby, tuniak, losos a&nbsp;treska,“ vymenúva odborník na chov rýb z nitrianskej poľnohospodárskej univerzity doc. Ing. Jaroslav Andreji.

Jedným z&nbsp;dôvodov, prečo možno zdráhame po rybe v&nbsp;obchode siahnuť, je možný výskyt ťažkých kovov v&nbsp;telách rýb zo Severného ľadového oceánu. Alebo ide len o&nbsp;hoax? Zaujímalo ma. Podľa poznatkov docenta Andrejiho možno za bezpečné označiť registrované akvakultúrne prevádzky, ktoré sú pod dohľadom autority – Štátnej veterinárnej a&nbsp;potravinovej správy (ŠVPS) SR.

„Ryby z&nbsp;týchto prevádzok sú pod veterinárnym dohľadom a&nbsp;pravidelne kontrolované. Trochu iné je to v&nbsp;rybárskych revíroch s&nbsp;vysádzaním rýb v&nbsp;lovnej veľkosti, avšak životný cyklus rýb v&nbsp;revíroch je pomerne krátky a&nbsp;tým pádom riziko možnej kontaminácie z&nbsp;prostredia minimál­ne. Naopak, ryby, ktoré sa bežne nevysádzajú a&nbsp;žijú dlhšie v&nbsp;rizikovom prostredí, sú nebezpečnejšie. <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/jest-nejest-su-ryby-naozaj-zdrave-alebo-plne-tazkych-jedov" target="_self">Ryby</a> pochádzajúce z&nbsp;obchodnej siete by mali byť v&nbsp;poriadku, keďže sú pod dohľadom ŠVPS SR a&nbsp;v&nbsp;prípade výskytu rizika sa celá šarža sťahuje,“ ubezpečuje odborník.

V&nbsp;pomere k&nbsp;prípadným ťažkým kovom výhoda množstva výživných látok v&nbsp;rybách stále prevažuje. Jana Mrázová konkretizuje, o&nbsp;ktoré ide. „Rybie mäso má v&nbsp;priemere 15 až 20 percent bielkovín s&nbsp;výborným profilom nenahraditeľných aminokyselín, ktoré sú veľmi dobre stráviteľné. Neobsahuje elastín, čo umožňuje jeho rýchlu tepelnú úpravu. Obsah cholesterolu je vo väčšine rybieho mäsa veľmi nízky. Okrem toho je bohaté na nenasýtené mastné kyseliny, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť,“ vyzdvihuje najmä prítomnosť omega-3&nbsp;mastných kyselín, ale aj menej známych kyselín EPA a&nbsp;DHA.

Podľa jej slov sú účinné v&nbsp;prevencii srdcovo-cievnych ochorení, znižujú riziko vysokého krvného tlaku, priaznivo vplývajú na priebeh zápalových ochorení a&nbsp;sú potrebné aj pre správny vývin mozgu, duševných schopností i&nbsp;zrakových funkcií. Okrem toho je rybie mäso zdrojom vitamínov A, D a&nbsp;viacerých vitamínov skupiny B. Z&nbsp;minerálnych látok je bohato obsiahnutý draslík, sodík, fosfor, vápnik, železo, zinok, meď, jód a&nbsp;selén.

„Ryby by mali byť súčasťou nášho jedálneho lístka aspoň dvakrát do týždňa v&nbsp;podobe 200-gramových porcií, pričom sa odporúča striedať sladkovodné a&nbsp;morské z&nbsp;chladnejších vôd,“ uzatvára odborníčka. Ak vám zelenina a&nbsp;ovocie až tak nechutia, môžete ich z&nbsp;času na čas s&nbsp;rybami pokojne prestriedať.

Nejete zeleninu? Modrá alternatíva na vysoký tlak a cholesterol

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás

Nejete zeleninu? Modrá alternatíva na vysoký tlak a cholesterol

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Súvisiace články

Chráni rybí olej pred Alzheimerovou chorobou? Má to jeden háčik!

V obchode ich neobchádzajte: 20 obyčajných potravín dokáže predĺžiť život

Nezakrývajte ich alobalom! Ktoré jedlá sa s hliníkom neznesú

Autor článku

Mgr. Dáša Balogová, PhD.

Výber pre vás