Sladené nápoje, sladkosti, kukuričné lupienky či žemľa s marmeládou. Tieto potraviny pravdepodobne spomenie váš zubný lekár, keď vám bude radiť, ako sa vyhýbať zubnému kazu. Cukor v priemyselne spracovaných potravinách podporuje tvorbu nežiaducich baktérií v ústnej dutine. Vytvárajú kyseliny, ktoré dokážu rozvŕtať aj tvrdú sklovinu. Vedci sa však najnovšie prikláňajú k názoru, že zubný kaz znepríjemňoval život aj našim predkom, ktorí mali na jedálnom lístku mamuty, červíky, lesné ovocie a medvedí cesnak.

Aj populárny snežný muž Ötzi mal pokazené zuby. Na jeho odhalené ďasná a deravý chrup by bol hororový pohľad. Chlapík, ktorého múmiu našli horolezci v alpskom ľadovci, však žil približne pred päťtisíc rokmi. Vtedy už ľudia konzumovali chlieb aj obilninovú kašu, v strave mali veľa sacharidov, ktoré ničia sklovinu. Pred pätnásťtisíc rokmi však poľnohospodárstvo ešte neexistovalo. Jaskynní ľudia jedli to, čo ulovili alebo nazbierali, o bielom cukre a obilí pestovanom na poliach ani nechyrovali. Napriek tomu mali s kazmi problémy.

Vedci skúmali pozostatky kostí, ktoré sa našli v známej podmorskej Holubej jaskyni v Maroku. Tím Louisy Humhreyovej z londýnskeho Prírodovedného múzea analyzoval dobre zachované čeľuste päťdesiatich dvoch dospelých mužov. Ich záver bol jednoznačný: Zubný lekár by sa uživil aj v kamennej dobe. Polovica lovcov mala zuby prevŕtané dierami a len traja z nich sa mohli popýšiť relatívne zdravým chrupom. „Boli na tom presne ako dnešní ľudia, ktorí jedia rafinovaný cukor a priemyselne spracované cereálie,“ konštatuje Humphreyová. Čo im teda rozožieralo zuby?

Kockový cukor síce pravekí Maročania nepoznali, zato dub a jeho plody áno. Vedci vychádzajú z predpokladu, že vo veľkom zbierali žalude a uschovávali si ich na zimu. „Doma“ ich v čase núdze ošúpali, uvarili, roztĺkli a zjedli. Cukor zo žaluďov nechutil len im, ale aj mikroorganizmom v ústach, najväčšmi zrejme baktérii s názvom Streptococcus mutans. Ďalšia ich pochúťka, slimáky, bola síce bielkovinová, ale surová, a zrejme sa na kazoch podieľala tiež. Klzké živočíchy obsahovali abrazívne častice, ktoré rozrušovali sklovinu a pripravovali pôdu pre kariogénne baktérie. Tie dielo skazy dokonali.

Marocký výskum naznačuje, že zubný kaz nie je civilizačné ochorenie, ako sa doteraz predpokladalo. Túto teóriu podporuje aj štúdia výskumníkov z Michiganskej univerzity. Podľa nich sa zubný kaz vyskytuje v civilizovanom svete od sedemdesiatych rokov minulého storočia dokonca menej, hoci naša strava obsahuje čoraz viac jednoduchých aj zložených cukrov. V tom čase sa totiž na ošetrovanie a ochranu zubov začali používať zubné pasty s fluórom. „Pravidelná ústna hygiena a fluorizácia spôsobili, že výživa už nemá na vznik zubného kazu taký vplyv ako predtým,“ uzatvára šéf vedeckého tímu Brian Burt.

<strong><br /> MUDr. Aurel Ducko, zubný lekár </strong></p> 

Teória, že nejde o civilizačné ochorenie, je pravdepodobná. Zubný kaz spôsobujú kariogénne mikroorganizmy, ktoré vytvárajú na zuboch povlak, plak. Ich živnou pôdou sú sacharidy obsiahnuté v našej strave. Zubný kaz však spôsobujú aj potraviny pre diabetikov. V nich glukózu nahradila fruktóza, ale aj tú si baktérie premieňajú na organické kyseliny. Tie znižujú pH ústnej dutiny a demineralizujú, teda rozpúšťajú sklovinu. Zubný kaz je na svete. Ak teda naši predkovia prijímali v potrave cukry v akejkoľvek podobe a zuby si nečistili, zubný kaz mohol ľahko vzniknúť. V tých časoch býval zahnisaný zub často aj príčinou úmrtia.

Zubára sa báli už naši predkovia, na pokazené zuby zomierali

Výber pre vás