Univerzitný tím v americkom San Diegu a čínskom ŠangHaji vykonal zaujímavú štúdiu. „Unihybridný nanomateriál vo forme nanočastíc obdukovaných membránou erytrocytov je schopný absorbcie toxínov vytváraných MRSA – typom stafylokoka, Escherichia coli a ďalších rezistentných patogénov a to na hydrogél vytvorený z vody a polymérov,“ opisuje zložito výskum MUDr. Jarmila Drábková pre portál medicina.cz. Zjednodušene povedané, nanohuby napodobňujú erytrocyty – červené krvinky a neutralizujú toxíny, presne tie, voči ktorým sú antibiotiká väčšinou bezmocné. Jednotlivá membrána červenej krvinky môže byť zdrojom a skladiskom nanohubičiek, z ktorých každá má priemer len 85 nanometrov, je teda 3000-krát menšia ako pôvodný erytrocyt. „Jedna nanohuba pritom dokáže absorbovať približne 85 toxínov. Majú polčas 40 hodín a sú metabolizované spolu s toxínmi v pečeni,“ dodáva odborníčka.

<a onclick="return openTargetBlank(this, event)" href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/vedkyna-hana-drahovska-mame-nahradu-za-antibiotika.html">Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy</a>

MRSA stafylokok známejší ako zlatý stafylokok je svojou rezistenciou na antibiotiká povestný. Vyvoláva zápalové ochorenia krvného obehu, kože a dolných dýchacích ciest. Je pôvodcom aj zápalu srdcového svalu a tráviaceho traktu, a samozrejme aj infekcií ohrozujúcich život ako zápal pľúc či infekcia krvi. Je bežnou súčasťou nášho tela a väčšinu života s ním prežijeme v symbióze. Ak sa však naruší prirodzená rovnováha, telo máte oslabené iným ochorením, stresom, dlhodobou únavou, či dôjde k narušeniu kože a sliznice, jeho sila naplno prepukne. Nielenže nás dokáže riadne potrápiť, zlatý stafylokok si veľmi rýchlo zvyká na stále nové antibiotiká a tak jeho liečba skôr pripomína boj s veternými mlynmi.

Nový výskum však prináša novú nádej, ako si s prírodou poradiť. Výskumný tím predviedol experiment s pokusnými myšami. Výsledky s kožnými ložiskami boli veľmi priaznivé a po podkožnej infekcii bolo za dva dni. Ukázalo sa však, že pokiaľ neboli viazané na hydrogel, ľahko z miesta injekcie unikali. Už za dve hodiny po aplikácii ich na pôvodnom mieste ostalo len 20% z pôvodnej dávky, ostatné sa uložili v priľahlých tkanivách. „Kombinácia absorbčných nanohubičiek s hydrogélom sa osvedčila a zasluhuje pozornosť a rozpacovanie v ďalších výskumoch. Má sľubnú perspektívu pre klinické využitie,“ uzatvára doktorka Drábková svoj príspevok.

Nefungujú antibiotiká? So zlatým stafylokokom úspešne bojujú nanohubičky

Výber pre vás