Keď patológ John Collinge minulý rok študoval pod mikroskopom mozgy štyroch pacientov, ktorým bol aplikovaný rastový hormón z tkaniva zomretých ľudí, zistil, že prípravok bol kontaminovaný chybne pripraveným proteínom prionom. Ten vyvoláva vzácne ochorenie zvané Creuzfeldt-Jakobova choroba (CJD). Presne na toto ochorenie všetci pacienti zomreli vo veku 40 – 50 rokov. Okrem známok tejto choroby však výskumník na mozgoch zbadal ešte čosi – biele povlaky, typické pre ľudí s Alzheimerom.

Výskumníka nález mimoriadne znepokojil. „Mozgy pacientov vyzerali ako mozgy mladých ľudí s chorobou starých ľudí,“ uviedol výsledky <a onclick="return openTargetBlank(this, event)" href="http://www.nature.com/news/autopsies-reveal-signs-of-alzheimer-s-in-growth-hormone-patients-1.18331">výskumu</a> pre časopis Nature. Vzhľadom na vek by mala byť totiž táto choroba u všetkých spomínaných pacientov vylúčená. Collinga pozoruhodný nález viedol k úvahe, či spolu s prionmi CJD aplikáciou rastového hormónu nemohli byť do organizmu vpravené i amyloid-beta proteíny vedúce k Alzheimerovej chorobe. Ak by to tak bolo, podľa vedeckej obce by šlo o mimoriadne znepokojujúci objav. Riziko prenosu by totiž vyvstalo u množstva bežných liečebných zákrokov ako sú neurochirurgické operácie, transfúzie krvi, transplantácie orgánov a podobne. „Naša štúdia neznamená, že Alzheimerova choroba je skutočne prenositeľná bežným stykom s pacietntom napríklad pre opatrovateľa či rodinných príslušníkov,“ uviedol na pravú mieru Collinge. V každom prípade však naznačuje, že by Alzheimer mohol byť prenosný z jednej osoby na druhú.

<a onclick="return openTargetBlank(this, event)" href="https://www.pluska.sk/izdravie/muzsky-svet/panom-hrozi-parkinson-castejsie-moze-za-rychlo-starnuci-mozog.html">Pánom hrozí Parkinson častejšie: Môže za to rýchlo starnúci mozog</a>

To, čo vedec objavil, primälo iných výskumníkov k snahe zistiť, či amyloid-beta proteíny môžu byť skutočne nákazlivé. Podobné prípady, na aké narazil Collinge, zverejnila aj menšia štúdia Herberta Budky z University Hospital Zurich. Jeho tím skúmal mozgové tkanivo siedmich pacientov podobných tým Collingovým. To, že sa tieto proteíny po invazívnych zákrokoch vyskytujú u hŕstky pacientov, však podľa iných vedcov nestačí. „Stále nebolo rozhodujúcim spôsobom preukázané, že amyloid beta proteíny môžu skutočne preniesť toto ochorenie. Môžu tu byť aj iné biologické vysvetlenia,“ upokojuje rozruch Pierluigi Nicoreta z Centra pre neurodegeneratívne choroby v nemeckom Bonne. Už teraz však iní vedci nabádajú k dôslednejšej sterilizácii a zvýšenej opatrnosti už len pre domnelé, hoci nepreukázané, riziko.

Či za vyvolanie Alzheimerovej choroby u pacientov môžu skutočne „nákazlivé“ proteíny plánuje overiť sám Collinge analýzou kontaminovaného rastového hormónu a jeho injikovaním myšiam. Hoci štúdia potrvá niekoľko rokov, v prípade potvrdenia, to bude mať pre chirurgiu ďalekosiahle následky. Amyloidové proteíny sa totiž zachytávajú na kovových chirurgických inštrumentoch a bežná sterilizácia ich nedokáže odstrániť. Bude teda zrejme nutné pristúpiť k novým metódam sterilizácie. A v súčasnej dobe už viaceré tímy sveta pracujú aj na vývoji „opravárskych“ peptidov, či molekuly, ktorá by rozvoj neurodegeneratívneho ochorenia dokázala zvrátiť.

<a class="bluewiki" href="/izdravie/wiki/alzheimerova-choroba.html#tabwiki1"> Alzheimerova choroba </a>

Môžeme sa Alzheimerovou chorobou nakaziť? Vedci na stope šokujúceho objavu!

Výber pre vás