Máte chuť na sladké? Po týchto číslach vás zrejme prejde!

Sladké pokušenie: Tieto čísla vám zaručene odoženú chuť na sladké!

Prestaňte s maškrtením: Tieto čísla vás presvedčia, že sladké nie je pre vás!

Najradšej píše o najnovších vedeckých štúdiách a poznatkoch, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť životy ľudí. Vo voľnom čase sa venuje behu, hudbe a čítaniu kníh.

Norbert Skoupa

Podľa <a rel="noopener" href="https://www.bmj.com/content/384/bmj-2023-077310">štúdie</a> uverejnenej v časopise The BMJ strava bohatá na ultra-spracované potraviny výrazne zvyšuje pravdepodobnosť závažných ochorení srdca a pľúc, rakoviny, duševných porúch a dokonca aj predčasnej smrti. Autori zdôrazňujú, že väčšia konzumácia týchto potravín súvisí so zvýšeným rizikom nepriaznivých zdravotných následkov, najmä pokiaľ ide o kardiovaskulárne zdravie, duševnú pohodu a úmrtnosť.

Pri skúmaní špecifík štúdie vedci vykonali rozsiahly prieskum, ktorý obsahoval 45 metaanalýz zo 14 článkov a zahŕňal takmer 10 miliónov účastníkov. Pomocou rôznych metód hodnotenia stravovania, ako sú dotazníky o frekvencii stravovania, dôsledne zistili, že vysoký príjem ultra-spracovaných potravín bol spojený s 32 negatívnymi zdravotnými následkami.

Tieto následky zahŕňajú spektrum ochorení od kardiovaskulárnych a rakovinových ochorení až po metabolické poruchy, poruchy spánku a duševné poruchy. Štúdia tiež odhalila o 50 % vyššie riziko úmrtí súvisiacich s kardiovaskulárnymi ochoreniami, o 12 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky 2. typu a o 48 % až 53 % vyššie riziko úzkosti a duševných porúch v dôsledku nadmernej konzumácie ultra-spracovaných potravín.

Okrem toho štúdia zdôrazňuje 21 % zvýšenie celkového rizika úmrtnosti a 22 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu depresie u osôb so záľubou v týchto potravinách. Tieto alarmujúce zistenia si vyžadujú naliehavé opatrenia na obmedzenie konzumácie ultra-spracovaných potravín s cieľom chrániť verejné zdravie.

Čo vlastne sú ultra-spracované potraviny?

Ide o silne spracované kulinárske výrobky, ktoré sa často nachádzajú na pultoch supermarketov a lákajú nás svojou pohodlnosťou a cenovou dostupnosťou. Spomeňme napríklad instantné rezance, kuracie nugetky, hotové jedlá, sladké cereálie a balené občerstvenie.

Tieto potraviny prechádzajú rozsiahlym priemyselným spracovaním a často obsahujú chemicky modifikované zložky zbavené výživovej hodnoty. Tiež sa v nich nachádzajú prídavné látky na zlepšenie chuti, štruktúry a trvanlivosti, zvyčajne majú vysoký obsah soli, cukru a nezdravých tukov, pričom v nich chýbajú základné živiny, ako sú vitamíny a vláknina.

Dr. Dana Hunnesová, vedúca klinická dietologička, pre magazín Medical News Today stručne opisuje ultra-spracované potraviny ako potraviny na nerozoznanie od ich pôvodných zložiek, zbavené výživových látok a plné prídavných látok. Nanešťastie, napriek svojej nízkej cene si vyberajú vysokú daň na zdraví a podnecujú chuť na jedlo, ktorá sa podobá závislosti, a ktorej sa dá čeliť len postupným nahrádzaním plnohodnotnými, výživnými alternatívami.

Alarmujúce <a rel="noopener" href="https://www.nature.com/articles/s41467-023-37457-1">štatistiky</a> ukazujú, že až 73 % potravín v USA tvoria ultra-spracované potraviny, ktoré sa podieľajú na dennom príjme energie viac ako 60 %. Táto všadeprítomnosť zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy stravovania s cieľom zmierniť ich obrovský vplyv na verejné zdravie.

Prečo sa teda prikláňame k ultra-spracovaným potravinám napriek ich dobre zdokumentovaným rizikám? Christopher Gardner, výskumník v oblasti výživy, poukazuje na to, že ich pôvab spočíva v ich cenovej dostupnosti, pohodlnosti a chutnosti. Upozorňuje však, že nie všetky ultra-spracované potraviny sú rovnaké, pričom niektoré z nich môžu v porovnaní s inými ponúkať zdravšie možnosti.

Gardner spochybňuje predpoklad, že všetky ultra-spracované potraviny sú zo svojej podstaty nezdravé, a uvádza príklady, ako sú niektoré paradajkové omáčky a jogurty, ktoré môžu spĺňať kritériá NOVA (Skóre NOVA meria úroveň spracovania potravín na stupnici od 1 po 4), ale v porovnaní s alternatívami rýchleho občerstvenia poskytujú relatívne zdravšiu voľbu.

Napriek pohodlnosti a príťažlivosti ultra-spracovaných potravín odborníci presadzujú prechod k zdravším stravovacím návykom. Lauri Wrightová, prezidentka Akadémie výživy a dietetiky, zdôrazňuje, že je dôležité vymeniť ultra-spracované potraviny za minimálne spracované alternatívy, menej často sa stravovať mimo domu a osvojiť si varenie doma ako zdravšiu a výživnejšiu alternatívu.

Plánovaním jedál vopred či varením presných porcií môžu ľudia získať kontrolu nad svojím stravovaním. Jednoduché zmeny, ako napríklad domáce mrkvové čipsy, pražený cícer alebo orechy namiesto čipsov, ponúkajú chutné alternatívy. Podobne aj pridanie bobuľovitého ovocia do gréckeho jogurtu môže uspokojiť chuť na sladké bez toho, aby ste sa museli uchýliť k ultra-spracovaným potravinám.

Máte chuť na sladké? Po týchto číslach vás zrejme prejde!

Autor článku

Norbert Skoupa

Výber pre vás

Máte chuť na sladké? Po týchto číslach vás zrejme prejde!

Autor článku

Norbert Skoupa

Súvisiace články

Nehodí sa k tebe! Ako reagovať na prvé vážne vzťahy detí?

Následky prechladnutia: 7 problémov, o ktorých ste netušili

Viete, ktorý minerál vám vylepší rytmus srdca? Horčík to nie je

Pre zdravé nechty, vlasy a energiu: Napumpujte železo! Bez mäsa z chrumkavých dobrôt

Výber pre vás