Ako ťa prijal mužský kolektív v športovej redakcii? Nie som jediná žena, mám aj kolegyňu! Kolektív je výborný, nevládnu v ňom žiadne intrigy ani závisť. Oveľa príjemnejšia mi je mužská spoločnosť, aj v súkromí mám len niekoľko dobrých kamarátok. Vždy som bola také chlapčisko. Bábiky ma vôbec nezaujímali, skôr som sa hrala s pištoľami a policajnými odznakmi. Predtým si moderovala živé ranné vysielanie a lifestylovú reláciu. Nie je čítanie športových správ nudné? Ani trochu! Práca v športe bola mojím snom, lebo ma veľmi baví a venujem sa mu odmalička. Mám prístup k informáciám, ktoré som predtým nemala, a celý deň žijem športom. Okrem moderovania pripravujem aj redaktorské príspevky. Pracujem so samými profesionálmi a teším sa, že sa môžem od nich učiť. Sen sa ti splnil, máš aj nejaké ďalšie méty? Teraz je pre mňa najdôležitejšie, aby som sa dobre orientovala nielen v tenise, hokeji či futbale, ale vo všetkých športoch. Pre diváka nie je dôležité, ako moderátor vyzerá, ale či rozumie tomu, čo hovorí. Je rozdiel, či si svoj vstup napíšem sama, alebo mi ho pripraví niekto iný. Vnímavý divák to spozná. Tak schválne, vyskúšam ťa! Blížia sa majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, vieš, koľko medailí dosiaľ získali slovenskí hokejisti? To je zákerná otázka! Máme zlato z Göteborgu, a to je najdôležitejšie. Máš obľúbených športovcov? S kým by si chcela urobiť rozhovor? Väčšinou sú to ľudia, ktorí už v mladom veku dosiahli úžasné výkony. Napríklad pilot formuly 1 Lewis Hamilton či hokejisti Malkin, Ovečkin, Crosby. Vždy si prečítam aj rozhovor s tenistom Novakom Djokovičom. Je to veľmi vtipný, inteligentný a talentovaný športovec, ktorý stojí nohami pevne na zemi. Interview by som chcela urobiť s Rogerom Federerom. Ktovie, ako dlho ešte bude svetovou jednotkou. Určite by som preňho mala mnoho otázok. Chodievaš svoje idoly povzbudzovať aj na športové zápasy alebo medzinárodné turnaje? Samozrejme, dnes mám v pláne hokej. Trochu sa bojím, lebo tentoraz nejdem fandiť bratislavskému klubu, tak dúfam, že ma tam skalní fanúšikovia Slovana niečím neoblejú. Ak mi na výsledku naozaj záleží, prežívam každý zápas dosť intenzívne. Chystám sa na futbal do Anglicka a túžim naživo vidieť aj jeden z grandslamových tenisových turnajov. V poslednom čase ma tenis úplne nadchol a rozhodla som sa, že do leta sa ho naučím hrať. Máš nejakého „parťáka“ alebo sa učíš s pomocou trénera? Mám síce veľa kamarátov, ktorí hrávajú tenis, ale chcem sa vyhnúť chybám, preto som si zaplatila trénera. Spomínala si, že odmalička športuješ. Čo okrem tenisu ťa ešte nadchlo? K športu ma viedla mamina, chodievala so mnou už na cvičenia matiek s deťmi. Od štyroch rokov som sa venovala gymnastike, mala som denné niekoľkohodinové tréningy a popritom som chodila aj na balet. Nakoniec som s cvičením musela prestať pre zdravotné ťažkosti s chrupavkami a preťaženými kĺbami. Ako desaťročná som dostala mononukleózu, a to ma úplne odstavilo od športu. Ležala som týždeň v nemocnici a rok som musela držať prísnu diétu. Strašne som schudla, toto obdobie nebolo jednoduché najmä pre mojich rodičov. Našťastie na mne choroba nezanechala žiadne vážne následky. Keby si nemala zdravotné ťažkosti, bola by z teba profesionálna športovkyňa? Určite nie. Gymnastika mi dala základ pre mnohé športy, som pružná, mám lepšie držanie tela a naučila som sa prekonávať samu seba, ale nikdy nestaviam život na jednu kartu. Život profesionálneho športovca je práve o tom a všetko sa môže skončiť v jednom momente. Pri športe relaxujem a vybíjam si energiu, ktorej mám na rozdávanie. Kedysi mi v tom pomáhalo brazílske tanečné bojové umenie capoeira a kickbox, ale po čase ma prestalo baviť chodiť domov s čiernymi podliatinami na bruchu a krvavými hánkami. To nie sú práve ideálne športy pre krehké žieňa. Na rozdiel od aerobiku ma to veľmi bavilo. Mám rada aj športy, v ktorých strieka krv a nepohrdnem ani adrenalínovými výzvami. Zažila som jazdu v aute s automobilovým pretekárom a bolo to úžasné. Bol zo mňa šokovaný. Povedal, že mám asi posunutú hranicu strachu, lebo som zo seba počas celej jazdy nevydala ani hlások. Teba muž asi neohúri novou kabelkou alebo nejakým módnym výstrelkom. Oveľa väčšiu radosť mi urobia napríklad nové tepláky. Keď som začínala s tenisom, najpodstatnejšie pre mňa bolo, aby som mala dobrú raketu. Pozerala som sa po tých najdrahších, až ma musel tréner trochu pribrzdiť, nech sa upokojím. Asi som tajne dúfala, že raketa bude hrať za mňa. Do športového spravodajstva sa obliekaš dosť konzervatívne. Kostýmy sú predpísaným oblečením alebo si môžeš sama vybrať? Máme kostýmovú výtvarníčku, ktorá sa stará o oblečenie, čiže nechávam to na ňu. Rada sa obliekam elegantne aj športovo a nerobí mi problém dať si na seba večernú róbu ani rifle. V pánskom mesačníku Brejk si nafotila odvážne fotografie v spodnej bielizni, za ktoré sa ti televízia vyhrážala pokutou. Museli ťa na ne dlho nahovárať? Najskôr som do toho nechcela ísť, ale dohodli sme sa, že to nebude nič intímne. Mojou podmienkou bolo fotenie v plavkách, nepriesvitnej bielizni a klasických nohavičkách, žiadne tangá. Išlo o pekné estetické fotky. Rovnako ma môžu vidieť ľudia na dovolenke pri vode. Všetci o tom vedeli a konzultovala som to s rodičmi aj v televízii. Neprekáža ti, že ti médiá dávajú prívlastok sexica? Mama ma upokojuje, že vždy je to lepšie, ako by ma volali hrbatá alebo nejako podobne. Už som sa s tým zmierila. Za štíhlu postavu vďačíš iba športu alebo sa musíš obmedzovať aj v jedle? Nestravujem sa veľmi zdravo, jem všetko, na čo mám chuť, ale v malých množstvách. Okrem sladkostí, tých by som sa nedokázala vzdať. Vždy sa musím naraňajkovať, aj keď vstanem o tretej ráno. Nie preto, že je to zdravé, ale preto, aby som mohla celý deň normálne fungovať. Si vzorný pacient? Určite nie pri chrípke. Vtedy by mal človek oddychovať, ale ja to nedokážem. Nemávam horúčky, nech som akákoľvek chorá, preto ma nič nedonúti ležať v posteli. Nedávno sa mi to vypomstilo. Chorá som prechodila šesť týždňov a už mi nezaberali žiadne lieky. Vybrala som tri balenia antibiotík, kým som sa z toho dostala. Pochádzaš z filmárskej rodiny. Tvoj dedko bol divadelný a televízny režisér, babka herečka, otec scénograf. Nechceli z teba rodičia vychovať herečku? Myslím, že na herectvo vôbec nemám talent, ale lásku k filmu, divadlu a televíznej tvorbe mám v krvi. Aj preto som si vybrala štúdium filmovej a televíznej produkcie a manažmentu, ktoré som skončila pred rokom. Bol to jediný neumelecký odbor na VŠMU. Moja moderátorská práca je výsledkom spojenia záľub oboch mojich rodičov. Má prvky umenia aj športu. Tvoji rodičia sa rozviedli, keď si mala štyri roky. Nechýbal ti súrodenec? Mala si aspoň nejaké domáce zvieratko? Tešila som sa, že som jedináčik. Rodičia mi dávali voľnosť a mám s nimi výborné vzťahy. Žijem s maminou, a keď som bola malá, na každé narodeniny a Vianoce som si priala psa. Nikdy mi ho nechcela dovoliť, tak som si tajne chovala v skrini aspoň škrečka. Strašne som sa bála, aby mi na to neprišla. Keď zdochol, pred domom som mu vykopala malý hrobček. Mama o tom dlho vôbec nevedela. Neskôr mi dovolila ďalšieho škrečka, no strašne smrdel, preto som ho držala na balkóne. Ešte som mala aj rybičky, lenže to bola veľká nuda.

Mária Pietrová: Mám posunutú hranicu strachu

zdravie

Zdravie

Zdravý život

Rubrika

Spýtajte sa odborníka

Rodina a tehotenstvo

Novinky a odborníci

Video

PLUSKA.sk

Mária Pietrová: Mám posunutú hranicu strachu

Výber pre vás